fotogaléria Libéria   Oficiálny názov: Libérijská republika Správne členenie: 13 provincií Politický systém: republika, prezidentský systém Hlavné mesto: Monrovia Rozloha v km2: 111 369 Obyvateľstvo: 4 980 000 (hustota 45 os. / km2) Jazyk: angličtina Mena: libérijský dolár ( 1€ -> cca 220 LRD ) Lokalita: Kajiny sveta - Afrika Časové pásmo: Z + 0:00h Susedia: Sierra Leone, Guinea, Pobrežie Slonoviny     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: cestovný pas, vízum Pozri tiež: • Libéria   • dovolenka Libéria   • hotely Libéria   • doprava Libéria   • letenky Libéria   • cestovné kancelárie Libéria   • last minute Libéria   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

LIBÉRIA

V Africkej krajine oslobodených otrokov, ktorej vládne privilegovaná skupina, vypukla po vojenskom prevrate chaotická občianska vojna.

Libéria je najstaršou africkou nezávislou republikou a tiež jedinou africkou krajinou, ktorá nebola nikdy ovládaná cudzou mocnosťou. Bola vytvorená z jednotlivých osád, zakladaných oslobodenými otrokmi, ktorí sa po roku 1822 začali vracať z Ameriky. V roku 1847 bola nová Libéria uznaná ako nezávislý štát. S pomocou filantropických spoločností a Americkej kolonizačnej spoločnosti bolo do roku 1860 do Libérie repatriovaných viac ako 11.000 černochov. Hoci imigrácia čiernych Američanov s prestávkami pokračovala, zostali Libérijčania amerického pôvodu v krajine menšinou a nikdy s domorodými obyvateľmi nesplynuli.

Repatriovaní černosi

Od začiatku pre nich život v Afrike nebol jednoduchý. Krásne ale zradné pobrežie so skalnatými útesmi a lagúnami uzatvorenými piesočnými plytčinami ponúkalo iba málo miest na pristátie. Aj keď sa lodiam nakoniec pristáť podarilo, museli sa noví osadníci boriť s mnohými ďalšími problémami. Prudké dažde, muchy, bodavý hmyz a neznáme smrteľné choroby si vyberali svoju daň. Svetlo červená pôda nebola tak úrodná ako sa zdalo. Tí, ktorí v Afrike vydržali, sa však stali základom elitnej skupiny, ktorá dlhé roky vládne tridsiatke miestnych etnických skupín, napr. Kpellom, Bassom, Kruom, Manom, Golom a Kissiom.

Práve táto elitná skupina potomkov amerických navrátilcov dlhé roky vytvárala silnú vládu Strany pravých whigov, ktorá zaisťovala krajine politickú stabilitu. Ale spôsob, akým Libérijčania amerického pôvodu jednali s domorodcami, nebol zďaleka ideálne. Politika nútených prác bola na Západe ostro kritizovaná, rovnako ako nedostatočne kontrolovaná obchodná flotila takmer 1.400 cudzích lodí (krajina lacnej zástavy) plaviacich sa pod libérijskou zástavou.

Obdobie menšinovej vlády trvalo sto rokov. Skončilo r. 1980 krvavým vojenským prevratom, vedeným generálom Samuelom Doem, ktorý sa stal prezidentom. Koncom roku 1980 vypukla zdĺhavá občianska vojna medzi armádou a skupinami vzbúrencov. Na čele opozície stála Národná vlastenecká fronta Libérie (NPFL) pod vedením Charlesa Taylora a znepriatelená Nezávislá národná vlastenecká fronta, na čele ktorej stál Prince Johnson. Následný chaos prinútil tisíce Libérijčanov ujsť do susedných krajín.

V roku 1990 vstúpili do krajiny vojenské mierové jednotky vytvorené Hospodárskym spoločenstvom západoafrických krajín (ECOWAS). Čoskoro potom bol Doe zavraždený povstalcami. Zástupcovia ECOWAS sprostredkovali prímerie medzi vládnymi silami a oboma opozičnými skupinami. Bola ustanovená dočasná vláda na čele s Amosom Sawyerom. Ale Charles Taylor a predošlý viceprezident Harry Moniba sa prehlásili za prezidentov a občianska vojna pokračovala.

V roku 1993 bola konečne podpísaná mierová zmluva a v krajine boli rozmiestnení pozorovatelia ECOWAS. Bola ustanovená dočasná vláda, ktorá mala pripraviť voľby ale zastavenie bojov netrvalo dlho. Opäť vypukli nepokoje a voľby museli byť zrušené. Nasledovalo niekoľko krátkodobých prímerí. V roku 1996 však bola na čelo vlády v ktorej boli zastúpené znepriatelené strany, menovaná Ruth Sands Perryová. Nasledoval podpis štrnástej mierovej zmluvy, na základe ktorej sa uskutočnili voľby. Skončili víťazstvom bývalého povstaleckého vodcu Charlesa Taylora, ktorý sa stal prezidentom.

Hospodárstvo krajiny bolo občianskou vojnou úplne zničené. Turisti, ktorí navštívili Libériu v kľudnejších časoch, nemohli nevidieť americký vplyv, ktorý repatriovaní černosi presadzovali. Svedčia o tom budovy v rannom americkom štýle, kostoly mnohých cirkví a väčšinou americké autá. V mestách sa konzumovala americká strava a obchody boli dobre zásobené tovarom.

Dovolenka, cestovný ruch

Libéria sa nachádza na plochom západnom pobreží tropickej Afriky. Piesočné pláže s lagúnami, napríklad pri jazere Pisa, boli v mierových časoch lákadlom turistov, časť brehov je však barinatá. Smerom do vnútrozemia sa krajina dvíha do náhornej plošiny a na severe dokonca prechádza do zvlnenej vysočiny, ktorá v pohraničnej horskej skupine Nimba dosahuje maximálnu výšku 1.752 m. Libéria má krátke, bystré a vodnaté rieky. Na niektorých z nich, napríklad na rieke sv. Jána, sú malebné vodopády. Ale vedľa krás skrývajú tamojšie rieky a najmä malé jazerá nebezpečenstvo v podobe tropických parazitických červov, ktoré spôsobujú bilharziózu.

Celé územie je pod vplyvom tropických monzúnov a dochádza tu k výraznému striedaniu období sucha a dažďov. Pri pobreží sú stále teploty okolo 26°C, smerom do vnútrozemia stúpa vplyv kontinentu. Vlhké obdobie trvá od apríla do októbra.

Na mäkkom barinatom pobreží rastú mangrovy, smerom do vnútrozemia sú stále rozľahlejšie dažďové lesy, ktoré tvoria zhruba 40 % celkovej plochy krajiny. Na severe a to aj pri pobreží, rastú trávnaté savany. Časť lesov domorodé kmene vyklčovali a premenili na polia. Ale orná pôda zaberá iba 4 % územia. V lese a v rezerváciách žije veľa divej zveri vrátane hrošíka libérijského a niekoľko druhov antilop. V rezerváciách aj mimo nich žijú slony, krokodíly, opice, leopardy a množstvo tropických vtákov.

Hospodárstvo

Od roku 1926 začala libérijská vláda robiť politiku „otvorených dverí“ v snahe prilákať zahraničných investorov. V lesoch sa začali objavovať kaučukové plantáže a po firme Firestone prišli aj ďalšie medzinárodné spoločnosti. Po kaučuku sa stali hlavným exportným artiklom rudy železa. V krajine je 25.000 km² lesa, kde sa ťaží cenné tropické tvrdé drevo. Sú tu aj náleziská zlata a diamantov.

Bývalá prosperita je však preč. Väčšina Libérijčanov je chudobných, vláda je zadĺžená a krajina vyváža svoje bohatstvo (kaučuk, rudy železa, drevo, diamanty) prevažne v surovom stave, čo znižuje jeho hodnotu. Väčšina priemyslu je v rukách cudzincov.

Okolo 70 % obyvateľov sa venuje poľnohospodárstvu na chudobnej pôde, o ktorú nemajú záujem zahraničné spoločnosti. K poľnohospodárskym produktom patrí tiež maniok, kukurica, ryža a zelenina pre vlastnú spotrebu. Stravu dopĺňajú ryby, mäso a ovocie. Prebytky ovocia a zeleniny predávajú ženy na trhoch a popri cestách. Libéria by mohla byť sebestačná vo výrobe potravín, ale veľa vzácnej zahraničnej meny sa utráca za dovoz potravín a konzumného tovaru k uspokojeniu obyvateľov miest, z ktorých mnohí sú imigranti.