fotogaléria Jemen   Oficiálny názov: Jemenská republika Správne členenie: 21 provincií Politický systém: republika Hlavné mesto: San´á Rozloha v km2: 527 970 Obyvateľstvo: 22 230 000 (hustota 42 os. / km2) Jazyk: arabčina, angličtina Mena: jemenský rijál ( 1€ -> cca 300 YER ) Lokalita: Kajiny sveta - Ázia Časové pásmo: Z + 3:00h Susedia: Omán, Saudská Arábia     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: cestovný pas, vízum Pozri tiež: • Jemen   • dovolenka Jemen   • hotely Jemen   • doprava Jemen   • letenky Jemen   • cestovné kancelárie Jemen   • lastminute Jemen   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

JEMEN

Ríša kráľovnej zo Sáby sa po storočiach rozdelenia opäť spojila, ale napätie v krajine už vyvolalo občiansku vojnu.

Dejiny tejto púštnej krajiny bez riek a ciest, sa nachádza na najjužnejšom okraji Arabského polostrova, siahajú až do biblických čias. Hlavné mesto San´á vraj bolo založené Noeho synom Sámom a sám Noe bol pochovaný v horách za mestom. Na juhovýchod od San´á dodnes leží oáza s osadou Maríb, ktorá bola hlavným mestom za čias kráľovnej zo Sáby. Sabejci tam vládli od 7. do konca 2. storočia pr. n.l.

V staroveku bol Jemen úrodnou a bohatou krajinou, cez ktorú prechádzala legendárna Kadidlová cesta. Od roku 100 pr.n.l. do roku 525 n.l. bola krajina súčasťou Himjarovského kráľovstva, potom ju obsadila Etiópia. Roku 630 sa v krajine rozšíril islam. Jemenčania zo severných hôr sú prevažne šíiti, obyvatelia pobrežia Červeného mora a na juhu sunniti. Dlhotrvajúci konflikt medzi severným a južným Jemenom bol z veľkej časti aj dôsledkom náboženských rozdielov, ale svoju úlohu tu zohral aj rozdiel medzi horalmi so svetlou pleťou a tmavšími obyvateľmi pobrežia, ktorí väčšinou pochádzajú z Afriky.

Kolorit krajiny tvoria púšte a hory

Jemen je vyprahnutá púštna krajina, ktorá má významnú polohu pri morskej ceste z Indického oceánu do Červeného mora. Kontroluje úžinu Báb-el-Mandab, ktorá má pre Arabský polostrov rovnaký význam ako Gibraltár pre krajiny okolo Stredozemného mora. Asi 150 km na východ od nížiny na pobreží Adenského zálivu leží strategický prístav Aden s vlastným letiskom a priemyselným zázemím.

Na sever od Adenu sa dvíha vysoká náhorná plošina , ktorá sa tiahne paralelne s Červeným morom. Jej najvyšší vrchol Nabí Šu´- ajb meria 3.760 m. a je najvyššou horou Arabského polostrova. Na západe tejto plošiny sa nachádza v susedstve Červeného mora vyprahnutá pobrežná nížina Tiháma. Na tomto západnom červenomorskom pobreží sa nachádza druhý najvýznamnejší prístav krajiny al- Hudajda a taktiež rad oáz, ktoré sú zásobené horskými prameňmi stekajúcimi z náhornej plošiny.

Tropické podnebie je v horách chladnejšie a náveterné svahy zachytávajú veľké množstvo zrážok. Preto tam leží rad poľnohospodárskych usadlostí a menších miest. Vo výškach medzi 1.400 až 2.300m sa pestuje obilie, citrusové plody, vinič, zelenina, bavlník a kávovník na vývoz. Známe kávové boby moka, ktorých meno je synonymom aj pre kávu pestovanú inde, sa volajú podľa juhojemenského prístavu al-Muchá, odkiaľ boli vyvážané.

Na náhornej plošine hlboko vo vnútrozemí leží aj hlavné mesto San´á so svojim starobylým koloritom. Juh a východ Jemenu tvorí púšť. Zatiaľ čo na severe je možné obrábať 14 % pôdy, na juhu iba 1 %. Tiež pozdĺž Adenského zálivu sa tiahne pásmo hôr dosahujúcich až 2.499 m. Tie sa smerom na východ znižujú a sú prerušené širokým 560 km dlhým vádí Hadramaut, kde vyvierajú mnohé pramene dokonca aj horúce, pretože susedné hory sú čiastočne sopečného pôvodu. Arabi, žijúci na juhu Jemenu, obývajú túto vádí. Východ krajiny vypĺňa takmer ľudoprázdna bezvodá púšť Rub al-Chálí.

Vznik štátu od rozdelenia po zjednotenie

Od roku 1517 až do 20. storočia bol severný Jemen súčasťou Osmanskej ríše a v 1. svetovej vojne bojoval na strane Turkov. Po rozpade Osmanskej ríše sa stal samostatným kráľovstvom. V južnom Jemene vládli šejkovia a sultáni, ktorí podpísali dohody s Britániou, ktorá od roku 1839 ovládala strategický prístav Aden. To bol začiatok konfliktu medzi severom a juhom.

Aden sa stal roku 1939 britskou kolóniou a severný Jemen po rozpade Osmanskej ríše roku 1918 nezávislým kráľovstvom. Politický vývoj v 60. rokoch 20. storočia rozdiely medzi dvomi časťami rozdelenej krajiny sa ešte prehĺbil.

Roku1962 vypukla na severe občianska vojna medzi monarchistami a republikánmi a pokračovala až do zrušenia kráľovstva a ustanovenia Jemenskej arabskej republiky. Rozpory medzi oboma stranami čiastočne vyriešilo ukončenie bojov roku 1970 a vstup niekoľkých monarchistov do vlády.

K povstaniu došlo tiež na juhu krajiny a Briti sa museli roku 1967 vrátiť do vlasti. K moci sa dostalo ľavé krídlo Fronty národného oslobodenia, južný Jemen prijal socialistickú ústavu a bol premenovaný na Jemenskú ľudovú demokratickú republiku.

Od roku 1981 začala byť myšlienka spojenia obidvoch jemenských štátov reálna. Pri oslavách 22. výročia nezávislosti južného Jemenu v roku 1990 vznikla znova zjednotená Jemenská republika. Prosperita krajiny závisí na tom, či si politici v San´á uvedomia nutnosť rozvoja Adenu, donedávna hlavného mesta a najväčšieho prístavu južného Jemenu. Prístav potrebuje modernizáciu, ktorá by prospela hospodárstvu celej krajiny.