CHORVÁTSKO

Bývalá Juhoslovanská republika s malebným pobrežím bola na začiatku 90. rokov postihnutá občianskou vojnou, z ktorej vznikli nové samostatné krajiny Chorvátsko, Slovinsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Macedónsko, Srbsko.

V 70. rokoch minulého storočia, keď bol ešte u moci maršal Tito, sa zdalo že srbský a chorvátsky národ sú nerozlučne spojené. Chorvátsko leží medzi Jadranským morom a Uhorskou nížinou, vyhlásilo roku 1991 nezávislosť a Európskym spoločenstvom bolo uznané v roku 1992. Mier, z ktorého sa Chorváti tešili, bol s príchodom nezávislosti preč.

Najkrutejšia občianska vojna v dejinách ľudstva

Srbmi ovládaná juhoslovanská federálna vláda neuznala nezávislosť krajiny a vypukli kruté boje. V roku 1992 bolo dohodnuté prímerie a Chorvátsko sa začalo rozvíjať ako nezávislý štát. V tom čase už držali Srbi veľkú časť chorvátskeho územia a v zmiešaných srbsko-chorvátskych oblastiach sa začali etnické čistky. Tisícka Chorvátov museli opustiť svoje domovy a na tretine chorvátskeho územia bol vyhlásený nezávislý štát Srbská Krajina. Etnické čistky boli veľmi kruté a padli im za obeť desaťtisíce ľudí.

Keď sa konflikt prehĺbil, vyslala OSN do krajiny svoje ochranné jednotky. Boje však pokračovali až do roku 1994, kedy chorvátska vláda a vláda Srbskej Krajiny podpísali dohodu o prímerí, ale chorvátska vláda vtedy kategoricky prehlásila, že nezaručuje Krajine nezávislosť a nedovolí jej spojenie so Srbskom. Preto mierové sily OSN zostali v krajine a kontrolovali hlavne zónu medzi chorvátskymi a srbskými nacionalistickými jednotkami.

Roku 1995 podnikli Chorváti mohutný protiútok a vyhnali Srbov z Krajiny, takže jediným územím Chorvátska, ktoré zatiaľ zostalo v rukách Srbov, bola úrodná Východná Slavónia. Srbskí civilisti, ktorých rodiny žili v Krajine po stáročia, ušli alebo boli hromadne vyhnaní zo svojich domovov. Roku 1992 vyjadrila chorvátska menšina v Bosne a Hercegovine želanie spojiť sa s Chorvátmi v Chorvátsku. Medzi chorvátskym, moslimským a srbským obyvateľstvom Bosny a Hercegoviny potom vypukla asi najkrutejšia občianska vojna v dejinách ľudstva. Roku 1994 podpísali Chorváti prímerie s bosenskými moslimami a o mesiac neskôr súhlasili s utvorením spoločnej federácie. Napätie v krajinách však pretrváva dodnes.

Krajiny bývalej Juhoslávie:
Chorvátsko, Slovinsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Macedónsko, Srbsko

Historický vplyv Európy

Historicky sa územie obývané Chorvátmi rozkladalo aj na juh od rieky Sávy a zahrnovalo Slavóniu, pobrežné nížiny, juhozápad Hercegoviny aj časť Čiernej Hory. Chorváti žijú na Balkánskom polostrove od 7. storočia. Chorvátsko bolo od roku 1102 spojené personálnou úniou s Uhorskom, neskôr územie ovládali Habsburgovia. U pobrežia Jadranského mora zriaďovali svoje kolónie Benátčania, z východu prichádzali Turci, ktorí chceli pripojiť krajinu k Osmanskej ríši. Chorvátsko je silno späté so západnou Európou a nábožensky s Rímom. Kultúrne sa však Chorváti zaraďujú do strednej Európy než na Balkán.

Veľa chorvátskych miest sa podobá rakúskym alebo maďarským, zatiaľ čo mestá na pobreží Jadranského mora s miernymi a vlhkými zimami a horúcimi slnečnými letami majú typickú stredomorskú atmosféru a sú oddávna obľúbeným cieľom turistov. Chorváti si spoločne so Slovincami a Macedóncami uchovali vlastný jazyk. Srbochorvatčina ako úradný jazyk bývalej Juhoslávie sa skladá z dvoch jazykov, ktoré napriek veľkej podobnosti majú rôznu abecedu, výslovnosť aj slovník. Aj po štyridsiatich rokoch povinnej výchovy, majú mladí Srbi aj Chorváti problémy s čítaním textu v druhom jazyku. Rímskokatolícki Chorváti ( a Slovinci) píšu latinkou, ale pravoslávni Srbi ( rovnako ako Čiernohorci a Macedónci ) používajú cyriliku podobnú azbuke.

Rozdielna kultúra bola možno príčinou toho, že sa niektorí Chorváti cítili nešťastnými v spoločnom kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré vzniklo po 1. svetovej vojne roku 1918. Chorváti sa počas 2. svetovej vojny tešili určitej nezávislosti a s podporou nemeckých a talianskych okupantov ustanovili fašistický štát.

Titov komunistický režim sa zrodil ako partizánske povstanie proti nemeckým okupantom v 2. svetovej vojne. Po oslobodení krajiny roku 1944 sa veľmi populárny Tito prehlásil za hlavu nezávislej Juhoslávie. V tom čase bolo Chorvátsko jednou zo šiestich socialistických republík Juhoslovanskej federácie. Titova politika podporovala rozvoj poľnohospodárstva, priemyslu a cestovného ruchu a otvorila Juhosláviu svetu. Chorvátsko so 4.012 km dlhým pobrežím zaznamenalo búrlivý rozvoj celej pobrežnej zóny.

Priemysel dovoleniek prilákal húfy turistov na slnečné, ostrovmi lemované pobrežie Dalmácie a na Istrijský polostrov a prinášali do krajiny zahraničnú menu. Hlavnými prístavmi oblasti sú Pula, Rijeka, Split, Zadar a Šibenik.

Chorvátsko, bolo až do roku 1945 prevažne poľnohospodárskou krajinou, tiež rozvinulo priemyselný sektor. Priemysel založený na dostatku energie a využití domácich surovín dreva, ropy, plynu, bauxitu, vápenca a rúd železa, je sústredený v hlavnom meste Záhrebe, Osijeku, Slavónskom Brode, Varaždíne a Sisaku.

Následky občianskej vojny

Chorvátsko malo roku 1994 rozlohu o málo väčšiu ako Slovensko. Delí sa na tri hlavné prírodné oblasti. Dolné Chorvátsko sa rozkladá na úrodných nížinách pozdĺž riek Sávy a Drávy medzi zalesnenými vrchovinami a pahorkatinami – je to kraj statkov, záhrad, lesov a zaoblených vrchov pohoria Papuk západne od Osjieka s najvyšším vrchom 953 m. Mestá sú s výnimkou Osijeka a Slavónskeho Brodu malé a viac menej sú poľnohospodárskymi tržnicami.

Na juhozápad od dolného Chorvátska nachádza sa horné Chorvátsko, členitý, veterný a miestami hornatý neúrodný kraj s vysokými zrážkami. Tretia oblasť, vápencová Dalmácia, sa rozprestiera pozdĺž slnečného Jadranského pobrežia a má typické stredozemné podnebie, ktoré je ideálne na pestovanie figovníkov, olivovníkov, vínnej révy a citrónovníkov.

Pred vojnou bolo Chorvátsko druhou najbohatšou a najpriemyselnejšou juhoslovanskou republikou a prichádzalo sem najviac turistov. Ale kruté a neľútostné boje postihli ako priemysel tak cestovný ruch. Ušetrené nezostali ani historické pamiatky. V minulosti sa dopestovala nadprodukcia potravín, no v rokoch 1991 – 94 sa vývoz zastavil. Priemysel bol v troskách, vodné elektrárne, doprava a spoje boli vážne narušené, čo vyvolalo veľké problémy, najmä v Dalmácii.

Ťažkou ranou hospodárstva bol aj veľký úbytok turistov. V dobách najväčších bojov, boli v hoteloch namiesto turistov utečenci. Ich počet dosahoval 500.000 osôb, prevažne Chorvátov z Bosny a Hercegoviny a Krajiny. V polovici 90. rokov sa začala situácia chorvátskeho hospodárstva zlepšovať. Cestovný ruch sa opäť rozvíja, a počty turistov sa pomaly približujú na predvojnovú úroveň.

Pre Európanov je Chorvátsko ideálna dovolenková destinácia

Chorvátsko sa nachádza na rozhraní Balkánskeho polostrova a Strednej Európy. Severom krajiny kde sa rozprestierajú nížiny, pretekajú rieky Dráva a Sáva. Vládne tu mierne kontinentálne podnebie. Na pobreží zasa prevláda stredomorské podnebie s horúcimi letami. Zimy bývajú mierne a sneh je tu raritou. Chorvátsko je rozdelené na niekoľko častí: Istria, Severná Dalmácia, Stredná Dalmácia, Južná Dalmácia, Kvarner ( medzi Istriou a Severnou Dalmáciou).

Nachádza sa tu aj niekoľko národných parkov, z ktorých sú najznámejšie Plitvické jazerá, ďalej sú tu Risnjak, Severni Velebit, Paklenica, Krka, Brijuni, Mljet, Biokovo, Kornati, Lonsko Polje.

Istria pozostáva z dvoch oblastí a to modrej a zelenej. Modrá Istria zahŕňa všetky rekreačné strediská na pobreží Jadranského mora. Patria medzi ne Savudrja, Umag, Novigrad, Poreč, Vrsar, Rovinj, Fažana, Pula, Verudela, Rabac, Medulin. Zelená Istria tvorí zvyšok polostrova, je známa možnosťou aktívnej turistiky / agroturistiky, zberom plodov, prácou na farmách a je tu možnosť putovania po vínnej a olivovej ceste. Na Istrii je jediné golfové ihrisko v Chorvátsku na Brunijskom ostrove.

Kvarner sa nachádza medzi Istriou a Severnou Dalmáciou. Patria sem letoviská ako Opatia, Ičiči, Kraljevica, Dramajl, Crikevnica, Nijvice, Malinska, ostrov Krk, Novi Vidolski, Baška, Lopar, ostrov Lošinj, Novalja, ostrov Pag, Rjeka, ostrov Cres, ostrov Rab. Stredisko Novi Vidolski sa môže popýšiť svojim SPA centrom, najväčším v Európe, kúpeľné mestečko Opatija ponúka rôzne relaxačné procedúry počas celého roka. Pláže sú kamenisté, strediská ponúkajú kompletné služby pre návštevníkov.

Severná Dalmácia to sú známe a hojne navštevované rekreačné strediská Pag, Stary Grad- Paklenica, Vrsi, Zaton, Petrčane, Zadar, Sukošan, Kukljica, Sv.Filip Jakov, Biograd na Moru , Pirovac, Murter, Vodice, Šibenik, Primošten, ostrov Dugi Otok, ostrov Ugljan. Letoviská sa rôznia, sú menšie s pokojnou atmosférou, ale aj rušné ako Biograd na Moru, Primošten a Vodice. Pláže nie sú veľké, no sú lemované borovicami, ponúkajúcimi tieň. Aj tu na severe sa nájdu piesočnaté pláže a to na ostrovoch Ugljan, Murter alebo Dugi Otok. Je tu aj niekoľko pláží vyhradených pre nudistov.

Pre aktívnych návštevníkov je tu dostatok športovísk, užijú si tu aj vyznavači jachtingu a windsurfingu, ba sú tu dobré podmienky pre milovníkov horolezectva. Záujemcom o historické pamiatky možno odporučiť návštevu mesta Šibenik, ktorý je zapísaný na zozname pamiatok UNESCO, Zadar a Nin- stojí tu najmenšia katedrála na svete. V blízkosti sa nachádzajú aj národné parky Paklenica, Krka alebo Plitvické jazerá, známe z filmu Winettou.

Stredná Dalmácia je zaujímavou a atraktívnou oblasťou Chorvátska. Vládne tu harmónia prírody so subtropickou vegetáciou a pamätihodnosťami, spolu s perlou Jadranu – Splitom. Typicky stredomorské podnebie a teplota mora vhodná na kúpanie od mája do konca septembra, zaručí návštevníkom tejto časti Chorvátska príjemný oddych. Pláže najmä na Makarskej riviére sú v top sezóne plné až preplnené, no nájdu sa tu aj malé zákutia. Ďalej na ostrove Brač pri meste Bol sa nachádza pláž - Zlatý roh s hrubým pieskom. Je to miesto vhodné na dovolenku so surfom alebo na potápanie. Na súostroví Pakleni, nájdu svoje mini pláže milovníci nudizmu.

Pre ľudí vyznávajúcich aktívny oddych, je tu viacero možností na vyžitie, ako turistika, cyklistika, rybolov, windsurfing, jachting, rafting, paraglaiding, tenis, futbal a iné loptové hry. Pre rekreantov zaujímajúcich sa o historické pamiatky je tu viacero pozoruhodností priamo v Splite - meste s 1.700 ročnou históriou. Mesto vie zaujať aj svojimi úzkymi uličkami, živým trhom a ušiam lahodiacou hudbou, typickou pre Dalmáciu.

Južná Dalmácia má niekoľko rôznorodých oblastí. Polostrov Pelješac je druhým najväčším polostrovom v krajine. Popri pobreží sa tiahnu vápencové útvary, medzi nimi sa nachádzajú vinice s najlepšími odrodami vínnej révy v Chorvátsku. Ozdobou je Dubrovnícka riviéra, ktorá patrí k turisticky najatraktívnejším v celej krajine. Stredomorská klíma zaručuje veľmi teplé a suché leto s teplotami aj nad 30 °C (more 27 °C). Ďalšími príjemnými strediskami pre dovolenkovanie sú Orebič, Trpanj, Dubrovník, Cantat. Pláže sú tu štrkovité ale aj piesčité. V Dubrovníku je pláž s okruhliakmi. Na malom ostrove Lokrum je pláž vyhradená nudistom. Všetky strediská majú dobré podmienky na šport, od vodných športov, horolezectva, bicyklovania, futbalu, a iných loptových hier, až po tenis alebo bowling.

Staré mesto Dubrovník s jeho historickými pamiatkami a hradbami, ktoré sú zapísané v zozname UNESCO patrí k historickým skvostom medzi európskymi mestami. Zaujímavý je aj ostrov Korčula s bohatým historickým dedičstvom. V Chorvátsku sa koná niekoľko karnevalov, slávností a v máji tu prebieha filmový festival, od 10.7 – 25. 8. zase letný festival, ktorý je najväčším kultúrnym podujatím v krajine ( klasická hudba, opera, tanec, divadlo).