 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
IZRAEL
Židovská zasľúbená krajina a miesto vzniku kresťanstva je už päť desaťročí ohniskom konfliktov na Blízkom východe.
Moderný izraelský štát, ktorého vznik roku 1948 sprevádzali boje, bol od tých čias stále vo vojne so svojimi mocnými niekoľkonásobne početnejšími arabskými susedmi. Víťazoslávny návrat Židov do ich historickej vlasti ukončil vyhnanstvo, ktoré trvalo 18. storočí. Krajina, do ktorej sa vrátili, bola však dlhý čas domovom palestínskych Arabov, ktorí sa snažili zničiť nový židovský štát hneď pri jeho vzniku. Nasledovalo päť arabsko - izraelských vojen a mnoho teroristických útokov ako arabských krajín tak Palestíncov proti Izraelu.
Izrael leží pozdĺž juhovýchodného pobrežia Stredozemného mora. Prírodnú hranicu tvorí Sýrsko - jordánska priekopa, ktorá je súčasťou Veľkého priekopového prepadliska a tiahne sa od Sýrie až po ústie rieky Zambezi vo východnej Afrike. Údolím tečie rieka Jordán, ktorá preteká Galilejským jazerom a ústí do Mŕtveho mora. Je najnižšie položeným miestom na zemeguli (-411 m). Južnú časť krajiny vypĺňa Negevská púšť, ktorá svojim najjužnejším cípom zasahuje až k Akabskému zálivu, kde sa nachádza prístav a známe rekreačné stredisko Elat.
Severná polovica Izraela je úrodná, zatiaľ čo juh je pustý. Najzelenšia je Galilea, napriek tomu že aj tu ako aj v celom Izraeli v lete neprší. Voda je tu vzácna a preto sa maximálne využívajú stávajúce vodné zdroje a neustále sa hľadajú nové.
V 60. rokoch boli všetky zdroje pitnej vody vrátane Galilejského jazera, ktoré je najväčšou zásobárňou vody v krajine zvedené do jednotnej národnej vodovodnej sústavy. Stade je voda vedená zo severu do suchých oblastí na juhu. Izraelci sú hrdí na to, že dokázali v tejto polopúštnej a púštnej krajine pestovať pomaranče, mandarínky, grapefruity, banány, granátové jabká a iné plodiny.
Obyvateľstvo
Dnes má Izrael 5,6 mil. obyvateľov. V pásme Gazy a na západnom brehu Jordánu 1,8 mil. Palestíncov asi 100 000 židovských osadníkov. Izraelská spoločnosť je pestrou mozaikou rôznych náboženstiev, kultúr a sociálnych tradícií. Od roku 1948 sa zvýšil počet obyvateľov sedemkrát. Príliv židov do krajiny prebiehal v niekoľkých vlnách. Masové prisťahovalectvo bolo zaznamenané príchodom tých ktorí prežili holocaust, potom po páde železnej opony to boli židia z východnej Európy, predovšetkým z krajín bývalého Sovietskeho zväzu.
Posvätné miesta sú spravované príslušnými náboženskými inštitúciami. Voľný prístup ku všetkým svätým miestam, rovnako ako ich ochranu pred zneuctením zaručuje zákon.
Boj o hospodárske prežitie
Hospodárske a vojenské prežitie Izraela bolo do veľkej miery umožnené vďaka rozsiahlej pomoci Spojených štátov ako na vládnej úrovni, tak od majetnej židovskej komunity. Napriek tomu že veľkú časť Izraela tvorí púšť alebo polopúšť, izraelskí roľníci spolu s vedcami a s využitím najmodernejších technológií dokázali zúrodniť veľké plochy .Od roku 1948 vzrástla výmera obrábanej pôdy zo 160 000ha na 440 000 ha. Izraelské poľnohospodárstvo zaujíma jedno z predných miest na svete v kvalite poľnohospodárskych produktov a vo výške výnosov. Jeho základom so kibucy( sociálne a hospodárske jednotky, v ktorých sú všetky rozhodnutia výrazom spoločnej vôle všetkých členov, spoločný je aj majetok a výrobné prostriedky). Roku 1951 bol prijatý zákon , ktorý aspoň teoreticky zaisťuje rovnaké práva aké majú muži. Muži aj ženy slúžia spoločne v izraelskej armáde. Vydaté ženy sú oslobodené od služby v armáde. Štátny rozpočet je stále v hlbokom deficite, ktorý je čiastočne vyrovnávaný pomocou zo Spojených štátov.
Arabsko izraelská vojna
Korene arabského nepriateľstva sú v hlbokej minulosti. Viac ako 2.600 rokov, neexistoval žiadny židovský štát. Od dobytia Severného kráľovstva Izraela Asýrčanmi roku 722 pred n. l. a rozohnaniu jeho ľudu až do vzniku štátu Izrael roku 1948 sa v krajine striedali rôzne ríše. V dôsledku toho sa napriek častému prenasledovaniu prispôsobili životu v novej vlasti, aj keď nezabudli na svoje korene.
Izrael zaujíma časť oblasti, ktorú Rimania nazývali Palestína a ktorú v minulosti ovládali rôzni vládcovia. Nakoniec sa stala súčasťou Osmanskej ríše, a to až do 1. svetovej vojny, kedy ju obsadila Veľká Británia. Roku 1917 prisľúbila Británia podporu pri zriadení židovského štátu v Palestíne. Británia ale tiež súhlasila s vytvorením nezávislých arabských štátov vrátane Palestíny, ktoré požadovali Arabi.
V priebehu 20. a30. rokov sa Židia z mnohých častí sveta sťahovali do Palestíny k veľkej neľúbosti Arabov, ktorí sa čoskoro stali menšinou. Behom 2. svetovej vojny a po nej utekali do Palestíny Židia, ktorí prežili nacistické prenasledovanie. Židovskí nacionalisti podnikali teroristické akcie proti Britom, ktorí sa snažili obmedziť prisťahovalectvo. Roku 1947 rozhodlo OSN že na západ od rieky Jordán budú vytvorené dva samostatné štáty, jeden židovský a druhý palestínsky. Židia súhlasili, Arabi nie. Roku 1948 po vyhlásení o založení štátu Izrael, za necelých 24 hodín zaútočili armády piatich arabských krajín – Egypta, Jordánska, Libanonu, Sýrie a Iraku – na nový židovský štát. Po viac než ročnej vojne Izrael zvíťazil, prišiel o starú časť Jeruzalema, ale rozšíril svoje územie na úkor predpokladaného Palestínskeho štátu, čím sa začal nekonečný konflikt na Blízkom východe.
Roku 1956 Izrael odpovedal na hrozby a blokádu prístavu Elat u Červeného mora útokom proti Egyptu. Obsadil pásmo Gazy a Sinajský polostrov. Boje prebiehali až do roku 1993, kedy Izrael bol ochotný jednať o okupovaných územiach Západného brehu Jordánu a pásme Gazy.
Ale aj na začiatku 90. rokov tu vznikali nové židovské osady, čo kritizovali aj spojenci Izraela. Nepokoj medzi Palestíncami na Západnom brehu Jordánu neustále narastal, pretože sa báli ďalších strát svojej pôdy. Situácia sa zlepšila po podpise mierovej zmluvy medzi Izraelom a Organizáciou na oslobodenie Palestíny roku 1994, ktorá mala zaistiť palestínsku autonómiu v pásme Gazy a v Jerichu na Západnom brehu Jordánu. Ale nepokoje pokračovali. Nespokojnosť s mierovým procesom vyústila zavraždením izraelského ministerského predsedu Jicchaka Rabina roku 1995. Mierový proces sa zastavil. Najviac protestov vzbudilo rozhodnutie Izraela pokračovať vo výstavbe izraelských osád na tradičnom palestínskom území na východe Jeruzalema.
Život v izraelských mestách
Hlavným mestom je Jeruzalem, tento sa stal centrom židovského národného a duchovného života už pred 2000 rokmi, kedy ho kráľ Dávid spravil hlavným mestom svojho kráľovstva. Až do roku 1875 bol Jeruzalem opevneným mestom so štyrmi rôznymi štvrťami: židovskou, kresťanskou, moslimskou a arménskou. Potom sa rozrastajúca židovská komunita začala usádzať aj za hradbami mesta. Po izraelskej vojne roku 1948 bol Jeruzalem na 20 rokov rozdelený Staré mesto sa stalo Jordánskym sektorom, do ktorého Izraelčania nesmeli. Po vojne roku 1967 bolo mesto zjednotené pod izraelskou vládou a štvrte vnútri hradieb boli zmodernizované. Dnes je Jeruzalem sídlom vlády, najvyššieho súdu a ministerstiev. V Jeruzaleme nájdeme rad miest, ktoré sú sväté trom najväčším svetovým náboženstvám – judaismu, kresťanstvu a islamu. Najväčším obchodným a finančným centrom je Tel Aviv – Jafo a hlavným prístavom Haifa.
Izrael je vyspelým priemyselne poľnohospodárskym štátom, ktorý patrí medzi dvadsať najvyspelejších krajín sveta. Nemá významnejšie nerastné zdroje, ale má vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, a preto sa sústreďuje na také druhy výroby, ktoré vyžadujú vysoký stupeň odbornosti a náročnej technológie. V poslednom čase sa presadzuje najmä na poli lekárskej elektroniky, poľnohospodárskych technológií, telekomunikácií, počítačového hardwaru a softwaru, potravinárstva, slnečnej energie, brúsenia diamantov. Rozvíja sa aj cestovný ruch. Roku 1992 privítal Izrael 1,6 mil. turistov. Dnešní Izraelci s niekoľko tisícročnou históriou svojej viery predstavujú jednu z najstarších svetových kultúr. V krajine však panuje aj nový nacionalizmus, ktorý odráža hrdosť na úspechy tohto malého štátu, ktorému sa darí prekonávať nepriaznivý pomer síl.