 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
BOLÍVIA
Veľké nerastné bohatstvo prinieslo Bolívijskému obyvateľstvu iba vojny a biedu.
Bieda existuje v mnohých juhoamerických končinách, ale nikde nieje horšia ako v tejto vnútrozemskej krajine na svahoch vysokých Ánd. Napriek veľkému nerastnému bohatstvu zostáva Bolívia najchudobnejšou v Latinskej Amerike. Zavinili to dve vojny a politická nestabilita. Od vyhlásenia nezávislosti roku 1825 sa v krajine vystriedalo 190 vlád.
Indiáni - poľnohospodári, ktorí tvoria viac ako 60 % obyvateľstva, pestujú najmä kukuricu a zemiaky. Hlavným zdrojom príjmov je ťažba nerastov, ropy a zemného plynu. Rozvíja sa najmä ťažba zlata. Roku 1995 pochádzalo 44 % exportných príjmov z vývozu nerastných surovín, najmä zlata, olova, zinku, cínu a striebra.
Bolívia susedí na severe a východe s Brazíliou, na juhu s Paraguajom a Argentínou a na západe s Čile a Peru. Vnútrozemský štát si ústavne zachováva územnú požiadavku na prístup do Tichého oceánu na Čile. Jeho povrch je šiesty najväčší v Latinskej Amerike a zahŕňa rôzne geografické oblasti, ako je pohorie Andy, Altiplano, Amazónia, Pláne Moxos a Chaco. Bolívia je jednou z krajín s väčšou biodiverzitou na svete.
História
V 16. storočí obsadili krajinu španielski dobyvatelia, olúpili Indiánov a nútili ich pracovať v strieborných baniach. Bolívia získala nezávislosť na Španielsku roku 1825, ale nezhody so susedmi nepriniesli obyvateľom zmenu k lepšiemu. Bolívia stratila viac ako polovicu svojho územia vrátane cenných nálezísk liadku, prístupu k moru a tichomorskému prístavu Antofagasta, ktoré po vojne v rokoch 1879-83 pripadli Chile.
Až roku 1992 získala Bolívia zmluvou s Peru opäť prístup do bezcolnej zóny na tichomorskom pobreží. Avšak ďaleko väčšie územie východnej nížiny Gran Chaco stratila Bolívia vo vojne s Paraguajom v rokoch 1932-33.
Jedinou politickou zmenou, ktorá priniesla indiánskej populácii úžitok, bola revolúcia roku 1952. Presadila pozemkovú reformu, znárodnenie cínového priemyslu a niektoré opatrenia v prospech indiánskeho obyvateľstva. Roku 1991 boli liberalizované daňové a investičné zákony s cieľom prilákať do krajiny zahraničné investície. Roku 1994 boli štátne spoločnosti spravujúce bolívijské bane, železnice, energetiku a telekomunikácie rozdelené formou akcií všetkým Bolívijčanom starším ako 21 rokov. Roku 1996 došlo podobným spôsobom aj k privatizácii ropného priemyslu.
Obyvateľstvo
Väčšina obyvateľov sa sústreďuje na západe krajiny a polovica z nich potom žije na náhornej plošine zvanej Antiplano vo výške až 3.700 m. Miestni obyvatelia sa nazývajú Ajmarovia. Aj keď je Antiplano najhustejšie osídlenou časťou Bolívie, zostáva iba málo dotknutá ľudskou činnosťou. Na rozľahlej plošine rastie ostrá tráva a roztrúsené kroviny. Uživia sa tu však lamy Alpako aj divé lamy Vikuni.
Na náhornej plošine Antiplano sa nachádza hlavné mesto La Paz. Je to najvyššie položené hlavné mesto na svete. Na severozápad od La Paz sa nachádza Titicaca, najvyššie položené, splavné jazero na svete. Na východe Bolívie sa rozprestiera rozľahlá nížina, ktorá zaberá 70 % krajiny, ale žije tu iba 20 % obyvateľstva. Severné tropické pralesy pod Andami poskytujú drevo, para orechy a tropické ovocie. Zvyšok nížin ktoré sú na juhovýchode smerom na Gran Chaco, sú čiastočne zalesnené savany a rozľahlé prírodné pastviny, na ktorých sa chovajú stáda dobytka.
Poľnohospodárstvo
Od severu na juh sa tiahne východné pásmo Ánd. Jednotlivé horské chrbty po španielsky Cordilleras sú navzájom oddelené hlbokými údoliami, ktorými pretekajú horské rieky. Tieto údolia, chránené pred vetrom sú teplé a darí sa tu rôznym poľnohospodárskym plodinám. Vo vyššie položených údoliach sa ťažia tropické dreviny, ako céder, mahagón, chininovník a tiež barviarske drevá. Na plantážach sa vysadzujú najmä citrusové stromy, ale aj ďalšie subtropické ovocné dreviny.
V nižšie položených údoliach, ktoré majú tropickú klímu, sa pestuje cukrová trstina, tabak, kávovník, kakaovník a koka, ktorá je zdrojom kokaínu. Koka sa často vysádza ilegálne na plantážach. Nezákonný obchod s touto surovinou prináša vyššie príjmy ako obchod s cínom, zlatom, striebrom, zemným plynom a ropou dokopy.
Aj keď sa bolívijská vláda pripojila k rozsiahlemu protidrogovému programu Spojených štátov s cieľom zlikvidovať pestovanie koky, jeho uskutočnenie by ohrozilo živobytie 60.000 farmárov. Obchod s kokaínom má veľký vplyv nielen v bolívijskom hospodárstve, ale aj v politickom živote krajiny. Zlikvidovať pestovanie koky je takmer nemožné. Väčšina Bolívijčanov totiž pravidelne žuje listy koky, z ktorých sa uvoľňuje droga s povzbudzujúcimi účinkami.