 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
KUVAJT
Malý emirát sa po vojne v Perzskom zálive rýchlo zotavil a obnovil povojnovú úroveň ťažby ropy.
Keď v roku 1990 bol napadnutý maličký bohatý ropný štát Kuvajt pri Perzskom zálive irackou armádou, nebol na to vôbec pripravený, aj keď iracký prezident Saddám Husajn sa už dlho vyhrážal, že sa násilím zmocní spoločných ropných polí, o ktorých tvrdil že patria Iraku. Väčšina pozorovateľov na Blízkom východe si myslela, že územné spory sa dajú riešiť pokojnou cestou.
Husajnov atak šokoval celý svet. Bol príčinou vojny v Perzskom zálive, v ktorej zahynuli tisícky Arabov a stála miliardy dolárov za vojenskú pomoc, ktorú poskytli západné mocnosti na oslobodenie Kuvajtu a na zastrašenie Husajna.
Husajn takmer ihneď vnútil dočasnú vládu a tvrdil, že pristúpil k invázii krajiny na žiadosť kuvajtských síl, ktoré stáli v opozícii voči vládnucej dynastii Sabáhovcov. Akýkoľvek odpor bol brutálne potlačený, z bánk bolo ukradnuté zlato a peniaze v hotovosti v hodnote miliárd dolárov, z múzeí zmizli poklady islamského umenia. Husajn prehlásil Kuvajt za devätnástu provinciu Iraku a kuvajtské ropné polia boli pripojené k irackej provincii Basra. Irak zároveň získal užitočný prístup k Perzskému zálivu.
Do vojny v Perzskom zálive sa zapojilo veľa krajín, najmä Spojené štáty, Veľká Británia, Francúzsko, ale aj bývalé Československo. To, čo o pár dní skôr väčšine Arabov pripadalo neprijateľné, sa stalo: stovky tisíc západných vojakov vkročili na posvätnú saudskú pôdu a arabské národy od Rijádu po Káhiru uzatvorili (so súhlasom Damašku) so Západom spojenectvo proti arabskému bratovi. Vojna trvala šesť mesiacov a za ten čas bola veľká časť bagdadskej infraštruktúry zničená raketovými strelami. Americké rakety B-52 plošne ničili postavenie irackých tankov v púšti.
Pokorený Irak sa musel stiahnuť, Husajn hral hazardnú hru, keď sa postavil spoločnej vojenskej sile Spojených štátov, Veľkej Británie a Francúzska a tomu najlepšiemu čo si mohli dovoliť kúpiť bohaté krajiny z oblasti Perzského zálivu. Kuvajt sa rýchlo zotavuje a zostáva verný svojej tradícii najkomplexnejšieho sociálneho štátu na svete. As-Sabahóva vláda sa totiž rozhodla rozdeliť príjmy za ropu ľudu.
Prírodné bohatstvo
Všetci kuvajtskí štátni príslušníci majú zaistený priemerný ročný príjem 16 000 USD, ktorý patrí k najvyšším na svete. Väčšina obyvateľov pracuje vo verejných službách. Naviac sú vzdelanie a zdravotná starostlivosť pre všetkých štátnych príslušníkov zdarma, potraviny, voda, elektrina a doprava sú subvencované. Aj keď ceny nemovitostí sú vysoké, vláda poskytuje mladým manželstvám byty za výhodné nájomné.
Príjmy z vývozu ropy však podobnú štedrosť v budúcnosti neumožní. Kuvajťania si budú iba ťažko zvykať na to, že ich štát nebude štedro dotovať tak ako doteraz.
Mesto Kuvajt tvorí pri južnom vstupe do Kuvajtského zálivu malý klin zvlnenej piesočnej púšte medzi Irakom a Saudskou Arábiou. Bol založený v 18. storočí anazijskými náčelníkmi, ktorých sucho vyhnalo z Arabskej púšte. Z dynastie Sabáhovcov, vládnucej od roku 1756, je vyberaný emir, ktorý vládne čiastočne s pomocou voleného Národného zhromaždenia.
Koncom 19. storočia sa stal Kuvajt britským protektorátom, a to až do roku 1961, kedy bola vyhlásená nezávislosť. Susedná Saudská Arábia aj Irak si robili nárok na kuvajtské územie a dokonca ho aj obsadili – Saudská Arábia v roku 1973 Irak roku 1990. Aj keď Irak po svojej nedávnej porážke uznal platnosť súčasných hraníc Kuvajtu, irackí predáci stále hovoria o legitímnom nároku na kuvajtské územie a najmä na jeho ropu.
Kuvajt je obchodnou križovatkou, ktorá sa rýchlo rozvíja. Prv boli hlavnými exportnými artiklami perly a ťavie kože. Ale roku 1938 bola objavená ropa, ktorá je odhadovaná na desatinu svetových zásob.
Rozvíjajúci sa priemysel, ktorý je väčšinou spätý s ťažbou a spracovaním ropy, je veľmi závislý na zahraničnej technológii a privezenému know-how. Takmer 60 % obyvateľov tvoria prisťahovalci, ktorí tvoria 86 % pracovnej sily, ale nemajú výhody z ropného bohatstva krajiny.
Klíma, počasie
V lete je v krajine horúčava a sucho, zimy sú chladné a niekedy dokonca mrzne. Prší málo a preto má Kuvajt najväčšie zariadenie na svete na odsoľovanie morskej vody. Zaujímavé je, že v krajine je pomerne veľké množstvo zvierat a rastlín. Iba 8 % plochy krajiny je vhodných pre poľnohospodárstvo. Pôda sa obrába v okolí oáz, kde sa pasú ovce a kozy. Napriek tomu, že sa väčšina potravín dováža, vláda financuje pestovanie pšenice a iných poľnohospodárskych projektov. Lov značne znížil stav divej zveri v púšti, ale žijú tu gazely, medojedy, vlci, šakaly, zajace aj piesočné králiky.
Kuvajťania
Kuvajtskí muži sa večer tradične stretávajú v diwaniách, kde sedia, rozprávajú sa a pijú horkú kávu s kardamonom. Alkohol je zakázaný dokonca aj na ambasádach. Veľmi populárnym športom je futbal, kuvajtský národný tím sa stal niekoľkokrát majstrom oblasti. Ženy chodia oblečené v európskom štýle. Pracujú a riadia autá, ale nemajú volebné právo a nemôžu zasadať v parlamente.
Parlament má 75 členov, z ktorých 50 je volených. Voľby sú slobodné, ale oficiálne politické strany nie sú povolené. Volebné právo majú iba muži starší ako 21 rokov, ktorí môžu preukázať kuvajtských predkov. V arabskom svete je kuvajtská tlač najviac nezávislá. Ale počas vojny v Perzskom zálive panovala medzi Kuvajťanmi a ich vládou nedôvera. Dnes stále viac Kuvajťanov požaduje demokratizáciu a väčšiu účasť na politickom živote.
Neistá budúcnosť
Počas vojny v Perzskom zálive boli pláže veľmi zamínované a zastavané irackými vojenskými zátarasami. Keď votrelci ustupovali, ničili ropné vrty a vyhadzovali do povetria vrtné zariadenia. Obloha sa na celé mesiace zahalila čiernym dymom a rovnako čierne bolo aj more, do ktorého vytiekli tony ropy. Krehký život v púšti, zadusili ropné jazerá. Aj keď bola väčšina vojnových škôd odstránená, je budúcnosť emirátu stále nejasná.
Kuvajtské mocenské štruktúry sú veľmi komplikované, hospodárstvo veľmi závislé na rope a krajine chýba demokracia. Je možné, že búrlivé kuvajtské dejiny budú pokračovať a že krajina bude musieť čeliť ďalším politickým problémom. Extrémne bohatstvo súčasnosti sa ľahko môže prehupnúť do chudobnej budúcnosti. Táto vízia visí nad Kuvajtom ako damoklov meč.