| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Násilie a chudoba vládnu na karibskom ostrove, ktorý je považovaný za turistický raj.
V Karibskom mori v súostroví Veľkých Antíl leží neveľký ostrov a zároveň štát Jamajka. Jeho názov je takmer všetko, čo zostalo po pôvodných stredoamerických Indiánoch, ktorí si hovorili Aravakovia a svoj ostrov nazvali Chojmaka - ostrov skalných prameňov.
Do sto rokov po Kolumbusovom pristátí roku 1494 boli pôvodní obyvatelia vyhubení. Španielska kolonizácia, obchod s čiernymi otrokmi a neskoršia anglická nadvláda ovplyvnili ostrovné obyvateľstvo, jeho jazyk aj kultúru.. Prevahu tvoria černosi a mulati, väčšina z nich vyznáva kresťanstvo, úradným jazykom je angličtina, ale veľa obyvateľov hovorí kreolčinou, ktorá je zmesou španielčiny a ostatných jazykov, ktoré sa na ostrove používali. Od roku 1962 je Jamajka nezávislý štát v rámci Spoločenstva národov.
Ostrov Jamajka je kúskom krásnej tropicky zelenej zeme uprostred teplého Karibského mora., ktorého členité pobrežie má koralové útesy. Celoročné leto, teplé more, nádherné pláže a koralové ostrovy sú lákadlom predovšetkým pre amerických turistov. Vnútrozemie je hornaté a sám ostrov , rovnako ako celé Veľké Antily je súčasťou zaplavenej pevninskej plošiny. Preto sa tiež môžu v horách ťažiť rudy železa, apatity a najmä bauxit, z ktorého sa vyrába hliník.
Najvyššie horské pásmo Modré hory dosahuje výšku 2 258 m. Na ich južnom úpätí leží v hlbokej zátoke hlavné mesto ostrova Kingston. S výnimkou horských chrbtov je územie ostrova vápencové. Hojnosť dažďov a účinky mora pri pobreží vytvárajú pozoruhodnú kopcovitú krajinu tropického krasu. Na horských svahoch a v horských údoliach sa zachovali tropické lesy so vzácnymi druhmi rastlín a ostrovných zvierat.
Celú Karibskú oblasť často postihujú tropické búrky, hurikány. Roku 1988 zničil hurikán Gilbert takmer celoročnú poľnohospodársku produkciu ostrova, nehovoriac o zbúraných budovách a stratách na životoch. Roku 1993 bola zasa časť úrody zničená rozsiahlymi povodňami.
Napriek luxusným hotelom na plážach sú obyvatelia Jamajky chudobní. Mnohí z nich žijú vo vnútrozemí a živia sa poľnohospodárstvom, prípadne ťažbou a spracovaním bauxitu, ktoré sú pre hospodárstvo krajiny životne dôležité. Po Austrálii a Guinei je Jamajka tretím najväčším svetovým producentom bauxitu, ale v posledných rokoch bolo toto dôležité odvetvie v kríze vzhľadom k poklesu svetových cien hliníka a nepokojom na trhu práce. Vláda sa snaží zvýšiť zisky tavením rudy na hliník, ale tieto snahy brzdí nedostatok lacnej energie, ktorej je potrebné pre tavbu hliníka veľké množstvo.
Od 80. rokov sa rýchlo rozvíja turistický ruch, takže dnes predstavuje hlavný zdroj zahraničných príjmov. Viac ako milión turistov ročne utratí na jamajských plážach okolo 870 mil. dolárov.
Vláda podporuje zahraničné investície a premenu poľnohospodárstva. Chce zvýšiť životnú úroveň a znížiť obrovské zahraničné zadĺženie. Do krajiny tiež prúdi značná americká pomoc.
Vedľa tradičných poľnohospodárskych produktov ako je cukor, banány, melasa, rum, peper, zázvor, kakao a káva, sa rozvíja produkcia nových, ktoré sú určené na vývoz – zimná zelenina, kvetiny, ovocie a med. Vo veľkom sa pestuje odroda kávy Blue- Mountain, ktorú niektorí znalci považujú za najlepšiu na svete.
Pestuje sa tu v horách aj konope aj keď ilegálne, ktoré sa v baroch a na plážach predáva ako droga. Drogy patria k najvýnosnejším jamajským výrobkom.
Napriek hospodárskym opatreniam je život obyvateľov v hlbokom kontraste s krásami ostrova. V getách západného Kingstonu, ovládaných ozbrojenými gangami sa v malých domoch z vlnitého plechu a dreva tlačia ľudia z vidieka, ktorí tam prišli za prácou. Frustrácia niekedy prerastá do násilia. Behom volebnej kampane roku 1980 bolo zabitých 700 ľudí. Pred voľbami napätie opäť vzrástlo.