 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
IRÁN
Náboženský fanatizmus a nacionalistické vášne vytvorili v Iráne fundamentalistické islamskej spoločnosti nebezpečné ohnisko napätia na Blízkom východe.
Začiatkom roku 1979 nastúpil do lietadla Air France smerujúceho do Teheránu vysoký, prísny, fúzatý muž. Takmer osemdesiatročný ajatolláh Rúholláh Chomejní, moslimský predák vyhnaný z Iránu šáhom, sa vracal z exilu domov, aby sa postavil na čelo islamskej revolúcie.
Bájny Paví trón bol prázdny. Bývalý panovník Mohammad Rezá Šáh Pahlaví, v tom čase v exile, využíval veľké ropné bohatstvo na modernizáciu a industrializáciu krajiny. Chcel priviesť Irán do 20. storočia, ale zanechal väčšinu obyvateľstva v beznádejnej chudobe. Nespokojnosť rástla. Náboženskí vodcovia a politickí protivníci podporovali búrlivé demonštrácie. Tento čas si vybral ajatolláh, aby zvrátil pokrok a založil „skutočnú“ islamskú republiku.
História
Územie Iránu patrí od staroveku k najvýznamnejším kultúrnym a hospodárskym centrám Ázie. Od roku 550 pred n.l. bola táto krajina známa ako Perzská ríša, ktorú založil Kýros II. Veľký a upevnil Dareios I. Tiahla sa od Stredozemného mora až k Indii a jej strediskami boli mestá Súzy a Persepolis. Od roku 490 pred n.l. bojovala Perzia so svojim východným susedom, starovekým Gréckom a v rokoch 331 pred n.l. bola dobytá vojskami Alexandra Veľkého po víťazstve u Gaugamel. V 7. storočí ju obsadili Arabi a krajina bola v krátkom čase islamizovaná. Roku 1258 Perziu poničili Mongoli a dostala sa pod nadvládu Timurovcov. Šiítski Safijovci však začiatkom 16. storočia Perzskú ríšu obnovili, a tak mohol roku 1971 osláviť posledný šáh 2500.výročie trvania Perzie. Oslavy boli nákladné a konali sa v bývalom hlavnom meste Persepolis v púšti neďaleko mesta Šírázu. Medzi vystavenými pokladmi bol aj nádherný Paví trón, ktorý roku 1738 ukoristil Nádir Šáh v Indii spoločne so slávnym diamantom Koh-i-noor. Trón, na ktorý usadali perzskí vládcovia zmizol behom ajatolláhovej revolúcie.
Irán je drsná riedko obývaná krajina , sedemkrát väčšia ako Veľká Británia. Tiahne sa od Kaspického mora k Perzskému zálivu. Na severe a západe a juhu lemujú krajinu hory, zatiaľ čo stred krajiny tvorí rozsiahla púšť. Je tak horúca, že v nej takmer nič neprežije. Pobrežie Perzského zálivu je chladnejšie. S príchodom zimy postihujú náhorné plošiny prudké prachové búrky. Na severe hrozia zemetrasenia.
Väčšina zo 74 mil. obyvateľov žije na hornatom severe a západe, kde leží aj hlavné mesto Teherán. Pohorie Elborz so zalesnenými svahmi sa dvíha až do výšky 5 670 m. Poľnohospodárstvu sa možno venovať iba v nížinách pozdĺž Kaspického mora, kde celý rok primerane prší.
Hospodárstvo
Hlavnou pestovanou plodinou je na severe a severozápade pšenica, pozdĺž Kaspického mora ryža. Pestujú sa aj jačmeň, kukurica, bavlník, cukrová repa, ovocie, orechy, datľovník, čajovník a tabak. V riekach sa lovia lososy, kapry, pstruhy a šťuky. V Kaspickom mori sa lovia jesetery kvôli kaviáru.
V Iráne je takmer toľko oviec ako obyvateľov. Nomádi, ktorí putujú so svojimi ovcami a kozami po horách a vysočinách, tvoria asi 5 % obyvateľstva. Ropa bola po prvý krát objavená a využívaná roku 1908 v juhozápadnej provincii Chúzastan anglo - perzskou ropnou spoločnosťou a v súčasnosti tvorí 90 % iránskeho vývozu. Priemysel však stále trpí na následky iránsko-irackej vojny.(1980-88). Nielenže boli poškodené vrtné súpravy, prečerpávacie stanice a rafinérie, ale poisťovacie spoločnosti významne zvýšili aj poistné ropných tankerov.
Naviac sa ceny ropy dostali v 90. rokoch na najnižšiu úroveň v reálnych cenách. Ale Irán má aj iné hodnotné suroviny: zásoby uhlia, rúd železa, medi a olova, soli a zemného plynu patria k najväčším na svete. Na severozápade sa nachádzajú aj drahokamy ako tyrkysy, smaragdy, topásy a zafíry.
Politika v nedávnej minulosti
Strategická poloha Iránu rovnako ako susedného Afganistanu vždy priťahovala pozornosť mocností, najmä Británie a bývalého Sovietskeho zväzu., ktoré v rôznych dobách až do obdobia po 2. svetovej vojne okupovali časti krajiny. Vlastné politické dejiny Iránu sú pestré. Roku 1921 armádny dôstojník Reza Chán zvrhol štátnym prevratom roku 1925 šáha Ahmeda, pod ktorým slúžil, a usadol na trón ako Reza Šáh Pahlaví. Otvoril cestu k modernizácii krajiny. Napríklad zakázal ženám nosiť tradičný závoj. Roku 1935 bola Perzia premenovaná na Irán. Názov je odvodený od perzského názvu krajiny Ariana ( krajina Árjov).
Počas 2. svetovej vojny bol donútený abdikovať v prospech svojho syna Muhammada Rezy Pahlavího. Ten roku 1950 započal rozsiahle pozemkové reformy. O tri roky neskôr musel ujsť z krajiny , ale za krátky čas sa vrátil a znova získal absolútnu moc. Potom začal s vlastnou revolúciou. Bol odhodlaný ešte počas svojho života premeniť tradičnú roľnícku a islamskú spoločnosť na moderný štát. Jeho cieľom bol rozvoj priemyslu, ukončenie feudalizmu a rozdelenie pôdy roľníkom. Svoj sen chcel uskutočniť pomocou ropného bohatstva krajiny.
Počas jeho revolúcie bola pôda vyvlastňovaná a rozdeľovaná roľníkom, ktorí ju skutočne obrábali. Ale pridelené pozemky boli príliš malé a nemohli roľníkov uživiť. Mnohí sa zadĺžili a napokon museli pôdu vrátiť, často tým istým statkárom, ktorí ju vlastnili predtým. Šáhova pozemková reforma priniesla viac úžitku bohatším roľníkom ako chudobným bezzemkom. Tí opustili vidiek a začali pracovať v nových továrňach .
V krajine sa objavila nová stredná robotnícka trieda a z o skôr prevažne poľnohospodárskej krajiny sa stala spoločnosť, kde 40 % obyvateľov žilo v mestách. Pretože priemysel bol založený na cudzom kapitále, bol šáh obviňovaný z hospodárskej kolonizácie krajiny. Nespokojnosť s reformami rástla, čo malo za následok represie.
Šáh nechápal silu opozície a nenávisť, ktorú vyvolával najmä medzi ortodoxnými šíitskymi moslimami. Okolo roku 1977 už bohatí, ktorým patrilo viac ako 80 % najlepšej pôdy, videli že sa blíži koniec a posielali svoje peniaze do cudziny. Vypukli nepokoje a roku 1979 opustil šáh krajinu navždy.
O dva týždne od jeho odchodu sa po štrnástich rokoch exilu vrátil ajatolláh Chomejní. Referendum v roku 1979 rozhodlo, že sa v krajine skoncuje so západným vplyvom.
Mešita je stredobodom iránskeho života
Mešita, bazár a domov sú tri strediská iránskeho života. Prevažná väčšina obyvateľov sú šíiti , príslušníci druhej najväčšej vetve islamu po sunnitoch. Kurdi a Arabi , ktorí tvoria početné iránske menšiny, sú sunniti. V krajine ďalej žijú arménski kresťania a prívrženci zoroastrizmu , ktorí veria, že život je neustály boj medzi silami dobra a zla, a žijú v okolí Jazdu a Kermánu. Za tejto situácie sa šíitsky ajatolláh Chomejní rozhodol zmeniť Irán na čisto islamský štát očistený od akéhokoľvek západného vplyvu. Konštitučná monarchia bola oficiálne nahradená Iránskou islamskou republikou, kde je prezident podriadený duchovnému vodcovi, ktorý je najvyššou autoritou.
Medzitým roku 1980 zomrel Reza Pahlaví v exile v Egypte. Moc prešla na duchovných, verných Chomejnímu. Bol obnovený starý trestný zákon, ktorý zahŕňa tresty od bičovania a useknutia ruky za krádež po popravu za cudzoložstvo.
Najmenej 5 500 ľudí vrátane šáhových priaznivcov, politických protivníkov a previnilcov proti islamskému zákonu bolo popravených. Vo väzniciach sa ocitli tisícky politických väzňov. Alkohol bol zakázaný. Ženy si museli zakryť vlasy a nosiť voľné šaty. Narkomani a homosexuáli boli popravovaní.
Vojna so susedmi
V roku 1980 bol Irán napadnutý Irakom. Iránsky šáh skôr prinútil irackého diktátora Saddáma Husajna, aby sa vzdal východnej polovice vodnej cesty Šatt al-Arab, ktorá oddeľuje obidve krajiny. Keď v Iráne zavládol zmätok chcel Irak získať stratené územie naspäť. Zo začiatku boli Iračania úspešní, zničili iránsku ťažbu ropy, ale Iránci sa im postavili. Proti irackej prevahe v palebnej sile postavili hradbu z ľudských tiel : mladí chlapci si na telo priväzovali výbušniny a vrhali sa pod nepriateľské tanky.
Iránci odrazili útok, dobili späť stratené územie a konflikt pokračoval popri hranici a na irackej strane Šatt al-Arabu. Po ôsmych rokoch vojny boli iránske straty odhadované na 500 000 a počet utečencov dosiahol 2 mil. Teheránsky cintorín „ Raj kvetov“ sa rozrástol v úplné mesto. Okolo fontány s napodobeninou krvi sú hroby vojakov zabitých v nezmyselnej vojne.
Vojna sa rozšírila do Perzského zálivu , kde Irán aj Irak útočili na obchodné lode, ktoré dodávali potrebný tovar protivníkovi. Roku 1987 sa lode západných krajín a Sovietskeho zväzu spojili, aby zaistili bezpečnosť v Perzskom zálive a americkí a iránski vojaci sa ocitli proti sebe.
Po Chomejního smrti sa k moci dostali pragmatickejší politici, čo vyvolalo boj o moc medzi progresistami a fundamentalistami. Začiatkom 90. rokov sa mocenské postavenie Iránu na Blízkom východe upevnilo, najmä po porážke Iraku vo vojne v Perzskom zálive. Príjmy z predaja ropy sú z väčšej časti využívané na nákup zbraní zo zahraničia: Západ sa obáva, že by medzi nimi mohli byť aj jadrové zbrane z bývalých sovietskych stredoázijských republík, aj keď Irán túto možnosť popiera. Iránska vláda sa však netají úmyslom zjednotiť pod svoju vládu všetkých moslimov žijúcich okolo Kaspického mora.
Vzťahy s väčšinou západných vlád boli v posledných rokoch napnuté vzhľadom k neochote Iránu zrušiť rozsudok smrti nad britským spisovateľom Salmanom Rushdiem, autorom knihy urážajúcej moslimov a vzhľadom k obvineniam, že Irán aktívne podporuje teroristické skupiny v zahraničí.
Nádej na istú liberalizáciu svitla v roku 1997 po zvolení Mohammeda Chatámího na čelo štátu. Jeho názory sú totiž považované za menej fundamentalistické ako boli názory jeho predchodcov alebo súperov vo voľbách.