| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Krajina, ktorá sa po prvý raz vo svojich dejinách dočkala samostatnosti naznačuje, že by sa jej najradšej opäť zbavila a vidí svoju budúcnosť v spoločenstve s Ruskom.
Bielorusko sa nachádza v oblasti medzi Baltským a Čiernym morom. Rovnako ako jeho susedia dnešné Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rusko, Poľsko a Ukrajina má za sebou pohnutú minulosť. Celé storočia sa hranice krajiny menili. Hlavné mesto Minsk, 260 km od poľskej hranice, založené roku 1067, sa stalo roku 1326 súčasťou Litvy, neskôr pripadlo Poľsku a roku 1793 Rusku. V 30. rokoch tvorili Židia 40 % obyvateľstva, v čase 2. svetovej vojny našla väčšina z nich smrť v koncentračných táboroch.
Bielorusko získalo nezávislosť roku 1991 a stalo sa súčasťou Spoločenstva nezávislých štátov(SNS). Názov Bielorusko nemá nič spoločného s bielou farbou. Názov prvý krát použili v 14. stor. východní Slovania, ktorí určovali svetové strany farbami. Biela farba znamenala sever, a tak Slovania, ktorí sídlili na sever od Kyjevskej Rusi (vtedajšej ríše), boli nazývaní Bielorusi - ľudia severnej ríše.
Ich pôvod sa dostal do pozornosti vonkajšieho sveta až v druhej polovici 19. st. Predtým však bolo Bielorusko rozdelené medzi Poľsko a Litvu. Keď v rokoch 1772-95 došlo k deleniu Poľska, ovládli Bielorusko ruskí cári. Neskôr počas sovietskej vlády sa presadzovala miestna kultúra. Roku 1919 bola založená Bieloruská sovietska socialistická republika, ktorá bola o tri roky neskôr začlenená do štátneho útvaru 15 zväzových republík - Sovietskeho zväzu (Zväz sovietskych socialistických republík). Bielorusi sa prvý raz v dejinách dočkali vlastnej vlády.
Bielorusko ako krajina je riedko obývaná nížina, ktorá je mostom medzi strednou a východnou Európou. Z klimatického hľadiska sa nachádza v prechodnej zóne medzi prímorskou klímou západného Ruska a Ukrajiny. Zimy sú miernejšie ako v oblastiach ďalej na východ a v lete sa tu vyskytuje viac zrážok. Zimy prinášajú veľa snehu, ktorý v čase topenia prináša rozsiahle záplavy.
Bielorusko má viac ako 10.000 jazier a veľa riek. Sever krajiny je doslova morom riek. Najvyšším bodom krajiny je iba 346 m vysoký kopec. Bielorusko má dostatočné zásoby dreva, rašeliny, kamennej soli, menšie ložiská ropy a zemného plynu, ale okrem pôdy a a vody nemá dôležitejšie prírodné zdroje.
V poľnohospodárskej výrobe zaujímala medzi bývalými sovietskymi republikami vedúce postavenie. Poľnohospodári sa sústreďujú na pestovanie úzkeho sortimentu plodín, ktorým sa tu darí a robia z Bieloruska významného vývozcu mäsa, mliekárenských výrobkov, múky a zemiakov.
Rôznorodý priemysel Bieloruska by z neho mohol spraviť jednu z najstabilnejších postsovietskych krajín, bohužiaľ v skutočnosti hospodárstvo stagnuje a hospodárska situácia sa čoraz viac zhoršuje. Prezident Lukašenko sa netají svojimi ambíciami uzatvoriť politickú úniu s Ruskom, ktorá by mala pomôcť vyriešiť ťažkú hospodársku situáciu krajiny. Dnes v priemysle pracuje 70 % ekonomicky činného obyvateľstva. Hlavnými produktmi sú textil, strojárenské výrobky a nástroje, motorové vozidlá, najmä traktory a kamióny.
Elektrické prístroje a spotrebný tovar, sú určené prevažne na domáci trh, petrochemické výrobky, syntetické vlákna a hnojivá putujú na vývoz. Počas sovietskej vlády vyrábalo Bielorusko asi 30 % sovietskej produkcie syntetických vlákien.
Napriek tomu že je Bielorusko vnútrozemskou krajinou, vedú ním hlavné dopravné trasy medzi Varšavou a Moskvou, ale aj trasy spájajúce pobaltské republiky a Čierne more, ktoré zaručujú krajine dodatočné príjmy z tranzitu. Krajina je veľmi závislá na ostatných bývalých sovietskych republikách najmä v dovoze palív a ostatných surovín. Väčšina ropy prichádza z Ruska ropovodom Družba. Roku 1992 klesol bieloruský hrubý národný dôchodok o 13 % v dôsledku nedostatku surovín v Rusku. Aj v časoch rekordného nárastu inflácie o 1.200 %, bolo iba 1 % obyvateľov bez práce.
Väzby vytvorené medzi jednotlivými krajinami počas ich vzájomného sovietskeho existovania pretrvávajú do dnes. Bielorusko vyváža väčšinu svojej produkcie do ostatných štátov bývalého zoskupenia. Po vyhlásení nezávislosti nedošlo k reštrukturalizácii, ale roku 1993 bol schválený trojročný plán na privatizáciu 50 % štátnych podnikov, ktora sa mala realizovať do roku 1996. Roku 1994 podpísala bieloruská vláda s Ruskom zmluvu o užívaní ruského rubľa a vzdala sa tak veľkej časti hospodárskej nezávislosti.
Roku 1994 zaviedla nová ústava prezidentský systém vlády. V tom istom roku sa konali prezidentské voľby. Na rozdiel od ostatných postsovietskych štátov neprejavuje obyvateľstvo krajiny (66 % populácie sú Bielorusi) nacionalizmus. Mnohí hovoria radšej rusky ako vlastným jazykom. Pretože Bielorusi boli v minulosti súčasťou Poľska, Litvy aj Ruska a až do 2. svetovej vojny žili spoločne s početnou židovskou komunitou, sú zvyknutí na cudziu kultúru.
Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa ukázali ako utopistické a nefunkčné po aplikovaní v reálnom polarizovannom svete. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený dobrovolne i násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.
Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov, na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele s Spojenými štátmi, spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského na predovania. V roku 1985 prevzal vyčerpanú svetovú veľmoc Michail Gorbačov, ktorý ako prezident Sovietskeho zväzu zavŕšil perestrojku a glasnosť aby Sovietsky zväz diplomatickým spôsobom "rozviazal" a rozpustil. Tieto udalosti mali významný vplyv aj na zmeny spoločenského zriadenia v ostatných kraji nách sovietskeho bloku: Poľsko, Maďarsko, Československo, Bulharsko, NDR, ktoré za výraznej podpory západu prešli na druhú stranu. Symbolickým dňom procesu zmeny bol 9. november 1989, kedy padol Berlínsky múr. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31. december 1991.
Zväzová republika | Hlavné mesto | Vstup | Ukončenie | Nástupnícka krajina | Rozloha v km2 |
Pošet obyvateľov |
Arménska SSR | Jerevan | 05.12.1936 | 23.09.1991 | Arménsko | 29 800 |
2 976 372 |
Azerbajdžanská SSR | Baku | 05.12.1936 | 30.08.1991 | Azerbajdžan | 86 600 |
7 961 619 |
Bieloruská SSR | Minsk | 30.12.1922 | 26.12.1991 | Bielorusko | 207 595 |
9 784 000 |
Estónska SSR | Tallinn | 06.08.1940 | 06.09.1991 | Estónsko | 45 226 |
1 340 000 |
Gruzínska SSR | Tbilisi | 05.12.1936 | 26.12.1991 | Gruzínsko | 69 700 |
4 662 000 |
Kazašská SSR | Alma-Ata | 05.12.1936 | 16.12.1991 | Kazachstan | 2 724 900 |
15 730 000 |
Kirgizská SSR | Frunze | 05.12.1936 | 31.08.1991 | Kirgizsko | 198 500 |
5 148 000 |
Litovská SSR | Vilnius | 03.08.1940 | 06.09.1991 | Litva | 65 300 |
3 250 000 |
Lotyšská SSR | Riga | 03.08.1940 | 06.09.1991 | Lotyšsko | 64 590 |
2 290 000 |
Moldavská SSR | Kišinev | 02.08.1940 | 27.08.1991 | Moldavsko | 33 840 |
4 264 000 |
Ruská SFSR | Moskva | 30.12.1922 | 26.12.1991 | Rusko | 17 075 200 |
147 740 000 |
Tadžická SSR | Dušanbe | 05.12.1929 | 26.12.1991 | Tadžikistan | 143 100 |
7 321 000 |
Turkménska SSR | Ašchabad | 27.10.1924 | 27.10.1991 | Turkménsko | 488 100 |
5 100 000 |
Ukrajinská SSR | Kyjev | 30.12.1922 | 10.12.1991 | Ukrajina | 603 700 |
? 50 100 000 |
Uzbecká SSR | Taškent | 27.10.1924 | 31.08.1991 | Uzbekistan | 448 900 |
27 400 000 |