fotogaléria Kanada   Oficiálny názov: Kanada Správne členenie: 10 provincií a 3 teritóriá Politický systém: federatívna parlamentná monarchia Hlavné mesto: Ottawa Rozloha v km2: 9 984 670 Obyvateľstvo: 33 900 000 (hustota 3 os. / km2) Jazyk: angličtina, francúzština Mena: kanadský dolár ( 1€ -> cca 1,4 CAD ) Lokalita: Kajiny sveta - Amerika Časové pásmo: Z - 6:00h Susedia: Spojené štáty     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: cestovný pas Pozri tiež: • Kanada   • dovolenka Kanada   • hotely Kanada   • doprava Kanada   • letenky Kanada   • cestovné kancelárie Kanada   • lastminute Kanada   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

KANADA

Kanada, po Rusku druhá najväčšia krajina sveta, je krajinou klimatických a geografických extrémov a rôznorodého obyvateľstva.

Medvede a vlci sa potulujú divočinou druhej najväčšej krajiny na svete, krajiny ľadových plání mnohých jazier, úrodných prérií a rozprávkového nerastného bohatstva. Transkanadská diaľnica pretína krajinu od východu po západ v dĺžke takmer 8 000 km z provincie Newfoundland do Britskej Kolumbie. Vlakom trvá cesta cez celú krajinu 4 dni a 5 no priemerná denná júlová teplota presahuje na juhu Kanady 24°C. V zime je však takmer celá krajina pod snehom a teploty klesajú pod bod mrazu. Na severe v Arktíde môžu v zime klesnúť na -62°C, zatiaľ čo v lete dosahujú v mestách na juhu i viac ako 27°C. Časť juhovýchodnej Kanady sa totiž nachádza v rovnakej zemepisnej šírke ako napríklad Miláno alebo Bordeaux. Väčšina Kanaďanov žije pozdĺž hranice so Spojenými štátmi a takmer dve tretiny vo východných štátoch Ontario a Québec.

Prírodné podmienky

Kanada je veľká krajina, v ktorej žije málo obyvateľov. Takmer štyri pätiny severu krajiny nie sú obývané, preto môžu milovníci prírody neobmedzene skúmať rozľahlé časti nezničenej krajiny alebo si postaviť stan v miestach, kde ich jedinými susedmi budú medvede baribal alebo grizly Divokou krajinou putujú losi, karibu, sobi a vlci. Rieky prekypujú lososmi, pstruhmi, ostriežmi a šťukami. Kanada má hneď po Rusku najviac jazier na svete.

Väčšina Kanaďanov a väčšina priemyslu je sústredená do oblasti Veľkých jazier a do nížiny rieky sv. Vavrinca. Táto oblasť začína pri južnom Québecu a tiahne sa na západ cez Ontário. Týmto koridorom tečie rieka sv. Vavrinca od Veľkých jazier k Atlantickému oceánu. Na východe zasahuje Apalačské pohorie na québecký polostrov Gaspé, do Nového Brunšviku, Nového Škótska, na ostrov Princa Eduarda a na Newfoundland. Je súčasťou starého Apalačského horského systému, ktorý sem zasahuje zo Spojených štátov a iba zriedka presahuje 1 000 m. Výnimkou je ostrov princa Eduarda v zálive sv. Vavrinca, ktorý nie je hornatý a ktorý je zo všetkých východných území najvýhodnejší pre poľnohospodárstvo.

Kanadský štít je 4,65 mil.km2 rozľahlá plošina zo starých hornín pevninského štítu, ktoré tvorí geologické podložie polovice Kanady. Táto oblasť lesov, jazier a skál, sa tiahne z Labradoru na západ cez väčšinu Québecu a Ontária, zahŕňa severnú časť provincií Manitoba a Saskatchewan a pokračuje v Sevorozápadných teritóriách.

Provincia Alberta, Saskatchewan a Manitoba, ohraničené na juhu Spojenými štátmi a na západe Skalistými horami, boli kedysi oblasťou prérií a dnes sú najväčšou kanadskou poľnohospodárskou oblasťou. Ich severnú časť pokrývajú lesy.

Veľká časť západného územia krajiny leží v nadmorskej výške nad 2 000 m. Najvyššou horou krajiny je Mt. Logan v Yukone (5 961 m). Niekoľko pásmových pohorí, súhrnne nazývaných Kanadské Kordillery, tiahnúcich sa na západe krajiny a pokrývajúcich väčšinu územia Britskej Kolumbie, Yukonu, juhozápadnej časti Alberty a západnej časti Severozápadných teritórií. Vo východnej časti sú Skalisté hory, vysoké až 3 954 m a sú rajom nielen divej zveri ale aj turistov.

Západné pobrežie omývané Tichým oceánom je nádhernou krajinou fjordov, hôr ľadovcov a ostrovov vrátane najväčšieho ostrova Vancouver a ostrovov kráľovnej Charlotty. Mesto Vancouver leží v nížine u ústia rieky Fraser.

Pôvodní obyvatelia

Kanadský ďaleký sever obývajú najmä malé spoločenstvá Inuitov. Je to divoká a nehostinná krajina s malým počtom jazier, barín, pomaly rastúcich stromov a veľkých oblastí trvalo zamrznutej pôdy. Skrýva však nesmierne nerastné bohatstvo vrátane ropy a zemného plynu. Inuiti žijú najmä v delte rieky Mackenzie, na arktických ostrovoch a na pobreží Labradoru. Väčšina pôvodných obyvateľov Kanady žije v 2 250 rezerváciách roztrúsených po celej krajine. Pôvodní obyvatelia hovoria 50 rôznymi jazykmi.

Prvé kroky ku zriadeniu nového samostatného územia pre Inuitov boli spravené roku 1976.V roku 1993, bol schválený Nunavutský zákon, podľa ktorého malo byť roku 1999 vytvorené nové územie Nunavut v strednej a severovýchodnej časti dnešných Severozápadných teritórií.

Rieka sv. Vavrinca bola dlho tradičnou obchodnou cestou, najmä po vybudovaní svätovavrineckej morskej cesty, ktorá spojila všetky veľké jazerá. To umožnilo plavbu do oblastí Veľkých americko-kanadských jazier aj oceánskym lodiam. Hlavnými riekami na západe sú Fraser a Thompson, ktoré sa vlievajú do Tichého oceánu, ale nemajú väčší význam pre dopravu. Väčšina ostatných riek je veľkú časť roka zamrznutá a ústie Hudsonovho zálivu a Severného ľadového oceánu, ktorých pobrežie je ľudoprázdne. Najdlhšou riekou Kanady je Mackenzie, odvodňujúca celý severozápad krajiny.

Hustá sieť riek a jazier zohrala dôležitú úlohu pri prenikaní lovcov, obchodníkov s kožušinami a bádateľov na sever. Títo dobrodruhovia boli schopní pádlovať proti prúdu rieky sv. Vavrinca po Saskatchewane na západ do strednej Alberty, na sever do delty rieky Mackenzie a späť.

Zlatá horúčka

Prvými európskymi osadníkmi boli Francúzi. V roku 1605 založili osadu (dnešné Annapolis Royal) na pobreží Nového Škótska. Roku 1608 sa plavili po rieke sv. Vavrinecaaž do miest, kde dnes leží mesto Québec. Britskí osadníci prišli o dva roky neskôr na Newfoudland. Okolo roku 1670 už francúzski cestovatelia, misionári, obchodníci a lovci prenikli na západ od horného toku Mississipi do Manitoby. Briti založili Spoločnosť Hudsonovho zálivu, ktorá obchodovala s kožušinami, a súperenie oboch strán mohlo začať.

Najväčšou udalosťou konca minulého storočia bolo objavenie zlata roku 1896 v Yukone v potoku Bonanza, ktorý je prítokom rieky Klondike. Keď sa správa o tomto náleze dostala do sveta, vypravilo sa na divoký kanadský severozápad okolo 100 000 mužov a niekoľko žien. Za šesť rokov sa na Klondiku vyťažilo za 100 000 miliónov USD. Veľa ľudí zbohatlo, niektorí sa následkom utrpenia a zlatej horúčky zbláznili, iní zomreli alebo prišli o život v spoločnosti bezohľadných zlodejov zlata, hráčskych brlohov a barov.

Otvorené nepriateľstvo medzi Francúzmi Britmi prepuklo na konci 17. a 18. storočia. Francúzi a Briti si navzájom ničili osady a obidve strany sa snažili využiť Indiánov ako svojich spojencov. Britské loďstvo napadalo francúzske pobrežné pevnosti a francúzske vojská útočili na britské posádky a obchodné stanice. Situáciu vyriešila až sedemročná vojna v rokoch 1756-63. V roku 1759 britské vojská vedené generálom Jamesom Wolfom porazili Francúzov v bitke na Abrahámových výšinách a zmocnili sa Québecu. Roku 1760 stratili Francúzi Montréal a roku 1763 sa vzdali svojich kolónií.

Napriek britskému vojenskému víťazstvu sa v krajine paralelne rozvíjali ako britské, tak francúzske inštitúcie, kultúra a jazyk. V Québecu a okolí boli francúzski osadníci ďaleko početnejší, a tak roku 1774 bol prijatý québecký zákon uznávajúci rímskokatolícke náboženstvo, francúzsky jazyk a francúzske občianske právo.

V roku 1982 sa kanadská ústava, oddelila od britskej a bola doplnená radom reforiem, dodatkov a chartou ľudských práv a slobôd. Nová ústava bola schválená vo všetkých provinciách okrem Québecu. V roku 1987 bol schválený ďalší súbor dodatkov, ktorý Québec podpísal, no Manitoba a Newfoundland ho odmietli. Súčasná vláda zatiaľ nemieni začať diskusie o ústave.

Po americkej vojne za nezávislosť (1775-83) prišlo do Kanady viac ako 35 000 utečencov a usadilo sa v Novom Brunšviku, Novom Škótsku, Québecu a Ontáriu. Po roku 1815 začala britská vláda podporovať nových osadníkov a v ďalších štyridsiatich rokoch pristálo v Halifaxe, Saint John´s a Québecu viac ako milión prisťahovalcov.

História

Po americkej občianskej vojne (1861-65) panovali obavy, že posilnené Spojené štáty budú chcieť pripojiť kanadské územie. Provincie Nový Brunšvik, Nové Škótsko, Ontário a Québec preto podpísali v roku 1867 Akt o Britskej a Severnej Amerike, ktorým sa Kanada stala britským domíniom. V tých časoch ešte veľká časť západu krajiny bola v rukách Spoločnosti Hudsonovho zálivu. Roku 1869 však vláda znova kúpila západné územie a rozloha Kanady sa cez noc strojnásobila.

K rastúcej krajine sa pripojila provincia Manitoba a po prísľube výstavby železničnej trate do Ontária aj Britská Kolumbia. Prvá železničná trať zo stredu krajiny k Tichému oceánu bola sprevádzkovaná roku 1885, zatiaľ čo východná železnica z Montréalu do Halifaxu už roku 1876.

Ostrov princa Eduarda sa k domíniu pripojil roku 1873, Saskatchewana Alberta roku 1905. Rozvoj železnice a vykúpenie pozemkov od Spoločnosti Hudsonovho zálivu viedli k osídleniu prérií, k rozvoju poľnohospodárstva v tejto oblasti a k prílivu nových prisťahovalcov z Európy.

V období 1900-30 sa počet obyvateľov zdvojnásobil. Veľa prichádzajúcich pochádzalo zo strednej a južnej Európy. Väčšinou sa usadzovali v mestách a prispeli k nesmiernemu etnickému bohatstvu Kanady.

V 1. svetovej vojne poslala Kanada 600 000 mužov na pomoc bojujúcej Európe. Kanaďania sa postavili na stranu spojencov znova v roku 1939, keď vypukla 2. svetová vojna. Bojovali aj vo voje v Kórei a pôsobili v mierových silách na Cypre, Sueze a inde.

Aj keď Kanada získala nezávislosť na Británii už roku 1931, uchovala si veľa politických inštitúcií britského pôvodu. Je konštitučnou monarchiou a hlavou štátu je kráľovná Alžbeta II., záujmy koruny zastupuje generálny guvernér(v poslednom čase vždy Kanaďan).

Dnes je Kanada suverénnym štátom a členom Spoločenstva. Žije tu aj veľké množstvo prisťahovalcov iného pôvodu. Väčšina francúzsky hovoriacich obyvateľov žije v provincii Québec. Pozdĺž 4 200 km dlhej hranice so Spojenými štátmi sú zjavné silné kultúrne a hospodárske vplyvy USA.

V hlavnom meste Kanady Ottawe je dvojkomorový federálny parlament. Rozhodujúcu úlohu hrá Dolná snemovňa, ktorá má 295 poslancov volených maximálne na 5 rokov. Horná komora – Senát – má 104 členov, ktorých menuje generálny guvernér. Ministerský predseda menuje vládu, ktorá sa zodpovedá Dolnej snemovni parlamentu. Obidve komory majú podobné právomoci, ale všetky hlavné zákony najprv navrhuje a prejednáva Dolná snemovňa. Senát má právo vetovať akýkoľvek zákon, ale senátori tohto práva využívajú iba málokedy. Každá z 10 provincií má vlastný volený jednokomorový parlament, viceguvernéra, ktorý zastupuje korunu, volenú výkonnú radu a zákonodarnú radu vedenú ministerským predsedom. Yukon a Severozápadné teritóriá majú iba obmedzenú samosprávu.

Provinčné zákony sa týkajú iba príslušnej provincie, zatiaľ čo federálne zákony majú celoštátnu platnosť. Občas dôjde k rozporom medzi federálnou a provinčnou vládou. Najznámejšou policajnou jednotkou na svete je kanadská jazdná polícia, ktorá sa stala symbolom Kanady. Kanadskí jazdní policajti sa účastnili aj jednej s najdramatickejších udalostí kanadských dejín – zlatej horúčky v povodí Klondiku.

Lesy a prírodné bohatstvo

Viac ako 80 % poľnohospodárskej pôdy Kanady sa nachádza v páse prérií, ktorý prechádza z Alberty do Manitoby. Dve tretiny príjmov poľnohospodárstva pochádzajú z fariem na prériách. Napriek tomu, že poľnohospodárska produkcia je veľká, v poľnohospodárstve pracuje iba každý 33.Kanaďan.Na troch štvrtinách sa pestuje pšenica a ostatné obiloviny. Kanada pravidelne vypestuje 6 % svetovej produkcie pšenice viac ako polovicu svojej úrody vyváža. V prérijných provinciách sa týčia vysoké obilné silá, ktoré stoja väčšinou pri železničnej trati, pretože väčšina pšenice sa prepravuje do prístavov na pobreží Tichého oceánu po železnici.

Okrem pastovania pšenice sa tu chová dobytok. V niektorých miestach sa na úrodnej pôde stavajú priemyselné podniky a mestá. V oblasti Niagarského polostrova v južnom Ontáriu sa vo veľkom pestuje a spracováva ovocie. Ďalšou veľkou ovocinárskou a vinárskou oblasťou je údolie Okanogan v Britskej Kolumbii.

Hlavným kanadským obnoviteľným prírodným bohatstvom sú lesy, ktoré sa rozprestierajú v 500 -2 000 km širokom páse cez celú krajinu, a pokrývajú takmer 40 % povrchu krajiny. Lesy sú väčšinou ihličnaté a rastú v nich borovice a smreky. Kanada je najväčším svetovým výrobcom celulózy a papiera. Obrovské papierne spracovávajú drevný odpad na výrobu novinového papiera, ktorý sa používa na celom svete. Zamestnanie každého dvanásteho Kanaďana závisí na dreve. Takmer všetky lesy patria federálnej vláde alebo vládam provinčným.

Bohatstvo rýb lákalo do Kanady už prvých Európanov a rybolov bol do roku 1993 významným hospodárskym odvetvím. Vzhľadom k nadmernému rybolovu však kanadská vláda zakázala v sezóne 1993-94 lov niektorých druhov rýb vrátane tresky na neurčité obdobie. Z tohto dôvodu klesá vývoz rýb, najmä do Spojených štátov.

Najdôležitejšie medzi nerastnými surovinami sú ropa, zemný plyn, uhlie a železná ruda. 90 % ropy, rovnako ako takmer polovica z ročnej produkcie 70 mil. ton uhlia sa ťaží v Alberte. Táto na nerasty bohatá provincia získava tiež zemný plyn a ropu zo živičných asfaltových pieskov rieky Athabaska. Druhým najvýznamnejším producentom uhlia je Britská Kolumbia. Kanada vyváža uhlie a zemný plyn, ale dováža menšie množstvo ropy.

Rudy železa sa ťažia na severozápadnom brehu Vrchného jazera a na hraniciach provincií medzi Québecom a Labradorom.. Druhé najväčšie svetové nálezisko rúd niklu sa nachádza v Sudbury v Ontáriu.Najväčšie zlaté bane v Kanade sú o 220 km ďalej na sever pri meste Timmins. Azbest sa ťaží v Québecu, rudy v Ontáriu a Britskej Kolumbii. Kanada je jedným z najväčších svetových producentov zinku a titanu, ťažia sa tu aj rudy uránu, striebra a molybdénu. V Severozápadných teritóriách boli objavené významné náleziská diamantov.

Elektrina sa tradične vyrába vo vodných elektrárňach, ktoré dnes zaisťujú 60 % spotreby krajiny. Jedna z najväčších vodných elektrární na svete je pri Churchill Falls na Labradore. Nakoľko vhodné miesta na stavbu elektrární sú prevažne na severe, ďaleko od spotrebiteľov, postavila Kanada aj sedem jadrových elektrární, v ktorých sa vyrába 16,4 % energie.

Hospodárstvo

Takmer pätina práceschopných Kanaďanov pracuje v priemysle. Priemysel je široko automatizovaný a zahŕňa odvetvie ako petrochémia, výroba automobilov, potravinárstva a spracovania kovov. Ontário má najviac automobiliek a veľké oceliarske podniky, vyrábajú sa tu aj lietadlá, elektrotechnika a elektrické stroje. V Québecu sa vyrába textil, papier, konfekcia, chemikálie a stroje.

Zahraničný obchod je prevažne orientovaný na Spojené štáty. Viac ako tretinu kanadských priemyselných podnikov vlastnia americké firmy. V roku 1961 prehlásil americký prezident John F. Kennedy v kanadskom parlamente: „Zemepis z nás spravil susedov, dejepis priateľov, hospodárstvo partnerov a núdza spojencov“.

V posledných rokoch hľadajú Kanada a Spojené štáty spôsob, ako rozšíriť svoje „susedské“ obchodné styky: roku 1992 bola podpísaná a roku 1994 vstúpila do platnosti Severoamerická dohoda o voľnom obchode (NAFTA) medzi Kanadou, Spojenými štátmi a Mexikom. Má za cieľ prepojiť kanadský a americký kapitál, vedomosti a technológiu s lacnou mexickou pracovnou silou.

Obchodná výmena medzi Spojenými štátmi a Kanadou neustále rastie. Američania sú hlavným dôvodom súčasného rozvoja cestovného ruchu, ktorý sa zaradil medzi osem najdôležitejších hospodárskych odvetví krajiny a zamestnáva desatinu obyvateľov. V roku 1993 navštívilo Kanadu viac ako 36 mil. turistov, z toho 32,5 mil. zo Spojených štátov.

Rozľahlé neporušené prírodné oblasti lákajú lovcov, rybárov, vodákov a kempárov najmä zo Spojených štátov, ale aj z Británie, Európy a Japonska. Ochrana prírodných krás má v krajine dlhú tradíciu : prvý národný park Banff bol založený v Skalistých horách už roku 1885.

Niagarské vodopády a Skalisté hory sú známe na celom svete. Turistov priťahuje tiež historické mesto Québec, staré štvrte Montréalu, moderné Toronto s telekomunikačnou vežou, najvyššou volne stojacou stavbou sveta, aj rybárske prístavy a dedinky východných prímorských provincií. Cestuje sa najčastejšie automobilom alebo letecky. Železnice sa používajú prevažne pre nákladnú prepravu, pre osobnú prepravu sa okrem oblasti Montréal-Toronto - Windsor využívajú minimálne. Výnimkou sú obľúbené trate cez Skalisté hory, najmä úsek Jasper - Vancouver.