| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Najjužnejšou z troch pobaltských republík je iba malou časťou niekdajšieho Litovského štátu, ktorý siahal kedysi až k Čiernemu moru.
Na rozdiel od svojich pobaltských susedov Lotyšska a Estónska, ktoré takmer vždy ovládali cudzinci, bola táto krajina kedysi významnou európskou mocnosťou. Litovci, ktorí žili na brehoch stredného a dolného toku Nemenu odolávali v stredoveku nájazdom rádu nemeckých rytierov. V polovici 13. storočia sa jednotlivé kmene zjednotili pod vládou kniežaťa Mendoga a dobyli veľké územie vo východnej Európe. V 14. storočí sa litovské veľkokniežatstvo rozprestieralo na území dnešného Ruska, Ukrajiny až k Čiernemu moru. Najslávnejšie obdobie litovských dejín začalo v roku 1386 svadbou litovského veľkokniežaťa Jagella s následníčkou poľského trónu Hedvigou: obidve krajiny sa spojili a vytvorili jednu z najväčších európskych mocností.
Ale koncom 18. storočia bola krajina rozdelená medzi Rusko, Prusko a Rakúsko. Ruskí cári robili, čo bolo v ich moci, aby sa pobaltská krajina stala súčasťou ich ríše. Zakázali všetku litovskú kultúru, prenasledovali stúpencov litovského národného hnutia a behom 19. storočia vyhnali tisícky Litovcov z krajiny. Následkom toho dnes v Spojených štátoch žije dvakrát toľko litovských prisťahovalcov, než ich žije priamo v Litve.
Októbrová revolúcia v roku 1917 oslobodila Litovcov od ruskej nadvlády. V roku 1918 založili vlastný nezávislý štát. Ale čoskoro museli čeliť jednej kríze za druhou. Poľské vojská obsadili oblasť v okolí dnešného hlavného mesta Vilnius a Litovci na oplátku anektovali prímorskú oblasť Memel. Územné spory s Poľskom boli vyriešené až zmluvou v roku 1992. Pôda bola vyvlastnená a demokratickú vládu nahradila diktatúra. V roku 1940 vtrhla do krajiny Červená armáda. Litva sa stala na 50 rokov súčasťou Sovietskeho zväzu. Nezávislosť získala až roku 1991.
Litovské hospodárstvo je založené predovšetkým na poľnohospodárstve, ktoré zamestnáva asi 20 % obyvateľov. K hlavným produktom patrí mäso, mliečne výrobky, obilie, zelenina, zemiaky a cukrová repa. Litva leží na rozsiahlej Východoeurópskej rovine, modelované štvrťohorným zaľadnením. Pozostatkom čoho sú jazerá v juhovýchodnej časti krajiny. Pri pobreží Baltského mora sa nachádza rozľahlá piesočná nížina, ktorá prechádza do mora. Jediným veľkým prístavom, ktorý po celý rok nezamŕza, je Klaipeda. Podnebie je na celom území mierne prímorské. Hlavné mesto Vilnius je cestnou aj železničnou križovatkou, spájajúcu krajinu s východnou Európou.
Okrem minerálnej vody a značne vyčerpaných nálezísk jantáru má krajina iba málo prírodných zdrojov. Veľké množstvo rašeliny je síce lacným, ale veľmi znečisťujúcim palivom v tepelných elektrárňach. Elektrinu vyrába aj veľká jadrová elektráreň v Ignaline na východe krajiny. Je však rovnakého typu ako elektráreň v Černobyle na Ukrajine, kde roku 1986 došlo k najväčšej jadrovej katastrofe v dejinách. Litovci sa síce podobnej nehody neboja, aj keď medzinárodní experti prehlásili že tento typ jadrových elektrární predstavuje zvýšené nebezpečenstvo.
Na druhej strane táto elektráreň zaisťuje výrobou jadrovej energie Litve svetové prvenstvo v podiele jadrovej energie na celkovej spotrebe, keď tento druh energie predstavuje až 78% podiel celkovej spotreby. V Mažeikiai je jediná rafinéria ropy v pobaltských štátoch, ktorá zásobuje aj ostatné dve pobaltské republiky.
Industrializácia prišla do krajiny neskoro, aj keď počas sovietskej vlády boli v štyroch najväčších mestách ( Vilnius, Kaunas, Klaipeda a Šiauliai) vybudované továrne. Dnes pracuje v priemysle štvrtina ekonomicky činného obyvateľstva. Vyrábajú sa hlavne potraviny, textil, kovoobrábacie stroje, chladničky, elektromotory, nábytok a televízory. V krajine taktiež stavajú lode. Napriek tomu, že v priemyselnom rozvoji Litva stále zaostáva za Lotyšskom a Estónskom, jednou z výhod neskorej industrializácie je to, že v krajine nezostalo veľa ruských robotníkov.
Na rozdiel od Lotyšska a Estónska, ktorých obyvatelia sa stali menšinou vo vlastnej krajine. Preto si Litva môže dovoliť benevolentnejšie prisťahovalecké zákony a v krajine nehrozia takmer žiadne národnostné spory.
Hospodárstvo je závislé na dobrých vzťahoch s Ruskom a s ostatnými štátmi Spoločenstva nezávislých štátov, nakoľko Litva dováža z bývalých sovietskych republík väčšinu surovín. Potrebuje tiež východné trhy, aj keď hľadá nové odbytištia a investície tiež na Západe. Napriek závislosti na bývalých sovietskych republikách sa Litva snaží privatizovať hospodárstvo a urobiť ho nezávislým. V roku 2004 vstúpila Litva do Európskej únie.
Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa ukázali ako utopistické a nefunkčné po aplikovaní v reálnom polarizovannom svete. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený dobrovolne i násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.
Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov, na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele s Spojenými štátmi, spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského na predovania. V roku 1985 prevzal vyčerpanú svetovú veľmoc Michail Gorbačov, ktorý ako prezident Sovietskeho zväzu zavŕšil perestrojku a glasnosť aby Sovietsky zväz diplomatickým spôsobom "rozviazal" a rozpustil. Tieto udalosti mali významný vplyv aj na zmeny spoločenského zriadenia v ostatných kraji nách sovietskeho bloku: Poľsko, Maďarsko, Československo, Bulharsko, NDR, ktoré za výraznej podpory západu prešli na druhú stranu. Symbolickým dňom procesu zmeny bol 9. november 1989, kedy padol Berlínsky múr. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31. december 1991.
Zväzová republika | Hlavné mesto | Vstup | Ukončenie | Nástupnícka krajina | Rozloha v km2 |
Pošet obyvateľov |
Arménska SSR | Jerevan | 05.12.1936 | 23.09.1991 | Arménsko | 29 800 |
2 976 372 |
Azerbajdžanská SSR | Baku | 05.12.1936 | 30.08.1991 | Azerbajdžan | 86 600 |
7 961 619 |
Bieloruská SSR | Minsk | 30.12.1922 | 26.12.1991 | Bielorusko | 207 595 |
9 784 000 |
Estónska SSR | Tallinn | 06.08.1940 | 06.09.1991 | Estónsko | 45 226 |
1 340 000 |
Gruzínska SSR | Tbilisi | 05.12.1936 | 26.12.1991 | Gruzínsko | 69 700 |
4 662 000 |
Kazašská SSR | Alma-Ata | 05.12.1936 | 16.12.1991 | Kazachstan | 2 724 900 |
15 730 000 |
Kirgizská SSR | Frunze | 05.12.1936 | 31.08.1991 | Kirgizsko | 198 500 |
5 148 000 |
Litovská SSR | Vilnius | 03.08.1940 | 06.09.1991 | Litva | 65 300 |
3 250 000 |
Lotyšská SSR | Riga | 03.08.1940 | 06.09.1991 | Lotyšsko | 64 590 |
2 290 000 |
Moldavská SSR | Kišinev | 02.08.1940 | 27.08.1991 | Moldavsko | 33 840 |
4 264 000 |
Ruská SFSR | Moskva | 30.12.1922 | 26.12.1991 | Rusko | 17 075 200 |
147 740 000 |
Tadžická SSR | Dušanbe | 05.12.1929 | 26.12.1991 | Tadžikistan | 143 100 |
7 321 000 |
Turkménska SSR | Ašchabad | 27.10.1924 | 27.10.1991 | Turkménsko | 488 100 |
5 100 000 |
Ukrajinská SSR | Kyjev | 30.12.1922 | 10.12.1991 | Ukrajina | 603 700 |
? 50 100 000 |
Uzbecká SSR | Taškent | 27.10.1924 | 31.08.1991 | Uzbekistan | 448 900 |
27 400 000 |