 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
INDIA
Vláde najľudnatejšej krajiny sveta so 4000 ročnou kultúrnou tradíciou robí starosti populačný vývoj, materiálna chudoba, náboženská a kastová rôznorodosť. Naproti tomu sa jej ako jedinej krajine podarilo spojiť východnú spiritualitu a politický liberalizmus západu.
V Indii žije viac než 1 miliarda obyvateľov Zeme. India je krajina s obrovskými témami, ktoré sú v kontraste so západným svetom založeným na nadbytku, ktorému sa javia ako problémy. Materiálna bieda a rýchly rast počtu obyvateľov nemusí byť vnímaný ako najväčší problém súčasnej vlády Indie, ale výzvou na hľadanie odpovedí. Veď India po tisícročia patrila k zdrojom múdrosti a poznania ľudstva. Jestvujú dva pohľady na stav Indie, jeden vidiaci problémy, iný vnímajúci výzvu a napredovanie. Materialistický pohľad tvrdí že je potrebná regulácia pôrodnosti, v krajine panuje bieda, poľnohospodárstvo je primitívne, infraštruktúra vidieka je nedostatočná, nezamestnanosť vysoká a mestá sú preľudnené.
Iným pohľadom možno vidieť Indiu, ktorá i keď chudobná statkami, patrí k najpriemyselnejším krajinám s najvyspelejšími technológiami, vyrába lietadlá, komunikačné družice a jadrové elektrárne. Dlhé roky je stabilným demokratickým štátom a vzorom pre ostatné rozvojové národy, indickí vzdelanci patria k špičke v mnohých oblastiach od medicíny počnúc, cez IT a programovanie pokračujúc až po ekologické a duchovné oblasti, všade môžu byť príkladom. Tvar krajiny na mape náramne pripomína tvar ľudského srdca a mnohí vedia, že India srdcom je.
Himaláje
Indická krajina je plná kontrastov. Na severe tvoria Himaláje hranicu medzi Indiou a Tibetom. Himaláje sú najmladším a najvyšším pohorím na svete. Na západe prechádza do dvoch ďalších pohorí: Karakoramu v Kašmíre a Hindukúša v Afganistane. Svahy hôr Západného Bengálska sú v nižších polohách zarastené bujnou vegetáciou a kraj v okolí Daržilingu je jednou z najlepších oblastí na svete kde sa pestuje čajovník. Chladný severovýchodný monzún, ktorý vanie od januára do marca, prináša zrážky iba ďalekému juhovýchodu. Podnebie v zvyšku krajiny je subtropické a tropické s dlhým slnečným svitom a hojnosťou vody.
Pri úpätí Himalájí prechádza krajina do rozľahlej nížiny, ktorou pretekajú tri veľké rieky Indus, Ganga a Brahmaputra s ich prítokmi. V tejto nížinatej časti, ktorá zaberá tretinu územia štátu a tiahne sa od Pandžábu na západe do Bengálska a Ásamu na východe, je osídlenie najhustejšie. Aj keď kraj získava obrovské množstvo vody z monzúnových dažďov a príležitostných záplav, je nutné zavlažovanie. Je to jedna z najúrodnejších oblastí na svete, kde sa pestuje ryža a cukrová trstina. Na juhu je nížina ohraničená severným okrajom Dekánskej plošiny, ktorá je najstaršou časťou Indie s horninami viac ako 600 miliónov rokov starými.
Indovia a kasty
Indovia majú rôzne etnické korene. Pred rokom 2.000 pred n.l. tu žili predovšetkým kmene s tmavou pleťou vrátane Drávidov, ktorí dnes obývajú prevažne juh krajiny. Situácia sa zmenila, keď zo severozápadu prišli svetlovlasí a modrookí príslušníci kočovných kmeňov Árjovia. Viera týchto votrelcov zaznamenaná v náboženských textoch tzv. védach položila základ hinduistickému učeniu. Ešte o štyri tisíce rokov neskôr odriekavajú hinduistickí kňazi v modernej Indii texty védskych textov.
Kmene Árjov mali trojvrstvový spoločenský systém kňazov, bojovníkov a obecného ľudu. Neskôr sa ustanovili štyri vrstvy: kňazi (bráhmani), bojovníci (kšatriovia), tvorcovia bohatstva (vajšjovia) a robotníci a roľníci (šúdrovia). Toto členenie dalo pôvod indického kastovného systému. Kasta určovala, akú prácu môže človek vykonávať, koho si kto môže vziať, dokonca aj čo môže jesť, vlastne určovali ako žiť a rovnaké pravidlá platili aj pre ich potomkov. Okrem hlavnej kasty boli ľudia, ktorých povolanie z nich robilo „nedotknuteľných“. Starali sa napr. o odstraňovanie mŕtvol alebo ľudských výkalov. Verilo sa že títo páriovia, boli potrestaní za zlé činy ktorých sa dopustili v minulom živote. Hovorilo sa im haridžanovia (božie deti), alebo tiež dalitovia (utláčaní).
V modernej Indii majú kasty malý právny (nedotknuteľnosť je ústavou zakázaná), ale stále ešte značný spoločenský význam. Väčšina Indov si dodnes berie príslušníkov vlastnej kasty a kastovníctvo je dôležité aj v čase volieb. Aj dnes dominujú v štátnej správe príslušníci vyšších kást. Dalitovia museli za svoje politické zastúpenie bojovať: v Uttapradéši, kde sa dalitovia spojili s moslimami a vyhrali roku 1994 provinčné voľby, v dôsledku čoho vypukli krvavé kastovné šarvátky.
Moslimské bohatstvo, umenie a remeslá
Konkurenčné islamské náboženstvo bolo v Indii zavedené roku 1192 moslimským kniežaťom z Afganistanu Muhammedom Ghúrím, ktorý dobyl územie, keď porazil hinduistického vládcu Prthvíradžu v historickej bitke u Dillí. Ghúrí založil sultanát, ktorému vládol z Dillí a ktorý ďalej rozširoval. Napriek tomu väčšina Indov zostala verná hinduizmu, vládnúca trieda bola až do britskej kolonizácie moslimská.
Islamské umenie sa rozvíjalo v časoch vlády mughalských panovníkov. V tých časoch vznikli kresby, sochy a budovy nevyčísliteľnej hodnoty. Jednou z najkrajších stavieb sveta je Tádž Mahal, dnes ohrozený znečisteným ovzduším. Európanov fascinovalo bohatstvo a miestne výrobky, ktoré lákali kupcov z Británie, Holandska, Portugalska a Francúzska. Roku 1600 bola založená britská Východoindická spoločnosť, ktorá mala ďalších sto rokov značnú moc.
Podporou súperiacich indických štátov si Británia čoskoro zaistila nadvládu nad veľkou časťou Indie. Keď sa mughalská ríša zrútila v dôsledku následníckych sporov uchvátila Británia moc. India sa stala britskou kolóniou. Briti tu zostali ďalších deväťdesiat rokov. Stavali železnice a zavlažovacie kanály, výrazne rozšírili prístavné mestá Kalkatu, Madrás a Bombaj a ťažili nerastné suroviny. V štátoch, kde vládla Británia prostredníctvom indických kniežat sa čas zastavil.
Rozchod moslimov a hinduistov - Gándhí a nenásilie
Indickí nacionalisti vedení Džaváharlálom Néhrúom a Móhandusom Gándhím začali požadovať odchod Britov z krajiny od začiatku 20. rokov. Gándhí si za svoj päťdesiatročný boj za práva chudobných Indov, najmä nedotknuteľných, vyslúžil titul Mahátma (Veľký duch).
Ako známy zástanca pasívneho odporu (ne-násilia) požadoval, aby boj za nezávislosť prebiehal bez násilia, a v tomto boji bol úspešný až do poslednej etapy zrodenia indickej slobody. S nezávislosťou prišli požiadavky samostatnosti oboch indických náboženských skupín: hinduistov a moslimov. Aby sa ich túžby naplnili, bolo potrebné subkontinent rozdeliť.
Moslimovia, vedení Muhammadom Džinnáhom, dostali nový štát Pakistan, ktorý sa skladal z dvoch častí: jednej na východe v údolí Indu a druhej na západe v Bengálsku, oddelených 1.600 km širokým hinduistickým indickým územím. Keď boli tieto dve časti Pakistanu odtrhnuté od Indie, napätie medzi hinduistami a moslimami prerástlo do krvavých masakrov. Milióny obyvateľov utekali, moslimovia do Pakistanu, hinduisti do Indie. Jeden z kniežacích štátov Kašmír váhal, či sa má pripojiť k Indii alebo k Pakistanu. Obidve strany sa pustili do boja, ale záležitosť zostáva dodnes nevyriešená: na Kašmír si robí nárok India aj Pakistan.
V posledných rokoch sa konflikt prehĺbil a obidve krajiny začali pretek v zbrojení, ktorý pripomína studenú vojnu. Gándhí bol roku 1948 zavraždený hinduistickým fanatikom. Prvým ministerským predsedom po vyhlásení nezávislosti sa stal Néhrú, ktorý začal reformovať krajinu, rozvíjať poľnohospodárstvo, aby uživilo celý národ, a zavádzať sociálnu spravodlivosť. Vystriedal ho Lál Bahádur Šástrí, za vlády ktorého vypukla roku 1965 dlho pripravovaná vojna s Pakistanom.
Néhrúova dcéra Indira Gándhíová (nebola príbuzná s Mahátmom), sa stala ministerskou predsedníčkou roku 1966 a bola na čele stabilnej vlády 18 rokov. Roku 1971 vypukla ďalšia vojna s Pakistanom, ktorá viedla k vytvoreniu Bangladéša z východnej časti Pakistanu. Roku 1977 Gándhíová prehrala voľby no roku 1980 sa opäť vrátila k moci.
Ďalšiu krvavú krízu vyvolali sikhovia, náboženská menšina, ktorá zlučuje hinduistické a moslimské učenie. Sikhovia, žijúci väčšinou v bohatom štáte Pandžáb, požadovali vlastný samostatný štát. Roku 1984 dobyla indická armáda najsvätejšie miesto sikhov, Zlatý chrám v Amristane. O štyri mesiace neskôr bola Indira Gándhiová zavraždená dvomi sikhskými dôstojníkmi z jej osobnej stráže. Pokračovali krvavé strety medzi radikálnymi hinduistami a ostatnými náboženskými skupinami.
Za nástupcu Indiry Gándhiovej bol určený jej syn Rádživ, ktorý svoje postavenie potvrdil vo voľbách svojim víťazstvom. Podporoval zavádzanie moderných technológií a rozvoj priemyslu. Roku 1991 bol aj on zavraždený. Ministerským predsedom sa stal Narasinha Ráo. Počas jeho vlády sa zintenzívnili lokálne konflikty medzi moslimami a hinduistami, rovnako ako separatistické hnutie v Kašmíre a Pandžábe. Ráo vo funkcii nezostal dlho a v poslednom čase sa v krajine striedali nestabilné koaličné vlády, ktoré pokračovali v hospodárskych reformách a zaviedli odvážne opatrenia, ako zrušenie pevných cien niektorých surovín, uvolnenie menových reštrikcií, otvorenie kapitálového trhu a privatizáciu ropných a plynových ložísk.
Život na vidieku
Modernizácia priemyslu, ktorú zahájil Néhrú, spravila z Indie jednu z najväčších priemyselných mocností sveta. Vďaka bohatým ložiskám uhlia vyrábala India elektrickú energiu z uhlia. Po objavení nálezísk ropy sa priority zmenili a dnes je 33% energie získavané z ropy a jadrových a vodných elektrární. Vláda postupne uvoľnila kontrolu priemyslu a v súčasnosti väčšinu spotrebného tovaru vyrábajú súkromné podniky.
Napriek veľkej priemyselnej revolúcii stále prevláda vidiecka India. Tri štvrtiny Indov žijú na vidieku, 70% ich pracuje na vidieku. Priemerné malé indické hospodárstvo má cca 2,5 ha. Ostatní nevlastnia žiadnu pôdu. Obrábajú prenajatú pôdu a platia vlastníkovi v hotovosti alebo časťou úrody. Tento systém je jednou z príčin všadeprítomnej chudoby. Podľa oficiálnych zdrojov žije viac než 200 miliónov ľudí pod hranicou chudoby. Sú tu poľnohospodárski nádenníci, ktorí pracujú iba za stravu a miesto na prespanie. Mnohí odchádzajú do miest, kde rozširujú rady nezamestnaných bezdomovcov. Tí, ktorí zostávajú na vidieku, si nemôžu postaviť ani hlinené prístrešie. Väčšina rodín varí na sušenom truse, ktorého je tiež nedostatok.
Posvätná je krava aj ryža
Indickí svätí muži už pred storočiami prehlásili kravu za posvätné hinduistické zviera, aby ju uchránili pred porážaním. Kravy a voly sú dôležitou súčasťou vidieckeho hospodárstva. V Indii je viac kráv a volov ako v ktorejkoľvek inej krajine. Traktory sa sústreďujú v úrodných oblastiach s dobrým zásobovaním vody a s nižšou hustotou obyvateľstva, ako sú Pandžáb a Harijána. Vláda v snahe zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva rozširuje zavlažovacie systémy. Rozsiahly je projekt Rádžasthánskeho kanálu na severozápade krajiny s rozvodnými kanálmi privádzajúcimi vodu do púšte Thár.
Ryža je najrozšírenejšou obilninou, ktorá sa pestuje v Indii, na severe a na západe však prevažuje pšenica, z ktorej sa pečie nekvasený chlieb čapátí. Na Dekánskej plošine sa pestuje čirok a proso.
Takmer všetci indickí vidiečania chodia pravidelne na trhy. Je to deň na dojednávanie svadieb, alebo iba na porozprávanie. Je to čas na nákup liekov, väčšinou byliniek ľudového lekárstva. Niektoré ženy idú s manželom a utratia tisíce rupií za zlaté a strieborné náramky. Aj veľmi chudobné rodiny kupujú šperky, do ktorých investujú a nosia ich až do dňa, kedy ich predajú, aby zaplatili svadbu. Verejná doprava je nedostatočná a rikše sú pre väčšinu obyvateľov veľmi drahé, takže všetko musí byť tak blízko, aby sa tam dalo zájsť peši. Aj keď sú domy nízke a ulice úzke, je hustota osídlenia vyššia ako v západných krajinách s mrakodrapmi.
Domy bohatších ľudí sa obracajú do ulice chrbtom a ich miestnosti sa otvárajú do vnútorného dvora. Veľmi často v nich žijú rozvetvené rodiny. Chudoba je najväčšia na vidieku, ale v mestách ju viac vidieť. Ľudnatosť zhoršuje množstvo zvierat - opíc, kôz, kráv, sliepok, ktoré behajú pod nohami na uliciach. Chudobní obyvatelia si stavajú obydlia z blata, dreva, plechu na nezákonne zabratých pozemkoch. Na čierno sa odoberá aj elektrický prúd. V Kalkate sa takto stratí až 30% elektriny.
V slumoch nieje vodovod, kanalizácia, ani žiadne sociálne zariadenie, takže sa tu nedá hovoriť ani o základnej hygiene. Nielen vzduch ale aj voda v tokoch je silne znečistená. Veriaci hinduisti však stále praktizujú pozdĺž riek očistné kúpele hneď v susedstve napájadiel pre dobytok a žien perúcich bielizeň. Často postihujú Indiu epidémie cholery i malomocenstvo.
Indické mestá sú hlučné a doprava preťažená
Všetci neustále trúbia. Pri slávnostných príležitostiach sa z ampliónov na nárožiach ozýva hlasná hudba. Nebezpečne naklonené autobusy, preťažené cestujúcimi vyfukujú čierny dym priamo do tvárí rikšov a motocyklistov. Vzdelaní ľudia pracujú za mzdu vo veľkých spoločnostiach alebo vo vládnych úradoch. Chudobní pracujú v továrňach, ale väčšinou v malých dielničkách spracovávajú odpad na užitočné veci. V Indii sa hovorí stovkami rôznych jazykov. Angličtina sa používa v súdnictve, ale úradným jazykom je hindčina.
Základné vzdelanie je bezplatné a teoreticky povinné. Ale veľa detí, najmä na vidieku do školy nechodí, musia pomáhať s prácou na poli, preto je až 40% obyvateľov negramotných.
Vláda v krajine
Napriek chudobe, nízkej úrovni vzdelanosti a politickým zvratom nezažila India nikdy vojenský prevrat a inú zmenu vlády ako v dôsledku parlamentných volieb. Vláda v krajine existuje na federálnej aj štátnej úrovni. Niektoré Indické štáty sú väčšie ako štáty v Európe. Najľudnatejší štát Indie Uttarpradéš má 140 mil. obyvateľov. Pre ústrednú vládu je jednoduchšie, keď jej strana vládne aj na úrovni štátov. Ústredie môže vládnuť aj prostredníctvom štátnej správy: vyšší štátni úradníci vo všetkých štátoch sú príslušníkmi celoštátnej indickej administratívy a sú vyberaní vždy z iného štátu než v akom pôsobia. V armáde kvôli nestrannosti je zachovaný ten istý systém.
Napriek všetkým zdanlivým problémom sa modernej Indii podarilo úspešne spojiť východnú spiritualitu a tradíciu západného politického liberalizmu. Ako jedinej krajine sveta.