| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Na tisíckach sopečných ostrovov medzi Tichým a Atlantickým oceánom sa rozkladá z prírodného aj etnického hľadiska jedna z najexotickejších krajín sveta, dovolenkársky raj.
Územie Indonézie tvorí 17 508 ostrovov nachádzajúcich sa medzi Indickým a Tichým oceánom. Je to najväčšia reťaz ostrovov na svete. Indonézia je so svojimi 197 miliónmi obyvateľov štvrtou najľudnatejšou krajinou sveta. Takmer 90% obyvateľov sú moslimovia, preto je zároveň najväčšou moslimskou krajinou na svete.
V Indonézii je 360 etnických skupín, ktoré hovoria 250 jazykmi a nárečiami. Indonézia má viac ako sto činných sopiek a nepokojnej prírode zodpovedajú aj politickéý nepokoje v krajine. Tisíce Indonézanov prišli o život po pokuse o komunistický prevrat v polovici 60. rokov, ktorý priviedol k moci prezidenta Suharta. Udržanie jednoty tejto rozľahlej mnohonárodnostnej krajiny s nepreniknuteľnou džungľou, sopkami a obdivuhodnou krajinou je jednýmou z hlavných úloh indonézskych predstaviteľov. Od získania nezávislosti roku 1949 sa o zjednotenie tejto rozľahlej republiky snažili dvaja prezidenti, Suharto a Sukarno.
Rozloha indonézskej pevniny činí takmer 2 milióny km2. Rozlohou najväčší je ostrov Kalimatan, nasleduje Sumatra, Nová Guinea a nepravidelne tvarovaný Celebes, Jáva aj keď je veľkosťou až piata, je hospodársky najdôležitejším a najhustejšie obývaným ostrovom. Indonézske ostrovy vznikli v rovnakom čase ako Himaláje, Kalimatan, Sumatra, Jáva, Lombok, Bali a ďalšie sú vrcholmi tzv. Sundskej lavice, ktorá je ponoreným výbežkom Ázie.
Intenzívne pohyby litosferických dosiek v tejto oblasti majú za následok búrlivú sopečnú činnosť a časté zemetrasenia. Najvyššou horou je Puncak Jaya (5 030 m). Indonézske súostrovie patrí v dôsledku pohybov zemskej kôry medzi najnepokojnejšie miesta sveta. Stretávajú sa tu Euroázijská a Indoaustrálska litosferická doska, preto je asi tretina indonézskych sopiek činná a niektoré sa prejavili ako veľmi ničivé. Roku 1833 vybuchla po 200 rokoch sopka Krakatau v Sundskom prielive medzi Jávou a Sumatrou. Výbuch takmer rozmetal celý ostrov, zahynulo 36 000 ľudí, ale z jej lávy vyrástli ďalšie ostrovy. Sopečný popol doletel vtedy až na Madagaskar a výbuch bolo počuť až vo vzdialenosti 5 000 km.
Silné sopečné výbuchy spojené s tektonickou činnosťou vytvorili v niektorých miestach členitú a nesúrodú krajinu. Sopečná pôda podlieha erózii, prudké dažde splachujú veľké množstvo pôdy a zvetralín z horských oblastí a krajina sa veľmi rýchlo mení. Časté sú dlhotrvajúce výdatné dažde. Keďže na veľkom území Indonézie je horúco a vlhko, je tam viac tropických lesov ako inde na svete. Iba na Jáve a Malých Sundách je od apríla do októbra suché podnebie a dažďový les tam strieda suchomilnejšia vegetácia. Rastú tu listnaté stromy najmä stále zelené teakové stromy.
Indonézia je rozsiahla krajina pozostávajúca z tisícov ostrovov, ktoré sa tiahnu pozdĺž rovníka z juhovýchodnej Ázie po severnú Oceániu. Východný okraj Indonézie je vzdialený od západného asi toľko, ako východné a západné pobrežie Kanady. Niektoré zdroje uvádzajú Západnú Novú Guineu ako súčasť Oceánie, vtedy možno krajinu považovať za transkontinentálnu. Klíma Indonézie je rovníková až tropická, t.j. horúca, vlhká a daždivá počas celého roka. V niektorých oblastiach je suchá sezóna, viac či menej výrazná, čo vyhovuje pre návštevu. Ako je zvyčajné v podobných krajinách, dažde sa vyskytujú vo forme búrok, ktoré často zapríčinia záplavy.
Pre vysoké hory platí, že teplota prirodzene klesá s nadmorskou výškou. V blízkosti rovníka deň trvá 12 hodín počas celého roka a slnko je veľmi silné, najmä v horách. Teplota je v priebehu roka stabilná, s nízkymi teplotami okolo 22/25 °C a najvyššia okolo 30/32 °C po celý rok. Priemerné zrážky sa pohybujú v období dažďov (od októbra do decembra) okolo 400 mm mesačne, v období sucha (od júna do augusta) okolo 200 mm mesačne. V ostatných mesiacoch ťažko nájsť taký, kde by zrážky klesli pod 250 mm.
Indonézia, ako každá tropická krajina, je požehnaná dvoma obdobiami: suchým a daždivým. Sucho sa zvyčajne vyskytuje v mesiacoch od júna do septembra a zvyšok roka sa nachádza v období dažďov. Slnečný svit je bohatý okrem obdobia dažďov, keď je obloha dlhšie zatiahnutá. Odporúča sa navštíviť Indonéziu počas obdobia sucha. Priemerná teplota mora sa pohybuje 29 °C, vo februári klesne na 28°C a v máji stúpne na 30°C.
Uistite sa, že termín vašej návštevy sa nezhoduje s termínami sviatkov, ako je moslimská dovolenka Eid (alebo Lebaran, ako ho nazývajú indonézania), pretože doprava je vtedy extrémne preťažená, najmä na ostrove Java. Ak máte záujem vidieť festivaly zblízka a zažívať ich osobne, potom toto varovanie nie je určené pre vás.
Indonézske podnebie môže byť horúce a vlhké, odporúča sa používať slnečné okuliare a zvlhčovače počas sucha. Nie je potrebné mať vlastné dáždniky, počas sezóny dažďov sa dajú lacno kúpiť takmer v každom obchode. Možno budete potrebovať ďalšie odevy (plavky, pršiplášte, gumáky..) tie si tiež zakúpite takmer všade. Najdaždivejšie mesto na svete je Bogor, neďaleko Jakarty, kde búrku zažijete 322 dní v roku.
Ostrovy sú obývané už od prehistorických čias. Roku 1891 Dr. Eugene Dubois tu našiel pozostatky kostry starej 5 000 rokov. V prvých stor. nášho letopočtu prichádzali z Indického subkontinentu indickí kupci a hinduistickí a budhistickí kňazi a prinášali so sebou svoju kultúru. Zvyšky chrámov z tých čias sa zachovali dodnes. Moslimskí kupci pravdepodobne zo štátu Gudžarát, priniesli v 14. storočí do krajiny islam, ktorý sa rýchlo šíril, iba Bali zostalo baštou hinduizmu. Roku 1509 sa v Indonézii usadili ako prví Európania Portugalci, ktorí obchodovali s korením. O výnosný obchod sa zaujímali aj Španieli, Holanďania a Angličania. Roku 1619 Východoindická spoločnosť zvíťazila nad svojimi rivalmi a obsadila Jakartu, ktorú nazvala Batávia. Holandská nadvláda bola prerušená iba na krátke obdobie v čase napoleonských vojen, kedy sir Thomas Stamford Raffles obsadil ostrovy pre Britániu.
Otvorený boj za nezávislosť vypukol roku 1947 a po dvoch rokoch bojov opustili Holanďania krajinu. Prezidentom sa stal Sukarno. Začiatkom jeho vlády bola tolerovaná marxistická ideológia, ale po komunistickom pokuse o puč roku 1965, bola nasadená armáda a puč bol potlačený. Behom troch mesiacov bolo zavraždených 500 000 komunistov a ich sympatizantov a niekde boli zrovnané so zemou celé dediny. Roku 1967 sa na čelo štátu postavil Suharto, ukončil spory s Malajziou a znova nadviazal styky so Západom. Roku 1975 zväčšil územie Indonézie obsadením portugalského Východného Timoru, kde zúrila občianska vojna.
Roku 1998 zasiahla celú juhovýchodnú Áziu hlboká hospodárska kríza, ktorá zvlášť silno postihla Indonéziu. Protesty obyvateľstva prerástli do masového odporu a prinútili prezidenta Suharta, ktorý sa stal v očiach verejnosti hlavným vinníkom krízy, k rezignácii. Jedným z najväčších problémov krajiny je preľudnenie. Obývaných je iba 6 000 z 17 508 ostrovov. Na Jáve, ktorá predstavuje iba 7% rozlohy krajiny, žije 60% obyvateľov. Vďaka Holanďanom, ktorí zastavili kmeňové vojny a zvýšili produktivitu poľnohospodárstva, počet obyvateľov stále rástol. Zdravotná starostlivosť tento rast ešte zrýchlila a tým sa zvýšil záujem o ornú pôdu. Napriek zavodňovaniu a pestovaniu vysoko výnosných odrôd ryže, hrozí úrodnej sopečnej pôde na Jáve vyčerpanie.
Hlavné mesto Jakarta so 7,8 mil. obyvateľov je najväčším mestom juhovýchodnej Ázie ale byty, zamestnanie, kanalizácia a ostatné služby stačia iba pre 1,5 mil. obyvateľov. Rýchly rast obyvateľstva zaznamenali tiež oblastné strediská ako Surabaya a Bandung, ktoré majú dnes 2 a 1,5 mil. obyvateľov.
Naopak prevažná časť Kalimantanu a Irianu zostáva pustá s menej ako 10 obyvateľmi na km2. Táto oblasť je vzhľadom na nebezpečenstvo malárie nevhodná na osídlenie. Osídľovanie ostrovov sa tradične obmedzuje na pobrežie. Obyvatelia sa tradične živia rybolovom a predajom dreva. Hlavným problémom všetkých indonézskych politikov od získania nezávislosti je spojiť rôzne územia a rôzne národy do jedného politického celku. Snaha zjednotiť tieto rozličné skupiny viedla k ustanoveniu indonézčiny ako úradného jazyka.
Bahasa Indonesia je národný a úradný jazyk v celej krajine. Je to jazyk oficiálnej komunikácie, vyučovaný v školách. Väčšina indonézanov dnes ovláda najmenej dva jazyky, indonézštinu a ich miestny jazyk, z ktorých Indonézia eviduje viac ako 300 regionálnych jazykov.
Bahasa Indonézia je založená na jazyku malajčina, akým sa hovorí a píše na ostrove Riau od počiatku 19. storočia. Malay bol jazyk v celej Holandskej východnej Indii. nacionalistickou mládežou bol uprednostňovaný demokratický malajský jazyk pred jávanským jazykom, napriek tomu, že javánčina je sofistikovanejšia a v tom čase ním väčšina obyvateľov hovorila. Jávanský jazyk je feudálny, pretože má rôzne úrovne jazyka v závislosti od postavenia a stavu osoby, s ktorou sa hovorí. Rozhodnutie mládeže z roku 1928 preto prisľúbilo postaviť jednu indonézsku krajinu, jeden národ, hovoriaci jednym jazykom bahasa Indonézia.
Odvtedy sa v japonskej indonézii rýchlo udomácňovali jávanské výrazy, dialekt z Jakarty, ako aj mnohé anglické a arabské slová do slovnej zásoby. Bahasa Indonesia používa latinskú abecedu, ale niektoré časti Indonézie majú aj svoje vlastné skripty. Bahasa Indonézia je pomerne ľahko naučiteľná a jednoduchá reč. Môžete vyskúšať niektoré jednoduché indonézske frázy, aby ste sa dostali na úvodné lekcie.
Fakt: v Indonézii sa používa viac ako 580 jazykov a dialektov. Školstvo, ktoré by sa vymotalo z tohto Babilonu je nepredstaviteľné, preto je veľkým šťastím, že každá jednotlivá etnická skupina ovláda jazyk Bahasa Indonesia ako národný jazyk.
Aj moderná technológia prispela k zjednoteniu krajiny. Indonézia vybudovala ako štvrtá krajina na svete vlastný systém telekomunikačných družíc, ktoré prenášajú televízne a rozhlasové programy do všetkých 27 indonézskych provincií.
V krajine je okolo 3 mil. Číňanov a indická a holandská menšina. Číňania získali vplyvné postavenie v hospodárskom živote krajiny. Ropa bola v krajine objavená roku 1885, ale až v 70. a 80. rokoch 20. storočia sa stala Indonézia predným svetovým producentom. Veľké ložiská zemného plynu boli objavené v Atjehu a na východnom Kalimantane. Dnes je Indonézia najväčším svetovým vývozcom kvapalného zemného plynu.
Rudy cínu a bauxitu sa už dlho ťažia na súostroví Riau. Toto nálezisko patrí k najbohatším na svete. Na Celebese a na Molukoch sú rudy niklu, na Sumatre a na Irian Jaya rudy medi. Indonézia patrí k popredným producentom kaučuku. Dôležitým vývozným artiklom je tiež drevo. V krajine sa pestuje cukrová trstina, kávovník, čajovník, tabak, palma olejná a kokosová a korenie. Pre domáci trh sa pestuje ryža, kukurica, maniok, sladké zemiaky a sója. Tropické ovocie ako banány, ananásy, papáje a mango. Rybolov a jeho metódy sú na primitívnej úrovni a nevyhovuje požiadavkám vývozu.
Indonézia je zásobárňou energie a cenných surovín, ktoré poskytujú krajine pevnú základňu pre ďalší hospodársky rozvoj. Krajina začala budovať ťažký priemysel, ktorý využíva ohromné nerastné bohatstvo krajiny a elektrinu vyrábanú zo zemného plynu alebo vodnej energie na Sumatre. Technické znalosti, ktoré krajine poskytujú ostatné členské krajiny ASEAN (Malajzia, Filipíny, Singapur, Thajsko a Brunej), by v budúcnosti mala umožniť Indonézii rozvoj moderných priemyselných odvetví - elektroniky a presného strojárstva.
Nekonečné možnosti pre objavovanie krás ostrovov a ostrovčekov, ktorých je v Indonézii 17 508 a nové stále vznikajú, ako aj objavovanie podmorského sveta robia z tejto krajiny vyhľadávanú turistickú destináciu. Rozloha indonézskeho oceánu 6,3 milióna km2 je omnoho väčšia než rozloha pevniny Indonézie 1,9 milióna km2. Na takej obrovskej ploche sa nachádza veľa prírodných zdrojov. Niet divu, že Indonézia má množstvo nádherných miest pre dovolenkárov, najvyhľadávanejšie sú jej pláže. Niekoľko pláží je zaradených medzi najkrajšie pláže sveta napr. pláže Senggigi v Lomboku, Kuta Beach v Bali, Bunaken Beach v Manado a mnoho ďalších krásnych pláží.
Prekrásna príroda priťahuje turistov z celého sveta. Indonézia je tiež bohatá na kultúru. Indonéziu obývajú rôzne kmene, ktoré tu žijú v harmónii a mieri. Každé etnikum má svoje vlastné špecifiká, ktoré tvoria kultúrnu rozmanitosť Indonézie a tiež pestrosť tunajšej kuchyne.
Mimoriadne prírodné bohatstvo prezentuje množstvo národných parkov, napr. Národný park Komodo, ktorý je jediným miestom výskytu varana komodského na svete. Medzi horolezcami je obľúbená hora Carstensz Pyramid 4 884 m, ktorá je najvyšším vrcholom. V skutočnosti Indonézia predstavuje najucelenejšie prírodné bohatstvo na zemi.
Bali - známe ako krajina bohov, vyznieva svojou čistou prírodnou krásou v znamení vznikajúcich sopiek v kontraste sú terasovité ryžové polia, ktoré prezrádzajú mier a pokoj. Obyvatelia Bali očaria svojimi dramatickými tancami a farebnými obradmi, umením a remeslami. Luxusné pláže a rezorty dopĺňa vzrušujúci nočný život. Atmosféru dotvárajú vyrezávané chrámy a záplava nádherných suvenírov.
Bandung - vzdialený 150 km juhovýchodne od Jakarty je horským víkendovým strediskom Jakarťanov, Singapúrčanov a Malajzijcov, ktorí sem prichádzajú nakupovať a užívať si prírodu a báječné jedlá. Popularita Bandungu sem láka hoteliérov, ktorí ponúkajú obchodné zázemie pre luxusné služby ale aj ubytovanie pre nízkorozpočtovú klientelu. Reštaurácie a jedlá starého-štýlu holandskej kuchyne.
Banyuwangi v preklade znamená aromatickú vodu, ktorá je spojená s miestnou legendou. Na juhu objavíte pláže lemované Indickým oceánom, nad nimi čnie pôsobivý Mt Raung 3 282 m. Môžet skúmať voľne žijúce zvieratá v Alas Purwo, najstaršej rezervácii na Jave, vydať sa na trekking cez savanu Baluranu alebo relaxovať na odľahlých a nedotknutých plážach v Pulau Merah alebo sledovať korytnačky prichádzajúce klásť vajcia na pláž Sukamade. Pozorovať modré plamene z kráteru Ijen.
Bintan je najväčší ostrov v provincii Riau. Ponúka golf svetovej triedy, kurzy a osviežujúcu pobrežnú atmosféru. Ostrov Bintan sa nachádza len chvíľu plavby trajektom od Singapuru alebo Johor Bahru v Malajzii, rovnako ako jeho susedný ostrov Batam. V Tanjung Pinang sa nachádza množstvo historických pamiatok ako veľký budhistický chrám Maritria alebo Vihara Avalokitesvara.
Jakarta je obrovská, rozľahlá metropola, v ktorej žije 9 miliónov obyvateľov. Počas dňa toto číslo narastá o ďalšie 2 milióny pracovníkov, ktorí dochádzajúci do hlavného mesta za prácou. Jakarta sa nachádza na severnom pobreží ostrova Java, v priebehu rokov sa mesto rýchle rozrastá a pohlcuje mnohé okrajové dediny. Jakarta má dve medzinárodné letiská, jedno je väčšie medzinárodné letisko Soekarno-Hatta, ktoré sa nachádza v Tangerang, v susednej provincii Banten. Druhým je menšie letisko Halim Perdanakusuma, ktoré prevádzkuje vnútroštátne lety.
Lombok ostrov s krásnymi plážami, majestátnym vrcholom Rinjani a pestrým morským životom, ktorý objavíte s potápačským výstrojom. Leží medzi ostrovmi Bali na východe a Nusa Tenggara na západe. Lombok patrí k najobľúbenejším miestam v západnej Indonézii. Prechádzka strmými sopečnými vrcholmi poskytne nádherné výhľady. Možnosti výletov na bicykli medzi poliami vždyzelenej ryže. Bez ohľadu na spôsob, akým budete stráviť dovolenku, získate nezabudnuteľné zážitky krásnej krajiny.
Makassar je najväčšie mesto vo východnej Indonézii a hlavné mesto južnej provincie Sulawesi. Makassar má centrálnu polohu v indonézskom súostroví a je to indonézsky rušný letecký uzol, spájajúci Sumatru, Jávu, Bali a Kalimantan na západe so Sulawesi, Moluccas a Papuou na východe. Makassar je rušným kozmopolitným mestom s pestrým etnickým zložením, je vstupnou bránou do vysočiny Tana Toraja, kde sa prezentujú úžasné horské scenérie a jedinečné rituály ľudí Toraja.
Medan je hlavným mestom severnej Sumatry, zároveň ekonomickým uzlom a obchodným centrom regiónu. Najväčšie mesto na ostrove Sumatra je obľúbenou top destináciou obyvateľov z celej Indonézie. Vzhľadom na etnickú rozmanitosť je Medan preslávený delikátnou kuchyňou, bohatstvom chutí. Bolu Meranti a Bika Ambon Zulayka sa stali najznámejšími dobrotami mesta. Medan je rušná metropola vyžadujúca trpezlivosť v dopravných špičkách.
Raja Ampat nedotknutý raj, kde Vás privíta Matka príroda a srdeční priateľskí ľudia, sa nachádza v západnej provincii Papua, ďaleko od betónovej džungle mrakodrapov, preťaženej premávky, blikajúcich reklám, rušivých zvukov veľkomiest. Veľkolepá nádhera pod vodou aj na zemi a uprostred hustých džunglí je miestom snov.
Yogyakarta spolu so svojim dvojčaťom Surakarta sú kolískou civilizácie na Jave. Toto mesto bolo sídlom kultúry, ktorá vytvorila nádherné chrámy Borobudur a Prambanan v 8. a 9. storočí a nové mocné kráľovstvo Mataramu zo 16. a 17. storočia. Yogyakarta je jedným z popredných kultúrnych centier Indonézie. Návšteva úžasných drahokamov v Kotagede, chrámu Borobudur, sultánskeho paláca Keraton a slávnej Alun Alun vyvolajú hlboké zážitky estetična. Nákupy v centre Malioboro, relaxačné Javanese Spa obohatia dovolenku v tomto malom ale rušnom meste.
Indonézske súostrovie bolo obývané už od prehistorických čias. Java Man alebo pithecanthropus erectus (človek vzpriamený) je najstarším známym obyvateľom, žijúcim pred viac ako miliónom rokov. Ďalšie nedávne prehistorické druhy zahŕňajú sporného homo Floresiensis, alebo Flores hobitov, trpaslíkov, ktorí tiež urobili tieto ostrovy svojim domovom.
Čínske kroniky uvádzajú, že obchod medzi Indiou, Čínou a týmito ostrovmi bol už od prvého storočia nášho letopočtu prosperujúci. Silné námorné impérium Criwijaya s hlavným mestom okolo Palembangu na južnej Sumatre bolo centrom budhizmu a bolo známe bohatstvom. To sa držalo v pohybe nad Sumatrou úžiny mora a Malacca od 7. do 13.. storočia. V 8.-9. Storočí postavila dynastia Sailendra z kráľovstva Mataramu v strednej Jáve nádherný budhistický chrám Borobudur. Nasledovala výstavba elegantného chrámu Hindu Prambanan, ktorý postavil civaistický kráľ Rakai Pikatan z línie Sanjaya.
Od roku 1294 do 15. storočia vlládli nad veľkou časťou tohto súostrovia silní Majapahitskí králi. Medzi malými a veľkými sultanátmi sa darilo na mnohých ostrovoch súostrovia, od Sumatry po Jávu a Bali až po Kalimantan, Sulawesi, Ternate a Molucky. V 13. storočí do Indie vstúpil islam po indickej obchodnej ceste a do dnes je islam väčšinovým náboženstvom obyvateľstva.
V priebehu dejín s obchodníkmi prišli aj veľké svetové náboženstvá budhizmus, hinduizmus a islam, ktoré hlboko ovplyvňujú kultúru a spôsob života tejto krajiny. Indonézia nikdy nebola dobytá ani Indiou, ani Čínou, len Európania sa snažili kolonizovať tieto ostrovy. Marco Polo bol prvým Európanom, ktorý sa pustil do Sumatry. Neskôr pri hľadaní koreňových ostrovov, plaviac sa okolo mysu Dobrej nádeje v južnej Afrike, prišli na ostrovy Portugalci a Španieli. V roku 1596 po dlhej plavbe zakotvili na pobreží Západnej Javy prvé holandské plavidlá. Potom počas nasledujúcich troch storočí Holanďania postupne kolonizovali toto súostrovie.
Ale vzbura proti kolonizátorom prepukla čoskoro po celej krajine. Indonézska mládež v rámci sľubu mládeže z roku 1928, v ktorom si spoločne sľúbili vybudovať jednu krajinu, jeden národ a jeden jazyk, bez ohľadu na rasu, náboženstvo, jazyk alebo etnické prostredie na území, ktoré sa nazývalo holandská východná india.
Napokon, 17. augusta 1945, po porážke Japonska v druhej svetovej vojne, indonézania vyhlásili svoju nezávislosť. Za vodcov si zvolili Soekarno a Hatta. Sloboda sa však nedala dosiahnuť ľahko. Až po rokoch krvavých bojov v roku 1950 holandská vláda oficiálne uznala nezávislosť Indonézie.
Hlavné mesto Indonézskej republiky Jakarta sa nachádza na severnom pobreží západnej Javy. Je sídlom vlády a centrom podnikania a financií. Veľké, moderné metropolitné mesto s miliónmi obyvateľov je taviacim kotlom všetkých etnických skupín v súostroví. Po siedmych desaťročiach slobody, sa Indonézia stala treťou najväčšou demokraciou na svete. Napriek globálnej finančnej kríze sa krajine darí realizovať hospodársky rast. Získala medzinárodný rešpekt za mierny, tolerantný a náboženský postoj v dnešnom globálnom konflikte medzi civilizáciami.
Indonézska republika je najväčším súostrovím na svete, ktoré tvoria 17 508 veľkých a malých tropických ostrovov s bielymi piesočnatými plážami, mnohými ešte stále neobývanými a niektorými ešte stále nepomenovanými. Rozkladá sa na rovníku a nachádza medzi kontinentmi Ázia a Austrália, medzi Tichým a Indickým oceánom. Je široká tak ako Spojené štáty od San Francisca po New York, alebo vzdialenosť medzi Londýnom a Moskvou. Indonézia má celkom vyše ako 215 miliónov obyvateľov. Populáciu tvorí vyše 200 etnických skupín. Národným jazykom je angličtina.
Medzi najznámejšie ostrovy patria Sumatra, Jáva, Bali, Kalimantan (predtým Borneo), Sulawesi (predtým Celebes), ostrovy Maluku (známe ako ostrovy Spice) a Papua. Potom je Bali najlepšia svetová ostrovná destinácia s očarujúcou kultúrou, plážami, dynamickými tancami a hudbou. Indonézia má však stále veľa nepreskúmaných ostrovov s veľkými výhľadmi na hory, zelenými dažďovými pralesmi, vlnami na surfovanie a hlbokými modrými nedotknutými morami, kde sa dá potápať s dugongmi, delfínmi a veľkými mantarajami.
Kvôli polohe a geológii je Indonézia požehnaná najrozmanitejším krajinným prostredím, od úrodných ryžových polí na Jave a Bali cez bujné dažďové pralesy Sumatry, Kalimantanu a Sulawesi, až po savanské pastviny ostrovov Nusatenggara a zasnežené vrcholky západnej Papuay.
Voľne žijúce zvieratá ako prehistorický jašter Komodo, Orangutan bornejský, nosorožec jávsky, trpasličí byvol sulawesi anoa, vtáky s nádherným perím ako kakadu a rajský vták. Indonézia je tiež lokalitou Rafflesie najväčšieho kveta na svete, divokých orchideí, úžasného množstva korenia a aromatického tvrdého dreva aj veľkého množstva ovocných stromov. V severnom Sulawesi sa našli prehistorické kocelacantské ryby, ktoré predchádzali dinosaurom pred asi 400 miliónmi rokov, zatiaľ čo veľryby migrujú ročne cez tieto vody z južného pólu. Stovky druhov farebných koralov a tropických rýb sú potápačom na obdiv.
Kultúrne, Indonézia fascinuje s bohatou rozmanitosťou starobylých chrámov, hudba, od tradičnej po moderný pop, tance, rituály a spôsoby života, ktoré sa menia z ostrova na ostrov, z regiónu na región. Všade sa však návštevník cíti vítaný milým vrúcnym priateľstvom indonézskeho ľudu, ktorý je nezabudnuteľný.
Regióny (8) sa vyčlenili na väčších ostrovoch, ku ktorým patria menšie ostrovy v okolí. Správne členenie Indonézie obnáša 34 provincií: Aceh, Bali, Bangka Belitung, Bengkulu, Banten, Central Java, Central Kalimantan, Central Sulawesi, East Java, East Kalimantan, East Nusa Tenggara, Gorontalo, Jakarta, Jambi, Lampung, Maluku, North Kalimantan, North Maluku, North Sulawesi, North Sumatra, Papua, Riau, Riau Archipelago, South East Sulawesi, South Kalimantan, South Sulawesi, South Sumatra, West Java, West Kalimantan, West Nusa Tenggara, West Papua, West Sulawesi, West Sumatra, Yogyakarta.
Hotely a ubytovacie zariadenia v Indonézii sú v skutočnosti luxusné a jedinečné hotely, ktoré sú neustále vymenované ako jedny z najlepších na svete. Nachádzajú sa na bielych piesočných plážach s výhľadom na zelené údolia rieky alebo v srdci rušného hlavného mesta Jakarta. Zatiaľ čo mestá Indonézie ako Jakarta, Bandung, Surabaya alebo Makassar sú úľami aktivít pre obchod a voľný čas a rajom pre kupujúcich ponúkajúcich luxusné butiky, ktoré predávajú špičkové značky, miestnym tovarom na stánkoch na ceste.
Gurmáni si tu môžu vychutnať delikátnu kuchyňu mnohých regiónov alebo si pochutnať v luxusných reštauráciách. A pre úplnú relaxáciu sú k dispozícii bezkonkurenčné indonézske kúpele, ktoré posilnia telo aj myseľ.
Konferenčné centrá sú vybavené najmodernejšími zariadeniami, keďže sa v Jakarte, na Bali až po Manado konajú mnohé najvýznamnejšie medzinárodné konferencie a výstavy, od konferencie o globálnej zmene klímy na Bali až po konferenciu Svetového oceánu v Manade. Investičné výstavy a veľtrhy cestovného ruchu v mnohých provinčných hlavných mestách.
Jakarta, Bali, Medan, Padang, Bandung, Solo, Yogyakarta, Surabaya, Makassar sú prepojené priamymi medzinárodnými linkami a mnoho pravidelných aj nízkonákladových dopravcov lietajú do hlavných ale aj do vzdialených miest Indonézie.
Medzinárodnú leteckú dopravu v Indonézii zabezpečuje viacero letísk, medzi tri hlavné patria letiská:
Medzinárodné letisko Sukarno-Hatta (Západná Jáva);
Medzinárodné letisko Ngurah Rai (Bali);
Medzinárodné letisko Juanda (Východná Jáva);
Mnohé svetové letiská majú letecké spojenie so Singapurom a Malajziou, ktoré sú pre príchod do Indonézie tiež vhodné.
Indonézia je miestom s vysokou biodiverzitou druhov. Mierne podnebie počas celého roka, úrodná pôda vytvorená lávou a jej minerálmi, ktoré tvoria pevninu aj morské dno, vytvorili ideálne prostredie pre veľké množstvo unikátnych a endemických druhov flóry a fauny. Indonézia má medzi najrôznejšími druhmi živočíšneho druhu na zemi a v moriach zástupcov, ktorí sa vyskytujú kdekoľvek na svete.
Vegetácia nachádzajúca sa v rôznych častiach súostrovia sa mení podľa zrážok, pôdy a nadmorskej výšky. Na vlhkých ostrovoch, na Sumatre, Kalimantane a Papue, pokrývajú veľké plochy staré dažďové pralesy. Tieto lesy sú bohaté na hodnotné tvrdé drevo z aromatických a koreninových stromov, ako aj exotické ovocné stromy. V poslednej dobe však z dôvodov nelegálnej ťažby dreva a budovania ľudských sídiel došlo k zničeniu veľkých plôch lesov, čím sa zapríčinili záplavy a erózia.
Na ostrovoch východne od Bali, ktoré sú známe ako ostrovy Nusatenggara (alebo kedysi známe ako malé ostrovy Sunda), sa nachádzajú savany, na iných horských vrcholoch, ako napríklad v Mt. Gede národný park len 100 km od Jakarty. Voľne žijúce živočíchy sa líšia, na severe pripomínajú ázijské živočíchy, na juhu viac austrálske. Jeleň jávsky, Kalimantan Orangutan, nosorožec sumatranský, prehistorický jašter Komodo, malý vodný byvol sulawesi anoa, rajský vták
Flóra v Indonézii sa môže pochváliť obrovskou Rafflesia Arnoldii v Bengkulu, ktorá patrí k obrovským a jedinečným kvetom na svete. Na zachovanie tejto jedinečnej flóry a fauny Indonézia vymenovala 44 národných parkov v celom súostroví, pokrývajúc tak krajinu a more, veľké množstvo chránených rezervácií, ktoré ponúkajú možnosti ekoturistiky, ako aj botanické záhrady a zoologické záhrady.