| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kakao je stále najväčším zdrojom príjmov bývalého zlatonosného pobrežia.
Roku 1957 sa Ghana stala prvou krajinou čiernej Afriky, ktorá sa vymanila z pod britskej nadvlády, čo celý kontinent vzrušilo. V novej nezávislej krajine zavládlo nadšenie. V mestách aj na vidieku prebiehali oslavy, pri ktorých prejavovali ľudia radosť, ktorí po celé desaťročia žili pod cudzou nadvládou.
Nadšenie vyvolalo aj premenovanie krajiny. Európsky názov Zlatonosné pobrežie domorodcom pripomínalo neradostnú minulosť. Obchod so zlatom s Portugalcami v 15. stor. ustúpil v 17. stor. obchodu s otrokmi na ktorom sa podieľali aj Holanďania, Briti, Dáni, Francúzi a Španieli. Nový názov Ghana je po bývalej veľkej africkej ríši z rokov 700-1100. Nadšenie a očakávanie, že sa Ghana stane prosperujúcim priemyselným štátom však čoskoro opadlo.
Prácu novej vlády podkopávala opozícia kmeňových náčelníkov a veľkých vlastníkov pôdy. Represívne zákony k potlačeniu opozície narušili demokratický obraz vládnucej Ústavodarnej ľudovej strany. Jej vodca Kwame Nkrumah svojim odsúdením imperializmu inšpiroval oslobodenecké hnutia v iných krajinách. Veľké investície však plynuli na prestížne projekty, ktoré nezodpovedali potrebám krajiny, dlhy neboli splácané a roku 1966 bol Nkrumah zosadený vojenským prevratom. Odišiel do exilu do Guinei, kde roku 1972 zomrel.
Nasledoval celý rad prevratov, ktoré zmietali Ghanou z jedného extrému k druhému. Dlhé obdobia vojenskej vlády bývali prerušované krátkymi obdobiami vlády civilnej a počas všetkých režimov hospodárstvo trpelo korupciou. Produkcia hlavného exportného artiklu krajiny kakaa upadala a neradostná hospodárska situácia vo svete stav ešte zhoršovala. Od roku 1983 bol s úspechom uskutočňovaný program hospodárskeho ozdravenia. Inflácia sa znížila, reálne príjmy rástli, rozpočet bol prebytkový a začal sa splácať štátny dlh. Napriek tomu je však Ghana závislá na zahraničnej pomoci, pretože vládne opatrenie na podporu pestovania kakaa a iných plodín zatiaľ neprinášajú výsledky. Naopak investície do baníctva a ťažba rastú.
Návštevníci krajiny nájdu veľa lákadiel vrátane palmami lemovaných pláží s bielym pieskom pozdĺž Guinejského zálivu. Sú tu aj kľudné modré lagúny pri ústí Volty aj menších riek do mora. Väčšina pôdy pri pobreží je obrábaná. Okolo lagúny Keta na východe sa intenzívne pestuje cibuľa šalotka. Na rovnom pobreží ďalej na západ pri Elmine, Cape Coaste a Apame budujú miestni obyvatelia plytké bazény, do ktorých pri prílive napúšťajú morskú vodu. Keď sa odparí, zostáva na dne vrstva soli určená na predaj.
Podnebie na pobreží je vlhké, ale dusno zmierňuje suchý a prašný vietor harmattan. Na severe siahajú plantáže až k tropickému lesu s listnatými stromami a kapoky, ktoré dávajú vlákna hodvábneho vzhľadu používané na vypchávanie vankúšov a čalúneného nábytku. Vlhký prales s pestrými vtákmi a kvetmi a s popínavými rastlinami je ďalej na sever vystriedaný listnatým lesom s teplejším a suchším podnebím. V tejto oblasti bola časť pôvodného lesa vyklčovaná kočovnými farmármi, ktorí obrábali kus zeme do jej vyčerpania a potom vyklčovali ďalší kus lesa. Vo vyklčovaných oblastiach sa dnes pestuje kakao a palmy. Na západe krajiny bol na planine Ashanti kvôli pestovaniu kakaa vyrúbaný pôvodný dažďový les. Na východe vyhoreli veľké plochy pôvodného lesa pri lesných požiaroch v období sucha. Ešte severnejšie v nížine na hornom toku Volty ustupujú lesy tropickej savane. Je to krajina antilop, byvolov, slonov, levov a divých svíň. Na severozápadnom okraji priehradnej nádrže Volta je drsná a neúrodná krajina, ktorá pri severnej hranici s Burkinou prechádza do suchej planiny obrastenej maslovníkmi, ktorých orechy poskytujú jedlý žltý tuk, akáciami a baobabmi. Orechy a živicu týchto stromov miestni obyvatelia zberajú a predávajú. Na severovýchode spôsobilo niekoľko suchých rokov vážne problémy poľnohospodárstvu.
Asi dve tretiny obyvateľov Ghany žijú na vidieku. Na severe si stavajú obydlia s plochými alebo kužeľovitými strechami z blata, prútia a iného dostupného materiálu. Vidiecky život uctieva predkov vrátane obradov lúčenia sa s duchom mŕtveho. Etnické skupiny na severe (Gondžovia, Walovia, Dagomboovia a Mamprusiovia) žijú tradičným spôsobom života. Boli najmenej vystavení európskemu vplyvu, pretože kolonizátori ich oblasť nevyužívali. V dôsledku toho je hospodársky život v južnej Ghane výrazne rozvinutejší ako na severe, kde vládne chudoba.
Začiatkom roku 1994 na severe prebiehali boje medzi Dagombami, Nanumbami a Gondžami na jednej strane a Konkombami na druhej strane. Konkombovia postupujú z rodného Toga na západ a juh do Ghany a požadujú pôdu, ktorú od nepamäti vlastnia miestne kmene. Na juhu sa rozkladajú kmeňové územia Ašantov a Fantov, ktorí sa kedysi zúčastňovali na obchode s otrokmi. Najpočetnejší sú Ašantovia, ktorých králi ovládali územie v 17. storočí. Obydlia stavajú obdĺžnikového tvaru so sedlovou strechou pokrytou vlnitým plechom alebo štiepaným bambusom a palmovými listami. Rodina žije spolu okolo centrálneho dvora. Takmer 23 miliónová Ghana je administratívne rozdelená na desať oblastí, ktoré majú veľmi pestré etnické zloženie. Pokiaľ ide o náboženské vyznanie, prevládajú kresťania (42 %), domorodé aministické náboženstvá (38 %), zvyšok tvoria moslimovia.
Briti zaviedli na juhu krajiny pestovanie kakaovníka, kaučukovníka, kokosových paliem a kávovníka. Tieto rastliny sa stále ešte pestujú spoločne s rastlinami, ktoré poskytujú potraviny miestnej populácii, takže takmer všade v oblasti lesov môžeme vidieť ženy obrábajúce políčka s maniokom, kukuricou a zeleninou, kaučukovníkom alebo palmami. Pred dvadsiatimi rokmi zberalo ghanské poľnohospodárstvo najviac kakaových bôbov na svete. Produkcia sa však znížila následkom sucha, lesných požiarov a zároveň poklesom svetových cien. Pestovateľov odrádza aj zlý stav ciest, ktoré niekedy celé mesiace neumožňujú prepravu úrody do skladov a neskoré platby za tovar. Z týchto dôvodov nahrádzajú pestovatelia kakaovníky kukuricou a maniokom, ktoré môžu predať priamo na mieste. Ghana vyprodukuje v súčasnosti asi desatinu svetového zberu kakaa, ale vláda sa snaží jeho pestovanie zvýšiť a tým zvýšiť príjmy z exportu.
Ghana má aj bohaté zásoby rúd mangánu, zlata bauxitu a diamantov ktoré sa ťažili ešte pred koloniálnym obdobím. Zlato dnes prináša Ghane viac ako 17 % exportných ziskov. Ašantské zlaté polia patria k najväčším a najproduktívnejším na svete. V údolí Bonza ryžujú domorodci diamanty z riečnych nánosov. V Kibi sa ťaží bauxit, v Teme sa vyrába hliník. Najambicióznejším ghanským projektom od vyhlásenia nezávislosti bolo vybudovanie priehradnej nádrže Volta, ktorá je jedným z najväčších umelých jazier na svete. Dnes sa v okolí jazera na zavlažovanej pôde pestuje ryža.
V Ghane je veľmi málo komunikácií a železníc, čo brzdí hospodársky rozvoj. Železnica však vedie k jazeru Volta. Väčšina ghanských miest sa nachádza na juhu, najčastejšie priamo na pobreží. Sú kombináciou bohatstva a chudoby. Pretrvávajú tu pozostatky koloniálneho obdobia. Ale v mestách ako Accra predmestia rastú v dôsledku rýchleho prílevu obyvateľstva a tiež vysokou pôrodnosťou.
Všetky ghanské mestá majú svoje trhy, ktoré sú radostnou a hlučnou udalosťou, kde je obchodovanie potešením. Vo väčších mestách sa predáva od zeleniny po zázračné mastičky namiešané podľa domorodých receptov.
V mestách sa sústreďuje priemysel petrochemický, chemický a textilný, na vidieku prosperuje priemysel potravinársky a drevospracujúci. Žiadnej z vlád sa nepodarilo vyriešiť sociálne a hospodárske problémy krajiny. Začiatkom 90. rokov počas vlády prezidenta Rawlingsasa objavili snahy decentralizácie moci. Roku 1983 započala Ghana program hospodárskej prestavby, ktorý podporil privatizáciu a zmiernil štátne riadenie hospodárstva, napriek tomu zostáva hospodárstvo závislé na vývoze surovín. Vzhľadom k zdĺhavej kríze v produkcii kakaa by Ghana potrebovala viditeľnejšie úspechy, ktoré by ospravedlnili optimizmus, s akým krajina vítala vyhlásenie nezávislosti.