| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kedysi starobylá ríša Kambodža patrí po vojnách so svojimi susedmi a po rokoch hrôzovlády medzi najchudobnejšie krajiny sveta.
Beznádej padla na Kambodžu roku 1975, keď vodca Červených Khmérov Pol Pot vstúpil so svojou armádou do hlavného mesta Phnom Phenh a zahájil hrôzovládu. Tvrdil, že je záchrancom krajiny a že zavedie poľnohospodársku spoločnosť nezávislú na svetovom kapitalizme. Ale jeho pokus priniesol do krajiny , ktorá kedysi zásobovala ryžou celú bývalú Indočínu, iba smrť a hlad.
Počas Pol Potovho režimu boli vysťahované celé mestá. Obyvatelia, mladí, starí zdraví aj chorí, museli obrábať polia. Čínou podporovaný pokus o zavedenie sebestačnej poľnohospodárskej spoločnosti viedol k strašným ukrutnostiam. Boli zriadené hromadné záchytné strediská a intelektuáli boli systematicky odstraňovaní. Počet obyvateľov Phnom Penhu klesol z 2 miliónov na 23 000 a ešte dnes je počet obyvateľov väčšiny miest nestály. Pravdepodobne viac ako milión ľudí bolo popravených a viac ako pol mil. ďalších zomrelo od hladu alebo v dôsledku choroby. Ďalších 600 000 ľudí ušlo do Vietnamu alebo do utečeneckých táborov v Thajsku.
Život Kambodže závisí na rieke Mekong. V období dažďov od mája do októbra sa rozvodňuje a prináša humusové nánosy, ktoré vylepšujú pôdu pre pestovanie ryže. Na východe krajiny na rozsiahlej nížine je jazero Tonlesap ( Veľké jazero), ktoré sa v období dažďov zväčšuje až štyrikrát a je jednou z najväčších vnútrozemských zásobární vody s bohatstvom rýb.
Väčšina obyvateľov žije na centrálnych nížinách obklopených zalesnenými kopcami. Hlavnými poľnohospodárskymi plodinami sú ryža a kukurica, na sever od Phnom Penhu sú kaučukové plantáže.
Kambodža, ktorú obyvatelia nazývajú Kampučia, bola v 6. storočí dobytá kmeňom Khmérov zo severu. Khmérska ríša rozkvitala až roku 1450 a počas jeho trvania vyrástol v Angkore veľký budhistický chrám. Aj keď od 15. storočia krajinu postupne ovládali susední Vietnamci a Thajčania, tvoria Khméri stále 90 % obyvateľstva. Roku 1863 sa Kambodža stala francúzskym protektorátom. Behom 2. svetovej vojny bola veľká časť krajiny obsadená Japoncami. Kambodžský kráľ Norodom Sihanuk vyhlásil roku 1944 nezávislosť na Francúzsku, ale po vojne sa Francúzi vrátili a Kambodža sa stala skutočne nezávislou až v roku 1954.
Sihanuk abdikoval a stal sa ministerským predsedom, od roku 1960 potom hlavou štátu. Počas vietnamskej vojny sa snažil viesť neutrálnu politiku, ale keď severný Vietnam začal z kambodžského územia zásobovať svoje vojská v južnom Vietname, bola Kambodža vtiahnutá do vojny. Generál Lon Nol za pomoci Spojených štátov a juhovietnamských vojakov roku 1970 zosadil Sihanuka . Vojna však pokračovala a obyvatelia trpeli. Roku 1973 sa Spojené štáty snažili prerušiť zásobovanie vietnamských partizánov a za sedem mesiacov zhodili na Kambodžu viac bômb ako Japonci za celú2. svetovú vojnu. To bolo príčinou povstania Červených Khmérov vedených Pol Potom, ktorí 1975 obsadili Phnom Penh.
Pol Potova vláda skončila roku 1979, keď hlavné mesto obsadili Vietnamci. Dosadili bábkovú vládu a tá začala obnovovať hospodárstvo. Ale v krajine stále zúrila občianska vojna, ktorá zahubila viac ako milión obyvateľov.
Roku 1991 začal byť uskutočňovaný mierový plán OSN, ktorý viedol roku 1993 k všeobecným voľbám a k ustanoveniu dočasnej vlády. Kambodžania vyhlásili kráľovstvo, na trón sa vrátil Sihanuk, bola vytvorená nová vláda.
Pomalé zotavovanie Kambodže začalo prijatím novej ústavy. Krajina sa musela však boriť s obrovským množstvom problémov, z ktorých najvážnejšia bola nutnosť znova zaviesť poľnohospodársku výrobu, ktorá bola na celé roky prerušená.
Štvrť storočia občianskej vojny tiež vážne postihlo gumárenský priemysel, pretože chýbala elektrina aj suroviny. Jeho výkonnosť dosahovala iba 40-50 % výkonnosti pred vojnou. Zostalo iba málo obchodov a tak obchodovanie s pašovaným tovarom z Thajska väčšinou prebiehalo na uliciach.
Mestá s vidiekom spájali iba zničené, takmer nezjazdné cesty, takže bola z veľkej časti odkázaná na zahraničnú pomoc.
Roku 1995 takmer polovica príjmov Kambodže pochádzala zo zahraničnej pomoci. Politická stabilita vnútri koaličnej vlády vzbudzovala optimistické očakávanie rýchleho hospodárskeho zotavenia. Ale partizánske jednotky Červených Khmérov, ktoré sa nezúčastnili volieb pod dohľadom OSN, znova zaútočili rok potom, čo sa mierové jednotky OSN stiahli z krajiny. Červených Khmérov nie je veľa (7 000 10 000), ale ohrozujú hospodársku a politickú stabilitu krajiny. Roku 1996 sa moc Červených Khmérov ešte viac oslabila potom, čo sa ich hnutie rozštiepilo a vláda vyhlásila amnestiu pre bývalých príslušníkov hnutia. Roku 1997 sa Červení Khméri postavili proti Pol Potovi. V inscenovanom procese bol usvedčený zo „zmarenia národného uzmierenia“ a odsúdený k doživotnému väzeniu. Roku 1998 diktátor Pol Pot vo väzení zomrel.