| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Historická vlasť Vikingov je v súčasnosti prosperujúcou krajinou, ktorú preslávili designeri, architekti a Hans Christian Andersen.
Dánsko je vo svete považované za útulný a spokojný sociálny štát, kde ľudia žijú dlho a šťastne. Má rovnostársku spoločnosť, ale stále si zachováva tradičnú monarchiu. Je to malý prímorský štát na severe Európy, ktorý sa vyznačuje kľudnou prosperitou a slávnou históriou.
Je vlasťou Vikingov, odvážnych bojovníkov a moreplavcov. Dánski vládcovia učinili v stredoveku túto malú krajinu centrom mocnej severoeurópskej ríše.
Kráľ Valdemar II. Dobyl pri svojej krížovej výprave severnú časť Estónska, ktoré neskôr bolo predané Rádu nemeckých rytierov.. V rokoch 1397 – 1523 stálo Dánsko na čele kalmarskej únie ( spolok troch škandinávskych krajín – Nórska, Švédska a Dánska. V nasledujúcich desaťročiach sa krajina zmietala v občianskej aj sedemročnej severskej vojne so Švédskom o moc nad Severným morom. V 17. storočí stratilo Dánsko vo viacerých vojnách veľkú časť území aj svoj vplyv v severnej Európe. Roku 1660 bola v krajine zavedená dedičná monarchia, ktorá prešla v súlade s európskym vývojom od absolutizmu až po liberálnu konštitučnú monarchiu v 19. a 20. storočí.
K malému Dánsku paradoxne patrí najväčší ostrov sveta Grónsko a tiež Faerské ostrovy. Tieto vzdialené ostrovy, ktoré Dánsko získalo v časoch svojej zámorskej expanzie, majú však vlastnú samosprávu.
Dánsko je rovinatá krajina obklopená morom, ktoré ju svojimi zálivmi a prielivmi prestupuje. Jediná suchozemská hranica leží na juhu, kde v dĺžke 67 km oddeľuje Šlezvicko dánske od Šlezvicka nemeckého.
Územie Dánska tvorí Jutský polostrov a od neho na východ ležiace ostrovy v Baltickom mori Jutský polostrov oddeľuje búrlivé Severné more od kľudnejšieho mora Baltického.
Východná polovica Jutského polostrova je mierne zvlnená krajina obrábaných polí a neveľkých, prevažne brezových a dubových lesov. Pôda tu dáva dobrú úrodu.
Severné Jutsko je vlastne ostrov, pretože toto územie je od materského polostrova oddelené rozvetveným Limfjordom, ktorý ako prieliv spája východné a západné brehy. Najsevernejší dánsky mys Skagen je zároveň hranicou medzi prielivmi Skagerrak a Kattegat.
Menšia, ale hustejšie osídlená časť krajiny leží v kľudnom Baltickom mori medzi Jutským polostrovom a Švédskom. Je to skupina 406 ostrovov a ostrovčekov, z ktorých je 90 obývaných.
Najbližšie k Jutskému polostrovu leží ostrov Fyn, pre svoje rozkvitnuté záhrady a malebné dedinka nazývaný“ záhradou Dánska“. V najväčšom meste ostrova sa narodil svetoznámy rozprávkar Hans Christian Andersen S neďalekým Švédskom je Fyn spojený niekoľkými trajektmi, mostom a v plánoch je spojenie mostom so Švédskom cez strategicky významný prieliv Øresund. Na brehoch leží malebné hlavné mesto Dánska Kodaň, v ktorom žije viac ako štvrtina Dánov. Severne od Kodane na polostrovnom výbežku stojí starobylý Elsinor, kam William Shakespeare umiestnil dej svojej slávnej tragédie Hamlet.
Dánsko je poľnohospodársky štát. Viac ako 60% pôdy je obrábanej. Už celé storočie je však pilierom dánskeho poľnohospodárstva chov dobytka. Vidiecke farmy sú malé, väčšinou rodinné.
Dánske poľnohospodárstvo vďačí za svoj úspech predovšetkým spolupráci, mechanizácii a poučeným poľnohospodárom. Dánsko zlacnilo poľnohospodársku mechanizáciu výrobou vlastných traktorov, žacích strojov a elektrických dojičiek určených pre potrebu malých hospodárstiev. Tieto výrobky sa napokon stali i výborným exportným artiklom. Všetci mladí poľnohospodári musia študovať, aby získali zelenú maturitu, bez ktorej nemôžu vlastniť farmu.
Napriek tomu že je Dánsko považované za poľnohospodársky štát, iba 6% obyvateľstva pracuje v poľnohospodárstve. Prevážna väčšina Dánov žije v mestách a pracuje v továrňach alebo v službách.
Napriek obmedzenému sortimentu nerastných surovín predáva Dánsko širokú škálu priemyselných výrobkov.
Na jutských vresovištiach vyrástli priemyselné podniky, ako jedna z najväčších európskych tovární na košele v Herningu. Aj detská stavebnica Lego, ktorá sa dnes predáva po celom svete pochádza z dielne v Dánsku. Krajina je tiež najväčším vývozcom inzulínu na svete. Stavebné komponenty, mostné a prístavné konštrukcie sa dobre predávajú na Blízkom východe, juhovýchodnej Afrike a Južnej Amerike. Svetoznámi sú aj dánski architekti ako Jørn Utzon, ktorý projektoval aj operu v austrálskom Sydney.
Hospodársky úspech je sprevádzaný politickou stabilitou. Koaličné vlády, volené systémom pomerného zastúpenia, kladú veľký dôraz na ľudské práva a individuálnu slobodu.
Pozornosť upútajú dobre ošetrované polia, lesy, farmy kostoly zámky a verejné parky. Materiálna prosperita sa pojí v Dánsku s bohatou intelektuálnou tradíciou. Napriek tomu musia dánski politici čeliť mnohým problémom, predovšetkým obmedzenému množstvu prírodných zdrojov a nedostatku energetických zdrojov. Hospodársky rozvoj bol od roku 1950 založený na dovoze lacnej ropy , no podstatné zvýšenie cien v 70. rokoch situáciu podstatne zmenilo.
Ako ostatní členovia Európskej únie boli aj Dánsko požiadané o obmedzenie nadprodukciu mliečnych výrobkov a príjmy farmárov poklesli. Preto sa veľa Dánov postavilo proti maastrichtským dohodám, ale roku 1993 zmluvu napokon podpísalo.
Rozvoj miest a moderné poľnohospodárske technológie , vyvolali problémy so životným prostredím, najmä čistotou vody a ochranou prírody, ktorá je najlepšie chránená v niekoľkých národných parkoch a rezerváciách.
V porovnaní s ostatnými krajinami, ťažko postihnutými celosvetovou recesiou, si Dánsko v 90. rokoch viedlo dobre. Napríklad inflácia roku 1996 bola iba 2%, bol zachovaný systém sociálneho zabezpečenia, ktorý je jedným z najlepších na svete.
S podpisom maastrichtských dohôd, boli podporené nové investície a hlavným cieľom krajiny je prispôsobenie sa hospodárskym kritériám Európskej únie do roku 1999.