EURÓPA

	Kolískou západnej civilizácie je územie Európy, ktoré je uvádzané ako jeden zo siedmich svetadielov. Európu ohraničujú Severný ľadový oceán, Atlantický oceán, Stredozemné a Čierne more a susedný svetadiel Ázia. Presný priebeh spoločnej hranice týchto dvoch svetadielov, ktoré tvoria jeden kontinent Euroáziu, je v niektorých úsekoch nejasný. Európske krajiny: Albánsko, Andorra, Arménsko, Azerbajdžan, Belgicko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Cyprus, Česko, Čierna Hora, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Island, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Macedónsko, Maďarsko, Malta, Moldavsko, Monako, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Rusko, San Maríno, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Srbsko, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Turecko, Ukrajina, Vatikán

Pomenovanie Európa sa traduje z klasickej gréckej mytológie, kde bola Európa fénická princezná, ktorú uniesol Zeus. Mýtus však nevysvetľuje, prečo bol kontinent pomenovaný práve takto. Existuje ďalšie vysvetlenie, že názov kontinentu pochádza z semitských jazykov, kde znamená "západ slnka", miesto západu slnka. Pre semitské národy Blízkeho východu zapadá slnko nad Európou.

Rôzne zdroje a pohľady na členenie zemskej pevniny uvádzajú odlišné údaje o rozlohe a počte obyvateľov. Nejasnosť euro - ázijskej hranice, otázka začlenenia Grónska do Európy z hľadiska politického, ktoré však podľa geografického a geologického členenia patrí k severnej Amerike, ako aj množstvo podobne závislých území, ktoré sa často nachádzajú na inom kontinente či svetadiele ako materská krajina, ovplyvňujú údaje o rozlohe a obyvateľstve. Učebnice zemepisu uvádzajú rozlohu Európy 10.200.000 km² (zahŕňa približne 2% zemského povrchu = pevnina + oceány, alebo 7% súše) s počtom asi 720 mil. obyvateľov, čo predstavuje približne 10% podiel na svetovej populácii.

V moderných dejinách mali európske národy dominantné postavenie vo svetovom dianí takmer 4 storočia. Začiatkom 20. storočia vytlačili Európu do úzadia Spojené štáty americké. Dôvodom bola politická a národnostná roztrieštenosť Európy a deštrukcia takmer celého územia, kde sa odohrali hlavné boje oboch svetových vojen v prvej polovici dvadsiateho storočia s následným ideologickým rozdelením Európy železnou oponou. Tieto trendy neutíchajú ani do dnešných čias.

Snahou Európy je získať svoje rozhodujúce postavenie, alebo aspoň udržať tempo s veľmocami, ktoré sa dostávajú do popredia, preto bol prelom storočí začiatkom intenzívnej európskej integrácie. Budovanie Európskej únie naďalej komplikujú ekonomická, politická a jazyková rôznorodosť a to aj u krajín, ktoré už sú súčasťou Európskej únie. Európania hovoria vyše 200 rôznymi jazykmi. Európske štáty sú obvykle založené na národných princípoch, navyše tu existujú oblasti ako Balkán alebo krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré sú potenciálnou hrozbou vážných národnostných konfliktov.

Európa je kontinent, ktorý zaberá západnú časť Eurázie a je celý na severnej pologuli, teda z väčšej časti na východnej pologuli. Pojem „kontinent“ zvyčajne zahŕňa fyzickú geografiu veľkej pevniny s úplným alebo takmer úplným vodným prostredím na jej hraniciach. Hranica Európy a Ázie je však trochu svojvoľná a nekonzistentná podľa tejto definície v dôsledku čiastočného priliehania k Uralu a Kaukazu, a nie v dôsledku série čiastočne prepojených vodných ciest.

Tieto vodné hranice vedú od Tureckého prielivu k hornému toku Ob, kde sa táto rieka vlieva do Severného ľadového oceánu. Hranica medzi Európou a Áziou bola od svojho prvého poňatia v klasickom staroveku niekoľkokrát zmenená ako séria riek, morí a prielivov, o ktorých sa predpokladá, že siahajú do neznámej vzdialenosti na východ a sever od Stredozemného mora, bez toho, aby zahŕňali akékoľvek horské pásma.

Súčasné rozdelenie Eurázie na dva kontinenty odráža kultúrne, jazykové a etnické rozdiely medzi Východom a Západom, ktoré sa vyznačujú skôr spektrom čŕt než ostrou deliacou čiarou. Geografická hranica medzi Európou a Áziou nesleduje žiadne štátne hranice a teraz sleduje len niekoľko vodných plôch. Turecko je krajina úplne oddelená vodou, zatiaľ čo Rusko a Kazachstan sú len čiastočne oddelené vodnými cestami. Podľa súčasnej konvencie sú Gruzínsko a Azerbajdžan krajinami transkontinentálnymi, kde hory úplne nahradili vodné cesty ako prirodzenú hranicu medzi kontinentmi.

Hranice európskeho kontinentu určuje Severný ľadový oceán na severe, Atlantický oceán na západe, Ázia na východe a Stredozemné more na juhu. Od roku 1850 je Európa najčastejšie považovaná za samostatný kontinent, oddelený od Ázie riekou Ural, pohorím Ural a Kaukazom, Kaspickým jazerom a Čiernym morom, ako aj Tureckým prielivom. S rozlohou 10.200.000 km² je okrem Austrálie najmenším kontinentom a tvorí približne 2 % povrchu Zeme a 6,8 % súše. Európa s 720 mil. obyvateľmi je tretím najľudnatejším kontinentom.

Podnebie Európy je výrazne ovplyvnené teplými atlantickými prúdmi, ktoré zmierňujú zimy a letá na väčšine kontinentu, dokonca aj v zemepisných šírkach, kde sú klimatické podmienky v Ázii a Severnej Amerike chladné. Sezónne rozdiely sú viditeľnejšie ďalej od mora. Politicky je Európa rozdelená na približne päťdesiat nezávislých štátov, z ktorých je najväčším a najľudnatejším Rusko s približne 39 % rozlohy (európska časť Ruska) a 15 % obyvateľstva. Na druhej strane je Vatikán jeho najmenšou krajinou, čo sa týka počtu obyvateľov aj rozlohy.

Európa, najmä staroveké Grécko a staroveký Rím, sú rodiskom západnej civilizácie. Pád Západorímskej ríše v roku 476 a následná veľká migrácia znamenali koniec staroveku a začiatok stredoveku. Renesančný humanizmus, veľké geografické objavy, umenie a veda viedli k novoveku. Od portugalskej a španielskej ríše začala éra veľkých geografických objavov, zohrávala Európa významnú úlohu vo svetovom dianí. Medzi 16. a 20. storočím európske mocnosti v rôznych časoch ovládali americký kontinent, takmer celú Afriku a Oceániu a väčšinu Ázie.

Obdobie osvietenstva a následná Francúzska revolúcia a napoleonské vojny formovali kontinent kultúrne, politicky a ekonomicky od konca 17. do prvej polovice 19. storočia. Priemyselná revolúcia, ktorá sa začala vo Veľkej Británii na konci 18. storočia, viedla k radikálnym ekonomickým, kultúrnym a sociálnym zmenám v západnej Európe a nakoniec aj vo väčšine sveta. Obidve svetové vojny sa odohrávali prevažne v Európe, čo prispelo k poklesu dominancie západnej Európy vo svetových záležitostiach do polovice 20. storočia, pričom vedúce pozície zaujali Sovietsky zväz a Spojené štáty americké. Počas studenej vojny bola Európa rozdelená pozdĺž železnej opony medzi NATO na západe a Varšavskú zmluvu na východe až do revolúcií v roku 1989 a pádu Berlínskeho múru.

V roku 1949 bola založená Rada Európy s myšlienkou zjednotiť Európu pri dosahovaní spoločných cieľov. Ďalšie európske zjednocovanie viedlo k vytvoreniu Európskej únie (EÚ) ako samostatného politického celku, ktorý je niekde medzi konfederáciou a federáciou. Európska únia vznikla v západnej Európe, ale od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa rozširuje smerom na východ. Medzi Európanmi je najpoužívanejšia mena väčšiny krajín Európskej únie, Euro, a Schengenský priestor EÚ ruší hraničné a imigračné kontroly medzi väčšinou krajín členskej únie.