 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
PAKISTAN
Novodobý štát na území starovekých kultúr trpí politickými a národnostnými konfliktmi.
Pakistan vznikol v roku 1947 z bývalej Britskej Indie. Nový štát však bol ťažkopádnym útvarom, pretože sa skladal z dvoch častí oddelených severnou Indiou. Východný (bengálsky) Pakistan bol od Západného Pakistanu vzdialený 1 700 km a naviac sa líšil jazykom a národnými tradíciami. Východný Pakistan bol v prvom období existencie Pakistanu dôležitým vývozcom juty. Iba málo peňazí z predaja tejto suroviny však zostávalo na východe. Bengálci sa stali chudobnými príbuznými Západného Pakistanu a začali požadovať vlastný nezávislý štát.
V roku 1971 vypukla vo Východnom Pakistane partizánska vojna, ktorou sa ústredná pakistanská vláda snažila potlačiť silou. Milióny ľudí utekali do Indie, ktorá zasiahla a sama sa dostala do vojny s Pakistanom. Po krutých bojoch bol nakoniec na území Východného Pakistanu vyhlásený roku 1971 nezávislý štát Bangladéš. (Západný) Pakistan začal hľadať novú identitu. Štyri hlavné etnické skupiny tam tvoria Pandžábci, Balúčovia, Sindhovia a Paštunovia.
Rieka Indus, podmienky pre život
Prevažne púštne a hornaté územie Pakistanu sa tiahne od Arabského mora na sever až k najvyšším vrcholom Hindukúša a Karakoramu. Pakistanci si robia nárok aj na druhú najvyššiu horu sveta K2 (8.611 m), ktorá leží vo vysokohorskom Kašmíre, rozdelenom medzi Indiu a Pakistan. Kašmír leží na samom severe pakistanského územia na hornom toku rieky Indus. Jej údolie lemujú horské štíty presahujúce 7.00 m vrátane známeho vrcholu Nanga Parbat (8.126 m). Rieka Indus prijíma množstvo vodnatých riek prameniacich pod ľadovcami v severných a západných horách a jej široké úrodné údolia je najhustejšie osídlenou časťou krajiny od severného Kašmíru až po pobrežnú nížinu Arabského mora.
V údolí Indu vznikla už okolo roku 3.000 p.n.l. jedna z najstarších ázijských civilizácií. Viedla tade tiež stará obchodná cesta medzi Čínou, Indiou a Afganistanom. V 16. storočí, kedy bolo územie pod nadvládou Veľkých Mughalov, vznikol v najúrodnejšej časti krajiny Pandžábe, rad miest ako napr. Láhaur. Údolie Indu sa v provincii Pandžáb rozširuje do centrálnej nížiny, ktorá je okrem piatich riek ústiacich do Pandžábu pretkaná sieťou kanálov a priehrad.
Na sever od Pandžábu, na úpätí hôr lemujúcich údolie horného toku Indu, bolo roku 1960 vybudované nové hlavné mesto Islamabád. Naopak na dolnom toku, kde sa Indus rozvetvuje do pobrežnej delty, ležia staré mestá Sukkur a Haidarabád. Na sever od delty Indus leží v hlbokom zálive najväčšie pakistanské mesto a zároveň najvýznamnejší prístav Karáčí.
Centrálne nížiny však majú málo vlahy a preto je tamojšie poľnohospodárstvo závislé od zavlažovania. Monzúnové obdobie prináša od júna do októbra južným svahom Balučistanu a Sulejmanskému pohoriu dažde, ale v nížine spadne ročne iba 150 mm zrážok. V chladnom období od novembra do februára vanú studené a suché vetry, v horúcom období od marca do mája je slnečno a sucho.
Budovanie zavlažovacieho systému prebieha s výraznou pomocou Svetovej banky a Spojených štátov. Priehrady na rieke Indus a Tarbel a na rieke Džihlam pri Mangle patria k najväčším sypaným hrádzam na svete. Závlahové poľnohospodárstvo tak neustále zvyšuje produkciu, ktorá v súčasnosti zaisťuje sebestačnosť v spotrebe obilovín, aj keď počet obyvateľov rastie.
Dochádza však k častému podmáčaniu, erózii a presoleniu pôdy. Vláda síce začala bojovať proti nepriaznivým ekologickým vplyvom, ale počet obyvateľov Pakistanu narastá každý rok o 3 mil. ľudí- predovšetkým preto, že islamskí vodcovia bránia vláde započať s programami plánovaného rodičovstva.
V krajine mnohých protikladov vedie najjednoduchšia deliaca línia medzi obyvateľmi hôr a nížin. Drsní a hrdí horali žijú nezávisle od ústrednej vlády, zatiaľ čo obyvatelia nížin žijú v dedinách z hlinených a tehlových domov a starajú sa o bavlnu a obilie. Spája ich však islamské náboženstvo. Inak je spoločnosť rozdelená na veľa kást a kmeňov.
Islam a politika
Aj keď islam hlása rovnosť všetkých ľudí, je bežné, že každá sekta má v dedine vlastnú mešitu. Každá mešita má svojho správcu-imáma, ktorý zvoláva pravoverných päťkrát denne k modlitbe. Gramotnosť v Pakistane je stále nízka, na dedinách nižšia ako v mestách a výrazne nižšia u žien ako u mužov. Pre väčšinu obyvateľov je immámovo učenie jediným vzdelaním, ktorého sa im dostáva, a z toho ešte väčšina predstavuje učenie koránu naspamäť.
Ženy väčšinou zostávajú doma mimo verejného života, aj keď niektoré občas pomáhajú na poliach. Muži sa schádzajú na verejnosti a večery s obľubou trávia tak, že sa zídu a rozprávajú sa, zatiaľ čo spoločne fajčia fajku zvanú húka. Kladú veľký dôraz na svoju mužnosť. Môžu mať aj viacero žien.
Celkom inú kastu predstavujú bohatí mestskí moslimovia Muhadžírovia, ktorí prišli roku 1947 z Indie a stali sa vodcovskou silou v krajine najmä v obchode. Ďalšou skupinou sú Bihárci, ktorí prišli z Bangladéša. Na severozápade krajiny sa usadilo viac ako 2 mil. afgánskych utečencov.
Demokratické inštitúcie nemohli odolať všetkým konfliktom, vznikajúcim medzi feudálnymi vlastníkmi pôdy, tradičnými náboženstvami, novou byrokraciou a armádnymi dôstojníkmi. A tak v roku 1958 uchopila moc armáda, ktorá nasledujúcich 30 rokov obmedzovala ústavné právomoci hlavy štátu.
Krajina sa vrátila k demokracii roku 1988. V októbri 1993 sa druhý raz stala ministerskou predsedníčkou Benazir Bhuttová (dcéra bývalého prezidenta Zulfikara Aliho Bhutta, popraveného roku 1979). Jej predchodca Navaz Šaríf ju obvinil z korupcie, ale v roku 1994 ju zvláštny tribunál oslobodil. Jej vláda však musela čeliť vlne štrajkov a demonštrácií na podporu Šarífa. Krajinou zmietali etnické boje, pri ktorých prišlo o život viac ako 800 ľudí.
V roku 1996 došla prezidentovi Farúkovi Leghárimu trpezlivosť. Odvolal vládu Benazír Bhúttovej pre neschopnosť a korupciu. Vo voľbách, ktoré sa konali o tri mesiace neskôr opäť zvíťazil Navaz Šaríf. Prvé, čo po svojom nástupe spravil, bolo obmedzenie právomocí prezidenta, ktorý už nemôže rozpustiť zvolenú vládu. V roku 1998 sa stal novým prezidentom Muhammad Rafiq Tatar.
Hospodárstvo
Pakistan zo začiatku vyvážal suroviny a dovážal priemyselné výrobky. Všetky vlády sa snažili zvýšiť sebestačnosť krajiny a rozvíjať priemysel. Pozoruhodný priemyselný rast dosiahol Pakistan v 60. rokoch vďaka výraznej pomoci Spojených štátov a bohatších islamských arabských krajín. Rast bol dosiahnutý väčšinou na úkor poľnohospodárskej výroby, aj keď v posledných rokoch sa hospodárstvo vyrovnáva.
Dnes tvorí väčšinu pakistanského vývozu priemyselný tovar, vyrábaný z miestnych surovín (napríklad bavlnené textilné výrobky). V krajine je tradičná remeselná výroba kobercov a látok. V poslednom čase sa vyvážajú aj športové potreby, potravinárske výrobky, kože a hnojivá. Dôležitým zdrojom príjmov sú aj peniaze, ktoré domov posielajú pakistanskí robotníci.
V krajine boli vybudované hydroelektrárne a ťaží sa zemný plyn. Je však ťažké udržať priemyselný rast, lebo priemysel zamestnáva iba 13 % pracovnej sily. Pakistan tak zostáva poľnohospodárskou krajinou, ktorá pestuje najmä pšenicu, ryžu a bavlnu.
Väčšina Pakistancov sa živí tenkými plackami nekysnutého chleba čapátí, ryžou a zeleninou. Kozy a kravy nedávajú veľký úžitok a mäso je drahé. Alkohol je zakázaný. Vládna podpora priemyslu a bankovníctva nesmierne obohatila asi dvadsiatku rodín bradri, ktoré ovládajú celé hospodárstvo. V posledných rokoch narušili pakistanské medzinárodné vzťahy dve udalosti. Jednou z nich je zreteľná náklonnosť k islamskému fundamentalizmu a druhou prehlásenie Pakistanu, že má prostriedky na výrobu jadrových zbraní, ktoré by mohol použiť vo svojom spore s Indiou o územie Kašmíru.