| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
KĽDR je izolovaný štát s prvou komunistickou dynastiou v dejinách.
Vzdialená, uzavretá a nepriateľská k vonkajšiemu svetu zostáva Kórejská ľudovodemokratická republika aj za vlády Kim Čong-una, syna Kim Čong-ila a vnuka bývalého veľkého vodcu Kin Ir-sena. Je to komunistický totalitný štát podľa stalinského vzoru, ktorý sleduje dva hlavné ciele: zjednotenie so svojim južným susedom - Kórejská republika a zavedenie komunistickej vlády v celej Kórei.
Iba málo návštevníkov zo Západu dostáva povolenie navštíviť krajinu a obmedzené sú aj styky s Čínou, ktorá zostala jedným z posledných priateľov KĽDR. Napriek všetkým nedostatkom režimu sa KĽDR podarilo poskytnúť obyvateľstvu primerané bývanie, základné vzdelanie a zdravotnú starostlivosť, ale hospodárska situácia sa rok čo rok zhoršuje. Nevýkonné poľnohospodárstvo a ničivé povodne znížili výnosy natoľko, že iba zahraničná potravinová pomoc môže zabrániť rozsiahlemu hladomoru.
KĽDR zaberá 55 % povrchu Kórejského polostrova a tiahne sa od riek Amnok a Tuman až na juh k demilitarizovanému pásmu , ktoré tvorí hranicu s Kórejskou republikou. Je to hornatá krajina, najvyššie vrcholy na severe presahujú 2 500 m. Tri štvrtiny krajiny sú pokryté lesmi alebo krovinami a iba 19 % územia je obrábaného.
Podnebie je podobné juhokórejskému, iba letá sú chladnejšie a suchšie a zimy chladnejšie. Prší tu menej ako na juhu.
Na rozdiel od svojho južného suseda má KĽDR dostatok palivových a nerastných zdrojov. Aj keď nemá ropu, uhoľné bane zaisťujú 90 % energetickej spotreby. Z ostatných nerastných surovín sa ťažia rudy železa, medi, zinku, wolfrámu tuhy a 50 % svetovej spotreby magnezitu.
Väčšinu severokórejského priemyslu vybudovali Japonci, ktorí ovládali poloostrov v rokoch 1910-45. Po porážke Japonska roku 1945 sa do krajiny dostali ruské okupačné jednotky, ktoré pripravili pôdu pre vytvorenie komunistického štátu. Ten roku 1948 vyhlásil bývalý partizán Kim Ir-sen. Kórejská vojna začala severokórejským útokom proti južnej Kórei v roku 1950. Na juhokórejskej strane bojovali vojská OSN ( zložená najmä z amerických vojakov).
Vojna skončila roku 1953 prímerím a po nej sa začalo s budovaním ťažkého priemyslu a poľnohospodárskych družstiev. Prosperita krajiny vyvrcholila v 60. rokoch, ale od tých čias začala krajina výrazne zaostávať za svojim južným susedom. Akékoľvek styky medzi obidvomi kórejskými krajinami po vojne ustali. Kim Ir-sen si vybudoval taký kult osobnosti, že aj Stalin by mu mohol závidieť.
V rokoch 1993 a 1994 došlo ku konfliktom medzi KĽDR a medzinárodným spoločenstvom potom, čo KĽDR zakázala vstup do krajiny inšpektorom. Medzinárodné agentúry pre atómovú energiu, ktorí mali preveriť podozrenie Spojených štátov, že KĽDR pripravuje výrobu jadrových zbraní. Sankcie OSN proti KĽDR sa už zdali neodvratné.
Po smrti Kim Ir-sena zaujal jeho syn Kim Čong-il zmierlivejší postoj. O tri mesiace podpísala KĽDR so Spojenými štátmi dohodu, ktorá otvára cestu k obchodným a diplomatickým stykom výmenou za zastavenie vývoja jadrových zbraní v severnej Kórei. Táto dohoda síce zlepšila vyhliadky na urovnanie vzťahov medzi oboma kórejskými štátmi, ale k jej realizácii dochádza iba pomaly.