 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
ČIERNA HORA
Po rozpade Juhoslávie vznikli nové samostatné štáty, medzi ktorými najjužnejšia Čierna Hora sa orientuje na cestovný ruch, podobne ako ostatní susedia na jadranskom pobreží. Dovolenky pri mori sú na Jadrane tradíciou, ale príjemné zážitky poskytujú aj zimné lyžiarske strediská, ktoré sú v týchto končinách skôr raritou. Štát s dlhoročnou tradíciou, kde sa stýkajú rôzne kultúrne a náboženske vplyvy leží na hranici pravoslávneho východu a katolíckeho západu. Čierna Hora dneška je multi-etnické prostredie fungujúce v dokonalej harmónii.
História Čiernej Hory
Stopy ľudskej prítomnosti na území Čiernej Hory sa datujú od vzdialených čias paleolitu, dokazuje ich archeologické nálezisko Crvena stijene (Red Rock). Prvé známe etnické zoskupenie tvorili Illyrianske kmene, ktoré pochádzali z 5. storočia pred naším letopočtom. Po uplynutí tejto doby sa región stal súčasťou novovytvorenej provincie Prevalis, pod záštitou cisárskeho Ríma. Dôkazy tohto obdobia možno nájsť v mnohých osadách mestského typu, ktoré sa vytvorili okolo predošlých ilyrských sídiel - Doclea, Municipium, Meduna, Budva, Ulcinj, Risan, atď.
Po páde rímskeho impéria, bola v polovici 6. storočia táto oblasť ovládnutá byzanťanmi, ktorí tu žili pred príchodom Slovanov. Po niekoľkých storočiach etnickej asimilácie Slovanov s rímskym obyvateľstvom vznikalo nové pôvodne obyvateľstvo, ktoré na začiatku 9. storočia prichádza na scénu dejín s vlastným kniežaťom Petarom. Z 11. storočia je známe kniežatstvo a neskôr kráľovstvo vedené Vojislavljevićovskou dynastiou, majúc aj vlastné cirkevné štruktúry, slávnej arcidiecézy Bar, ktoré existovalo až do konca 12. storočia, kedy si územie podmanili Srbi z dynastie Nemanjić.
V druhej polovici 14. storočia a počas 15. storočia, obnovila Doclea-Zeta svoju štátnu suverenitu. Od 15. storočia bola Čierna Hora ovládaná vládnucimi rodinami Balšić a Crnojević. Nové politické a historické okolnosti súviseli s príchodom mocných osmanských útočníkov. Stáročia bitiek s nimi tu zaznamenala história. Od 17. storočia vládla v Čiernej Hore dynastia Petrović-Njegoša. Po 155 rokoch vlády vzniklo kniežatstvo, a po tom kráľovstvo. Na berlínskom kongrese 1878 sa Čierna Hora stala medzinárodne uznávanou krajinou.
Po svetovej vojne nastal pád dynastie Petrović-Njegoša, Čierna Hora sa stala súčasťou novo vzniknutých štátov Južnej slovanských Srbov, Chorvátov a Slovincov a následne Juhoslávie. Po obnovení štátnej suverenity po druhej svetovej vojne získala Čierna Hora status republiky, a bola súčasťou federálnej Juhoslávie.
Po rozpade socialistického bloku a oslobodenia sa mnohých európskych štátov zpod vlyvu ZSSR sa federatívna Juhoslávia rozpadla na účastnícke štáty. Rozhodnutím občanov obnovila Čierna Hora svoju nezávislosť 21. mája 2006 a sa stala medzinárodne uznávaným štátom. Od roku 2012 získala krajina kredit "kandidátska krajina EU" a od r. 2011 je oficiálnou menou Euro, napriek tomu, že krajina ešete nie je členským štátom Európskej únie.
Krajiny bývalej Juhoslávie:
Chorvátsko,
Slovinsko,
Čierna Hora,
Bosna a Hercegovina,
Kosovo,
Macedónsko,
Srbsko
Kultúra
Kultúry, ktoré sa podpísali na formovaní dnešnej Čiernej Hory obsahujú stopy a vplyv Stredozemného mora, Strednej Európy, východnej Európy a orientálnej civilizácie z rôznych čias.
V obci Lipce blízko Risan, namaľoval v jaskyni praveký človek lov jeleňa a loď. V opačnej časti Čiernej Hory, vysoko v horskom národnom parku Prokletije, praveký človek vryl seba s vlkom na kamenné dosky. V prehistorickom mieste Crvena stijene (Red Rock) pri obci Petrovice, 30 km od Nikšić bola objavená kultúrna ostatky. V niektorých častiach krajiny, v neobývaných oblastiach, môžete nájsť veľké náhrobky, náhrobné kamene, oltáre a základy pohanských chrámov. V dedinách stále môžete počuť veľa starých tradícií. Legendy hovoria, že tí, ktorí sa zachránil z Atlantídy, sa usadil v Boce Kotorskej.
Ilýri, Gréci, Rimania, Slovania, Turci ... všetci nechali stopy ich kultúry v tradícii Čiernej Hore v kameni, jazyku, obraze, zvuku, s rešpektom k Bohu. Archeologické náleziská a múzeá zaznamenali ich stopy. Pozostatky starých rímskych chrámov tu stoja dvetisíc rokov, rovnako ako akvadukty, mestá, mosty (Risan, Budva, Akruvium, Ulcinj, Doclea, Municipium...
Možnože práve tento večný mix kultúr a umeleckých vplyvov je vecou, ktorá je na Čiernej Hore najkrajšia, čo je výsledkom neustáleho pohybu a dotýkania kmeňov a národov. Prelínanie východu a západu, pohanstva a kresťanstva, pravoslávia a katolicizmu, kresťanstva a islamu, byzantské a románskych postulátov, tradície a modernej doby ... tieto protiklady ovplyvňujú diela umelcov.
Kult krásy slova žije aj dnes. Cez storočia bojov za zachovanie alebo získanie slobody, cez stáročia chudoby a hladu sa podarilo zachovať dôstojnosť a silu slova. To ono dalo životu zmysel. To je dôvod, prečo bolo ochraňované so zvláštnou starostlivosťou. Umenie je taktiež typické pre túto oblasť. Fresky a ikony známych i neznámych umelcov, ozdoby vytesané do kameňa, vyryté do striebra a zlata, ukryté v chrámoch majú veľkú hodnotu. Nový vek je ovplyvnený maliarmi a umelcami, ktorí sú v Európe i vo svete vysoko rešpektovaní.
Dovolenky pri mori aj zimné lyžovačky
Čierna Hora je balkánska krajina ležiaca na východnom pobreží Jadranského mora. Dominujú dovolenky pri mori, avšak názov Čierna Hora vznikol ako vyjadrenie vysokých, ťažko dostupných hôr. Miestne legenda hovorí o tom, že keď Boh niesol truhlu pokladov ponad ich územie, jeho poklady vypadli a v podobe hôr v Čiernej Hore sa vysypal na zem. Čierna Hora je prímorským štátom, orientuje svoje hospodárstvo na cestovný ruch. Hory aj napriek južnej polohe ponúkajú vhodné podmienky na zimné dovolenky na lyžiach. Lyžovanie ponúkajú lyžiarske strediská Kolašin, Bjelasica, Vucje, Žabiak.
Čierna Hora má pre každého návštevníka niečo! Môžete si vychutnať nádhernú prírodu zažiť dokonalú relaxáciu a odpočinok, novú energiu. Môžete zažiť veľkú zábavu, adrenalínové vzrušenie. Na pobreží sú malé a chránené, ale tiež dlhé piesočné pláže a tisíce kilometrov turistických a cyklistických trás, rýchle rieky vhodné pre rafting a jazdu na kajaku, miestne lyžiarske strediská ponúkajú zážitok dobrej lyžovačky, ale aj nedotknutú krajinu. Čierna Hora je miesto karnevalov, koncertov, tradičných slávností ... Krásy prírody a turistické strediská na pobreží i v horách donútia návštevníkov znova sa vracať do Čiernej Hory, aby mohli objavovať zakaždým ďalšie perly z unikátnej pokladnice na pobreží Stredozemného mora.
Na svoje si prídu návštevníci každého zamerania. Milovníci podmorského života sa môžu oddávať potápaniu v južných moriach, množstvo pláží na tristo kilometroch pobrežia pre pokojné slnenie a relax pri mori ale aj rušný dovolenkový pobyt. Národné prírodné parky ponúkajú turistické chodníky aj cyklistické trasy v nádherných horách, Sneh na horách poteší lyžiarov a deti počas zimných prázdnin. Čierna Hora ponúka dovolenky pri mori aj zimné lyžovačky.
Najobľúbenejšie destinácie sú pobrežné strediská, ktorých korene siahajú do očarujúcej benátskej éry prístavných miest Kotor a Budva, so svojimi stredovekými kamennými budovami. Menej rozvinuté prímorské mestá Herceg Novi, Petrovac, Bar a Ulcinj poskytujú cestujúcim príchuť miestneho života. Pobrežie skrýva príjemné kombinácie dlhé piesočné pláže na juhu, blízko Ulcinj, zátoky pozdĺž Budva Riviery, a malé zátoky pozdĺž Boce Kotorskej na severe.
Ako dobrá investícia sa začali objaviť luxusné Marina-strediská, ktoré ponúkajú kotvisko pre plachetnice, ale aj ubytovanie, reštaurácie, kaviarne, výhody kúpeľov a nákupy v obchodoch. Prístav Čierna Hora Tivat je navrhnutý tak, aby niektoré z najväčších svetových megajácht a ich cestujúci mohli zakotviť v Čiernej Hore. Samozrejme, že to nie je všetko o bohatých oligarchov. Najmä vo vnútrozemí, kde si turisti môžu vychutnať kus tradičného balkánskeho života a stratiť sa v drsných horách, z ktorých mnohé sa týčia nad 2.000 m.
Zázemie je domov pre päť národných parkov. Hľadať medvede, vlkov a rysov na vrcholkoch národného parku Durmitor, splavovať na plti po rieke Tara v najhlbšom Európskom kaňone, preskúmať posledný prales Európy v rámci Národného parku Biogradska Gora, alebo pozorovať vtákov v mokradiach jazera národného parku Skadarské. Podrobnosti o destináciách a podmienkach cestovania do Čiernej Hory - http://www.montenegro.travel - oficiálne stránky národnej turistickej agentúry.
Doprava v Čiernej Hore
Aktuálne informácie o situácii na cestách je možné získať na stránke Motoristického zväzu Čiernej Hory (Auto-moto Savez Cerne Gore) www.amscg.org. Turisti cestujúci vlastným autom musia dodržiavať niektoré dôležité predpisy, mať pri sebe platný vodičský preukaz, osvedčenie o technickom stave vozidla a tzv. zelenú kartu (doklad o zaplatení poistného a zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla). Vodič si zelenú kartu vybaví vo svojej domovskej poisťovni, alebo môže zaplatiť poistné priamo na hranici. Cena však bude podstatne vyššia. Medzinárodný vodičský preukaz nie je potrebný, ale ak si požičiate auto v ČH, je väčšinou vyžadovaný.
Povolené rýchlosti (v obci - 60 km/hod.) - (mimo obce - 80 km/hod.) - (diaľnice - 120 km/hod.) V Čiernej Hore je povolený obsah alkoholu v krvi 0,5 promile. Pre profesionálnych vodičov a vodičov motocyklov nie je tolerovaný alkohol v krvi. Postihy sú dosť prísne, začínajú pokutou a končia väzením a odobratím vodičského preukazu. Povinnosť používania bezpečnostných pásov na všetkých miestach.. Deťom mladším 12 r. sa nepovoľuje sedieť na prednom sedadle.
Miestni vodiči jazdia značne nebezpečne (predbiehanie v zákrutách a na miestach so zlým výhľadom). Ukazovatele zmeny smeru jazdy sa používajú zriedka. Pri dopravnej nehode (ak vznikne škoda) sa odporúča volať políciu a žiadať o spísanie protokolu o dopravnej nehode. Kópiu záznamu o nehode predloží vodič pri hraničnej kontrole pri výstupe z krajiny. Zapožičanie auta na mieste pobytu len osobám starším než 21 rokov, ktoré vlastnia platný vodičák.
V prípade problémov kontaktujte Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Podgorici. Čierna Hora uplatňuje voči občanom SR bezvízový styk na všetky druhy pasov do 90 dní. Občania SR môžu cestovať na územie Čiernej Hory aj na občiansky preukaz až na 30 dňový pobyt. Pri vstupe a tranzite cez Čiernu Horu je cudzinec povinný finančnú hotovosť (EURO alebo inú valutu) vyššiu ako ekvivalent 10.000,- EUR prihlásiť na hraničnom priechode, a vyžiadať si o tom písomné potvrdenie. V opačnom prípade hrozí zadržanie valút pri výstupe z Čiernej Hory. Očkovanie sa pri vstupe do ČH nevyžaduje.