fotogaléria Moldavsko   Oficiálny názov: Moldavská republika Správne členenie: 32 rajónov Politický systém: republika Hlavné mesto: Kišinev Rozloha v km2: 33 840 Obyvateľstvo: 4 264 000 (hustota 126 os. / km2) Jazyk: moldavčina, rumunčina, ruština Mena: moldavský lei ( 1€ -> cca 17 MDL ) Lokalita: Kajiny sveta - Európa Časové pásmo: Z + 2:00h Susedia: Rumunsko, Ukrajina     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: cestovný pas Pozri tiež: • Moldavsko   • dovolenka Moldavsko   • hotely Moldavsko   • doprava Moldavsko   • letenky Moldavsko   • cestovné kancelárie Moldavsko   • lastminute Moldavsko   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

MOLDAVSKO

Jedna z najmenších a najchudobnejších bývalých sovietskych republík dosiahla nezávislosť, ale je rozvrátená ekonomicky aj národnostnými bojmi.

V minulosti bolo Moldavské kniežatstvo rozdelené medzi susedné štáty a potom opäť ako skladačka zostavené dokopy. Toto rozdelenie ovplyvňuje politiku dodnes aj po získaní nezávislosti. V 1. st. n.l. osídlili krajinu Rimania, v 9. a 10. st. Slovania, V 14. storočí bolo založené Moldavské kniežatstvo, ktorého časti časom ovládlo Rumunsko a Turecko. Skôr ako Sovietsky zväz v roku 1944 Moldavsko pripojil do svojho socialistického zväzu, bola krajina súčasťou Rumunska. Moldavčina patrí medzi východogermánske jazyky a veľmi sa podobá rumunčine. Po získaní nezávislosti na Sovietskom zväze roku 1991 existovali silné tlaky na opätovné zjednotenie s Rumunskom. V referende roku 1994 o nezávislosti a územnej celistvosti však viac ako 90 % obyvateľov zjednotenie s Rumunskom odmietlo.

Hospodárstvo

Besarábia, historická oblasť Moldavska medzi riekami Prut a Dnester, sa dvíha do výšky 429 m a je pretkaná hlbokými roklinami. Popri Dnestri sa rozprestiera úrodná nížina, kde sa darí vínnej réve, ovocným stromom a zelenine. Roľníci tam pestujú pšenicu, kukuricu, slnečnicu, cukrovú repu a tabak. Nezákonne sa pestuje konope a vyrába ópium, ktoré sa vyváža do ostatných bývalých sovietskych republík. Poľnohospodárstvo zamestnáva viac ako 33 % obyvateľov. Úrodná čiernozem je však ohrozovaná odlesňovaním a rozsiahlou pôdnou eróziou, ktorá je dôsledkom používania nevhodných poľnohospodárskych technológií. Podzemné vody a pôdy sú vážne znečistené, pretože v poľnohospodárstve sa používalo množstvo chemických prípravkov vrátane DDT, ktoré bolo v mnohých vyspelejších krajinách už dávno zakázané.

Potravinársky priemysel, výroba vína a destilátov, strojárenstvo, obuvnícky a textilný priemysel sú sústredené do miest Bel´cy, Tiraspoľ, Bendery a do hlavného mesta Kišinev. To bolo počas vojny v roku 1944 z veľkej časti zničené a potom nanovo vystavané. Počas sovietskej vlády patrila životná úroveň v Moldavsku k najnižším v ZSSR a moldavská produkcia predstavovala iba 1 % celkovej produkcie Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade získalo Moldavsko nezávislosť, ale už v roku 1991 vstúpilo do Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). Dnes je nezávislé na dovoze surovín z Ruska a ostatných krajín SNS.

Dnesterská republika

Rusko-moldavské vzťahy boli v prvých rokoch nezávislosti veľmi napäté. Rusko dlho udržiavalo početnú časť (asi 7.000) vojakov v dnesterskej oblasti Moldavska, obývanej prevažne Rusmi a Ukrajincami. Tí vyhlásili už v roku 1990 nezávislý štát Dnesterská republika, ktorá však nebola doposiaľ nikým uznaná. Po vyhlásení moldavskej nezávislosti miestni Rusi opäť požadujú nezávislosť alebo pripojenie k Rusku. Takmer celý rok 1992 bojovalo Moldavsko v dnesterskej oblasti, ktorá na konci roka získala celkom širokú autonómiu. Napätie sa znížilo v roku 1997, kedy došlo k dohode, podľa ktorej má oblasť za Dnestrom zostať súčasťou Moldavska.

Obyvateľstvo

Moldavská politika je do istej miery ovplyvňovaná tým, že sa krajina skladá z troch etnicky odlišných oblastí: na západe žijú Moldavania, ktorí tvoria necelé dve tretiny obyvateľov, potom tam existuje neuznaná „Dnesterská republika“ a na juhu v tzv. Gagauzskej republike v okolí mesta Komrat, kde žije veľa Turkov, pôsobí separatistické hnutie. Vláda sa snaží obmedziť ruský vplyv. Po vyhlásení nezávislosti bola zakázaná komunistická strana, roku 1993 bola však opäť povolená. Voľby v roku 1994 priniesli presvedčivé víťazstvo vládnucej agrárnej demokratickej strane, ktorá pod vedením prezidenta Mircea Snegura uvoľnila väčšinu cien a spravila prvé privatizačné kroky.

Keď v prezidentských voľbách v roku 1996 zvíťazil bývalý člen politbyra Petru Lucinschi, nádeje na reálne uvoľnenie hospodárstva poklesli. Zároveň ale vzrástla nádej na zlepšenie vzťahov s Ruskom. Kľúčová však zostáva hospodárska politika. Mena je stabilná a inflácia prijateľná, ale krajina nutne potrebuje investície, aby mohla zvýšiť výrobu, ktorá zostáva hlboko pod úrovňou pred získaním nezávislosti. Nato však potrebuje presvedčivejšie a rozhodnejšie vyjadriť svoje skutočné smerovanie do budúcnosti.

Sovietsky zväz - ZSSR

Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa ukázali ako utopistické a nefunkčné po aplikovaní v reálnom polarizovannom svete. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený dobrovolne i násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.

Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov, na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele s Spojenými štátmi, spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského na­ pre­do­va­nia. V roku 1985 prevzal vyčerpanú svetovú veľmoc Michail Gorbačov, ktorý ako prezident Sovietskeho zväzu zavŕšil perestrojku a glasnosť aby Sovietsky zväz diplomatickým spôsobom "rozviazal" a rozpustil. Tieto udalosti mali významný vplyv aj na zmeny spoločenského zriadenia v ostatných kra­ji­ nách sovietskeho bloku: Poľsko, Maďarsko, Československo, Bulharsko, NDR, ktoré za výraznej podpory západu prešli na druhú stranu. Symbolickým dňom procesu zmeny bol 9. november 1989, kedy padol Berlínsky múr. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31. december 1991.

ZSSR 15 zväzových republík