| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Prvá nezávislá francúzsky hovoriaca krajina na Africkom kontinente usiluje o hospodársku nezávislosť od roku 1958, kedy Francúzsko prerušilo všestrannú pomoc.
Guinea, zelená, svieža a prekrásna krajina so snáď najväčším poľnohospodárskym potenciálom zo všetkých bývalých francúzskych kolónií v západnej Afrike, bola celých dvadsať rokov od získania nezávislosti ukrytá pred svetom v dôsledku svojej vlastnej politiky izolovanosti, ktorá bola reakciou na náhle prerušenie francúzskej hospodárskej pomoci. Obyvatelia krajiny trpeli nesmiernou biedou a perzekúciami režimu socialistického vodcu Ahmeda Sékou Tourého.
Roku 1978 však akútna potreba zahraničnej pomoci, donútila vládu praktizovať otvorenejšiu politiku. Po smrti Tourého roku 1984 prijala nová vojenská vláda reformy s cieľom urýchliť hospodársky rozvoj. Roku 1992 bol zavedený demokratický systém. V prezidentských voľbách roku 1993, bol zvolený Lansana Conte.
Guinea, ležiaca na západnom pobreží Afriky, je rozlohou porovnateľná s krajinami ako Veľká Británia. Husté mangrovové lesy lemujú členité pobrežie Atlantiku. Časť pobrežných rovín bola vyklčovaná a na vzniknutých poliach sa pestuje ryža, maniok, kukurica a zelenina. Z nížin sa smerom na východ dvíhajú strmé pieskovcové svahy a ohraničujú oblasť Fouta Djalon, kde úrodné polia pretínajú náhorné plošiny dosahujúce výšky až 900 m. Napriek vyprahnutému, červenému prašnému povrchu poskytujú plošiny pastvu pre miestny trpasličí druh dobytka, zatiaľ čo v údoliach sa pestuje zelenina, maniok a ovocie (najmä banánovník a ananásovník).
Na juh od Founty sa rozprestierajú savany Hornej Guinei, kde sa chová dobytok a pestuje obilie. Smerom k juhovýchodu sa dvíhajú zalesnené kopce Guinejskej vysočiny s vrcholmi nad 1800 m. Pestuje sa tu kávovník a ryža.
Hlavným zdrojom príjmov zostáva popri poľnohospodárstve baníctvo. V krajine sa nachádzajú jedny z najväčších svetových zásob vysoko kvalitného bauxitu. Roku 1991 bola Guinea po Austrálii najväčším producentom tejto rudy. V krajine sú aj bohaté zásoby rúd železa, uránu, zlata a diamantov. Rozvoj je však obmedzovaný nedostatočnou dopravnou sieťou.
V Guinei žije viacero etnických skupín. Sósovia prevažujú na pobreží, Kisijovia v oblasti Guinejskej vysočiny a Tendovia na východe. V oblasti Fouta Djalon a v Hornej Guinei žijú pastieri Fulbovia, obchodníci Mandingovia žijú po celej krajine. Ako v celej západnej Afrike sa prví Európania venovali obchodu pri pobreží a lovu otrokov. Boli vybudované obchodné stanice a v 19. storočí Francúzsko postupne upevňovalo svoju nadvládu.
V referende roku 1958 dali Guinejčania prednosť úplnej nezávislosti pred členstvom vo franko - africkom spoločenstve. Francúzsko reagovalo prerušením diplomatických stykov, zastavením akejkoľvek pomoci, stiahnutím investícií a uzatvorením svojho trhu pre guinejské výrobky. Paralyzovaná Guinea hľadala pomoc a našla ju predovšetkým v bývalom Sovietskom zväze, ktorý za ceny výrazne nižšie ako boli svetové, nakupoval hlavný guinejský exportný artikel – bauxit (hliníkovú rudu). Nedávno získala krajina od Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu pôžičky na rozvoj infraštruktúry a oživenie hospodárstva.
Nádherná krajina so živou kultúrou skrytým klenotom v západnej Afrike. Guinea má bohaté dažďové pralesy, úchvatné vodopády a nedotknuté pláže. Conarky je živé a pomerne bezpečné hlavné mesto Guiney, ktoré leží na ostrove. S pevninou je spojené mólom. Narozdiel od prírodnej krásy je politická situácia Guinei niečo opačné. Smrť dlhoročného prezidenta Lansany Contého v roku 2008 priviedla krajinu do politickej neistoty. Vojenská junta, ktorá prevzala moc, masakrovala disidentov, vedúcich odborov a protestujúcich. Situácia tiež ovplyvnila guinejskú ekonomiku, pretože zahraniční investori opustili prostredie neistoty a korupcie.
Napriek týmto nedávnym prevratom sa budúcnosť Guiney zdá byť sľubná. Druhé kolo prezidentských volieb z roku 2010 ponúka nádej pre budúcu stabilitu a demokratickú vládu. Zatiaľ čo cestovný ruch v súčasnosti nie je odporúčaný vo všetkých častiach krajiny, jeho potenciál je veľký a návrat demokracie by mohol prispieť výraznému rozšíreniu tohto odvetvia ekonomiky, čo by krejine výrazne pomohlo. Pre dobrodružnejšie povahy je možné vycestovať podľa pokynov MZV. V súčasnosti jestvuje vízová povinnosť. Odporúča sa navštíviť pláže na Room a Bel Air a oblasti – Forét Classé de Ziama, Parc Transfrontaliet Niokolo – Badiar a Parc National du haut Niger. Aj napriek atrakciám, nie je Guinea pripravená na prijímanie turistov. Mimo Conacry je možné dostať len základné ubytovanie. Cestovanie po pozemných komunikáciách môže byť zdĺhavé a namáhavé. Ako sa deje v tropickej krajine, počasie je teplé a vlhké po celý rok. Existujú dve obdobia: mokrá sezóna (jún až november), keď sú monzúnky bežné a suchá sezóna (december až máj), keď sa zrážky znižujú. Cestovanie mimo Conakry počas obdobia dažďov môže byť ťažké. Guinejská republika je zaujímavá z hľadiska umenia, hudby a tancov, spoznávania tropických pralesov, odporúča sa navštíviť