 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
ETIÓPIA
Etiópia, najstaršia nezávislá krajina v Afrike, je sužovaná občianskymi vojnami a suchom.
V priebehu 20. storočia sa dvakrát ocitla Etiópia, známa aj ako Habeš v strede svetovej pozornosti. V oboch prípadoch vzbudila hlboké sympatie svetovej verejnosti aj snahy o konkrétnu pomoc. Prvý krát v rokoch 1935-36, kedy „bosí“ Habešenia viedli hrdinský boj za nezávislosť s fašistickým Talianskom. Okupácia trvala päť rokov a potom bola krajina oslobodená britskou a etiópskou armádou. Po druhý raz sa o Etiópii začalo hovoriť začiatkom 80. rokov, kedy túto časť Afriky postihli veľké suchá, ktorých následkom bol hladomor, ktorému podľahlo viac ako 300.000 ľudí, najmä detí.
Otrasné svedectvo o ich utrpení sa objavovalo na televíznych obrazovkách celého sveta. To vyburcovalo svedomie bohatých národov a do krajiny začala prúdiť rozsiahla humanitárna pomoc. Sucho opäť prišlo v 90. rokoch a Etiópia sa znova ocitla na pokraji hladomoru. Krajinu naviac vyčerpala socialistická kolektivizácia poľnohospodárstva a občianska vojna s oslobodeneckým frontom Eritrei, ktorá získala roku 1993 samostatnosť a odrezala Etiópiu od Červeného mora.
Krajiny hôr a dolín
Rozlohou a počtom obyvateľov je Etiópia jednou z najväčších afrických krajín. Do roku 1993 sa o nej vravelo, že sa rozkladá od Červeného mora na juh ak rovníkovému pásmu. Po odtrhnutí Eritreji stratila celé pobrežie a stala sa tak o niečo menšou vnútrozemskou krajinou.
Etiópia sa nachádza v jednej z najhornatejších častí Afriky, ktorá je z hľadiska geologického vôbec najdramatickejšou oblasťou celého kontinentu. Práve v Etiópii začína Veľká priekopová preliačina, ktorá pokračuje niekoľko tisíc kilometrov na juh. Je to oblasť, kde sa africký kontinent štepí a v neďalekej geologickej budúcnosti sa pravdepodobne územie na východ od tohto údolia od Afriky odtrhne.
Na širokom dne riftového údolia leží niekoľko bezodtokových slaných jazier a jeho severnou časťou preteká rieka Awaš, ktorej voda sa čiastočne používa na zavlažovanie. Awaš v posledných desaťročiach stále skracuje svoj tok a predčasne končí v púštnych pieskoch. Na severe pri pobreží Červeného mora sa riftové údolie roztvára do rozľahlej púštnej Danakilskej preliačiny.
Podzemné riftové údolie je veľmi nekľudné, čo sa prejavuje častým zemetrasením aj sopečnou činnosťou. Po oboch stranách údolia sa dvíhajú strmé horské svahy, ktoré dosahujú výšok okolo 4.000 m, najvyšší vrchol Ra´s Dašan potom 4 620 m. Od tohto hrebeňa smerom na západ pozvoľna klesajú a vypĺňajú celú západnú polovicu krajiny Etiópskou vysočinou. V horskom jazere Tana pramení Modrý Níl. Podnebie je rovníkové monzúnové s veľmi nepravidelnými zrážkami. Najmenej prší na juhovýchode na plošine Ogaden, najviac na západe v podobe prudkých lejakov. Údolie má prevažne charakter púšte, ale najväčšou časťou územia sú savany, smerom k horám aj riedke lesy a lúky. Vo vlhkých údoliach západných svahov rastú aj bujné tropické lesy.
Addis Abeba a život obyvateľstva
Na území Etiópie žije rad vzácnych živočíchov. Ich odlišnosť a zloženie sú tak odlišné od ostatnej Afriky, že prírodovedci pre toto územie vyčlenili samostatnú zoogeografickú oblasť. Väčšina Etiópčanov žije v západnej hornatej polovici krajiny, kde sú životné podmienky najpriaznivejšie. Tam sa nachádza aj najväčšie a zároveň hlavné mesto krajiny Addis Abeba.
Veľa Etiópčanov sídli v rodových horských dedinách, často veľa kilometrov od najbližšieho obchodu alebo zdravotného strediska. Takmer všetky základné životné potreby si ľudia musia zaisťovať sami. Hospodária väčšinou na políčkach menších ako 1 ha, ale to rodinu ťažko uživí. Hlavnými plodinami je miestna odroda obilia tef, v chladnejších hornatých oblastiach jačmeň a pšenica, v nížinách kukurica a čirok. Miestnemu druhu banánov inset sa dobre darí v zavlažovaných oblastiach na juhu. Vedľa plodov dáva inset aj hodnotné vlákna, zo šupiek sa získava škrob. Poľnohospodárske výnosy sú však malé, pretože pôda je chudobná a hnojivá príliš drahé. V poslednom čase sa začínajú používať moderné poľnohospodárske technológie, ale vzhľadom k vysokej pôrodnosti sa situácia obyvateľov veľmi nemení.
Južne položené polosuché oblasti, ako plošina Ogaden, sú riedko osídlené nomádskymi kmeňmi, ktoré križujú krajinu so svojimi ťavami, dobytkom, ovcami, kozami a hľadajú vodu a pastviny. Niektorí z nich majú stále domovy, kde časť roka bývajú a čakajú na dážď, ktorý im umožňuje obrábať polia.
Hlavným vývozným artiklom je káva, ktorá zaisťuje 60 % exportných ziskov. Pestuje sa najmä na malých plantážach v hornatých oblastiach, ako je Sidamo a Kefa. Na niekoľkých väčších plantážach, väčšinou financovaných zahraničnými spoločnosťami, sa pestuje cukor a bavlna na vývoz. Dnes sa väčšina obyvateľov živí poľnohospodárstvom. Iba malá časť je zamestnaná v továrňach na výrobu obuvi, pneumatík, potravín a textilu. Mestá sú rozptýlené po celej krajine, najväčším je mesto Addis Abeba, administratívne, obchodné a priemyselné centrum krajiny. Veľa tovární sa nachádza v horskom údolí rieky Awaš medzi hlavným mestom a 100 km vzdialeným Nazretom. Ďalším priemyselným centrom je východné mesto Diredawa. Celkom žije v mestách 15 % Etiópčanov, ktorí majú vyššie príjmy, lepšiu potravu aj bývanie ako obyvatelia vidieckych oblastí.
Etiópia sa radí medzi desať najchudobnejších krajín sveta, podľa niektorých štatistík je vôbec najchudobnejšou. Má málo prírodných zdrojov ale ani tie nie sú riadne využívané. 38 % obyvateľstva je negramotných, jeden lekár pripadne na 79.000 obyvateľov, čo je najmenej na svete. Zdravotný stav obyvateľstva podlamuje stály hlad.
Náboženstvo, štát a bieda
Etiópia sa v mnohých smeroch líši od ostatných afrických krajín, pretože v akejsi podobe existuje ako samostatný štát viac ako 2.000 rokov a svoju nezávislosť si udržal až do 20. storočia. Etiópia bola prvou africkou krajinou, ktorá prijala kresťanstvo, a to už okolo roku 330, kedy do krajiny prišli kresťanskí mnísi. Významné kresťanské stredisko vzniklo v severne položenom meste Aksum, kde bola založená nezávislá koptská cirkev, ktorá sa na dlhé stáročia stala štátnym náboženstvom. Oveľa neskôr začal do krajiny prenikať islam, ktorý sa rozšíril najmä medzi nomádmi na juhu, hlavne v oblasti Ogadenu.
Etiópski vládcovia, ktorých titul znel kráľ kráľov, mali v krajine neobmedzenú moc. Šalamúnska dynastia, ktorá sa ujala vlády okolo roku 1270, odvodzovala svoj mýtický pôvod od izraelského kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby. Ich posledným potomkom a zároveň posledným etiópskym kráľom bol Haile Selassie I., ktorý vládol 14 rokov a bol zosadený roku 1974. Počas jeho vlády, zažila Etiópia porážku vo vojne s Talianskom a jej päťročnú okupáciu, ale zažila aj uspokojenie, keď bola k jej územiu pripojená Eritrea roku 1952.
Haile Selassie započal program rozsiahlej modernizácie, ale nakoniec bol zvrhnutý skupinou dôstojníkov, ktorých viedol plukovník Mengistu Haile Mariam. Feudálna aristokracia bola odstránená a v krajine bola zavedená marxisticko-leninská ideológia. Ku koncu 80. rokov hospodárske problémy prerástli do katastrofy a kolektivizované poľnohospodárstvo stroskotalo. Vojenský režim pozmenil svoju prísne socialistickú orientáciu, nasledovala rozsiahla privatizácia, ale bolo príliš neskoro. Mengistu bol zvrhnutý, skončila 30 ročná vojna proti eritrejskému oslobodeneckému frontu. Mier zostáva v Etiópii neistý a viac ako polovica obyvateľov prežíva iba vďaka medzinárodnej potravinovej pomoci. V demokratických voľbách roku 1995 zvíťazila a prevahou etiópsky Ľudový revolučný demokratický front vedený prezidentom Melesom Zenawim. Hlavné opozičné strany však voľby bojkotovali.