fotogaléria Haiti   Oficiálny názov: Haitská republika Správne členenie: 9 departmentov Politický systém: republika Hlavné mesto: Port-au-Prince Rozloha v km2: 27 750 Obyvateľstvo: 10 033 000 (hustota 362 os. / km2) Jazyk: francúzština Mena: gourde ( 1€ -> cca 58 HTG ) Lokalita: Kajiny sveta - Amerika Časové pásmo: Z - 5:00h Susedia: Dominikánska republika     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: cestovný pas, vízum Pozri tiež: • Haiti   • dovolenka Haiti   • hotely Haiti   • doprava Haiti   • letenky Haiti   • cestovné kancelárie Haiti   • lastminute Haiti   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

HAITI

Šamani vúdú a „Tontons Macountes“ podporovali diktátorov prvej černošskej republiky na svete. Amerických návštevníkov láka krajina, kultúra a takmer nulová pouličná zločinnosť.

Malá krajina sa nachádza na západe ostrova Hispaniola, na ktorého východnej časti leží Dominikánska republika. Ostrov zazrel roku 1492 Krištof Kolumbus a osídlili ho Španieli. Roku 1697 prinútili francúzski piráti Španielsko odstúpiť západnú časť ostrova Francúzsku. Francúzi potom z Afriky priviezli tisícky otrokov na prácu na trstinových plantážach a spravili z ostrova prosperujúcu kolóniu.

Roku 1791 sa 500.000 otrokov vzbúrilo. Roku 1804 vyhlásili nezávislosť a vytvorili prvú černošskú republiku na svete. V rokoch 1822-1915 malo Haiti 22 diktátorov, potom sa Spojené štáty rozhodli spraviť v krajine poriadok. Ich okupácia skončila roku 1934 a pôvodný zámer sa nepodarilo naplniť.

Dr. François "Papa Doc" Duvalier vládol v karibskej republike Haiti od roku 1957-1971 s pomocou vúdú ( afrického náboženského kultu založeného na šamanizme a fetišizme ) a svojich policajtov, zvaných Tontons Macoutes( bubáci ), ktorí mali zastrašovaťť obyvateľstvo. Keď zomrel Papa Doc, nahradil ho jeho devätnásťročný syn Jean-Claude nazývaný "Baby Doc" ako doživotný prezident.

Jeho režim bol menej despotický ako režim jeho otca. Zrútil sa však roku 1986, kedy musel Jean Claude ujsť so svojou rodinou do Francúzska. Nahradil ho armádny generál Henri Namphy, ale nepokoje v krajine pokračovali. Po dvoch rokoch bol generál Namphy zosadený a nasledoval celý rad vojenských vlád, ktoré sa striedali približne po dvoch rokoch.

Behom týchto zmien sa ulice Port-au-Prince aj iných miest a dedín stali svedkami zabíjania civilistov ako aj policajtov, ktorí boli rozsekaní, zastrelení alebo zapálení. Niekedy všetko dokopy. Nakoniec opozícia dosiahla uskutočnenie volieb pod medzinárodným dozorom a prezidentom bol roku 1991 zvolený bývalý kňaz Jean-Bertrand-Aristide. Nasledoval ďalší prevrat a Aristide odišiel do exilu do Washingtonu.

Vojenská junta pokračovala v násilnej a krutej tradícii a premenila Haiti z najchudobnejšej krajiny na západnej pologuli na najkrutejšiu a najchudobnejšiu krajinu s najvyšším výskytom AIDS. Väčšina obyvateľov nemá k dispozícii ani pitnú vodu, ani primeranú zdravotnícku opateru. Takmer všetci Haiťania pestujú plodiny na vlastnú obživu a iba zriedkakedy sa dosýta najedia. Preto krajinu opúšťajú často na člnoch, ktoré iba s veľkými problémami prekonávajú krátku vzdialenosť na Floridu v Spojených štátoch, kde hľadajú lepší život.

Viac ako 90 % Haiťanov je afrického pôvodu, ostatní sú väčšinou miešanci. Oficiálnym jazykom je francúzština, ale 90 % obyvateľov hovorí francúzskou kreolčinou. Oficiálnym náboženstvom je katolícke kresťanstvo, ale vúdú je veľmi rozšírené. Okolo 80 % obyvateľov žije na vidieku. Do školy chodí menej ako polovica detí, aj keď je školstvo bezplatné. Krajina má silnú umeleckú a literárnu tradíciu.

Ostrov Hispaniola je najhornatejším a po Kube druhým najväčším karibským ostrovom. Horské hrebene prerušujú hlboké údolia a náhorné plošiny, najvyššou horou krajiny je La Selle ( 2.674 m). Hlavným zamestnaním je poľnohospodárstvo, ale na vidieku je veľká nezamestnanosť.

Priemerné hospodárstvo má iba 1,5 ha a veľa roľníkov sotva uživí vlastnú rodinu. Na väčších plantážach sa pestujú na vývoz kávovník, cukrová trstina a agáve sisalana, z ktorej sa vyrábajú sisalové vlákna. Vývoz bol až do roku 1994 Spojenými štátmi bojkotovaný v snahe prinútiť vojenskú juntu k demisii a odchodu s krajiny.

Väčšina lesov bola vyklčovaná, čo má za následok rýchlu pôdnu eróziu a klesajúce výnosy. V krajine vládne podvýživa a vysoká detská úmrtnosť. Lacná pracovná sila prilákala severoamerické investície do dielní, ktoré vyrábajú tovar na vývoz ( textil, športové a elektrotechnické výrobky ). Hospodárstvo však zostáva závislé na zahraničnej pomoci.

Pred úplným kolapsom vlády bol cestovný ruch po poľnohospodárstve najbohatším zdrojom zahraničných príjmov. Amerických návštevníkov lákala krajina, kultúra a takmer nulová pouličná zločinnosť. Väčšina z nich zostávala v hlavnom meste Port-au-Prince a v hornatom predmestí Pietonville. Najväčšej obľube turistov sa tešili palác Sans Souci a veľkolepá pevnosť u Cap Haïtien na severe, postavené bývalým čašníkom Henrim Haiti.

Roku 1994 zvrhli americkí vojaci vojenského diktátora generála Raoula Cedrasa a pomohli prezidentovi Aristidovi s návratom k moci. Potom začali na poriadok v krajine dohliadať jednotky OSN napriek pretrvávajúcim prejavom násilia sa im podarilo zaistiť v krajine pomernú stabilitu. To sa prejavilo aj roku 1996, kedy prezident Aristide odovzdal moc svojmu následníkovi Renému Prévalovi bez následného krviprelievania, bolo to prvé mierové odovzdanie moci v histórii Haiti.