| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Mladá pobaltská republika sa postupne zbavuje pút socialistickej sovietskej minulosti.
Behom svojej tisícročnej histórie bolo Lotyšsko väčšinou rozdelené a ovládané cudzími panovníkmi. Lotyši obývajú svoju zelenú krajinu pri Baltickom mori od 9. storočia, ale iba dvakrát mali svoj nezávislý štát ( 1918-40, a po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991).
Historické pramene spomínajú Lotyšsko prvýkrát v roku 1185, kedy augustiniánsky mních založil blízko dnešného hlavného mesta Rigy prvý kresťanský kostol. Od 13. do 17. storočia bola veľká časť Lotyšska ovládaná augustiniánmi, potom ju dobyli Poliaci a Švédi. Od 18. storočia až do pádu cárizmu vládli krajine Rusi.
Obidve lotyšské provincie Livonsko a Kuronsko boli po Októbrovej revolúcii zjednotené a v roku 1918 bola vyhlásená Lotyšská republika. Nezávislosť netrvala dlho. Keď v roku 1940 Hitler a Stalin rozdelili pobaltské republiky, pripadlo Lotyšsko Sovietskemu zväzu. Bolo obsadené Červenou armádou a roku 1940 bola vyhlásená Lotyšská SSR.
Plnú nezávislosť na Sovietskom zväze získala Lotyšská republika v roku 1990.Ale návrat k pred sovietskemu spôsobu života nieje ľahký. Hospodársky je krajina stále závislá na bývalých sovietskych republikách, najmä na dodávkach surovín a energie. Došlo aj k istej privatizácii, ale Lotyšsko musí tuho súťažiť so slobodným západným trhom. Vysoká nezamestnanosť, prudká inflácia a časté výpadky v zásobovaní základným tovarom, najmä potravinami, vyvoláva nespokojnosť obyvateľov.
Situácia je výbušná najmä medzi obyvateľstvom ruského pôvodu, ale podľa nových prisťahovaleckých zákonov sú obyvateľmi druhej kategórie. Mnohí z nich tvrdia, že sú obeťou apartheidu. Lotyši však považujú svoje prísne prisťahovalecké zákony za nutnú obranu proti ďalšej rusofikácii krajiny, nakoľko pomer Lotyšov na celkovej populácii poklesol takmer na polovicu, zatiaľ čo počet Rusov sa za posledných 50 rokov viac ako strojnásobil. Spôsobilo to najmä sťahovanie ruských robotníkov do priemyselných miest ako Riga a Daugavpils. Tam sú tiež Lotyši v menšine. Obidve etnické skupiny žijú oddelene a vo vzájomnej nevraživosti.
Lotyšsko, ležiace medzi Estónskom na severe, Litvou na juhu, Ruskom a Bieloruskom na východe, by sa v ideálnom prípade mohlo stať mostom medzi východnou a západnou Európou. Celé storočia sa veľká časť ruského obchodu so Západom uskutočňovala cez lotyšský nezamŕzajúci prístav Liepaja. Začínali tam dôležité obchodné cesty, ktoré pokračovali popri rieke Západná Dvina na východ popri Dnepri a Volge. Lotyšsko dúfa, že sa mu podarí obnoviť svoje tradičné obchodné postavenie, aj keď dnes je najmä strediskom nezákonného obchodu s drogami, ktoré smerujú z Ázie do západnej Európy.
Vedľa svojej výhodnej obchodnej a dopravnej polohy má krajina iba málo ekonomicky cenných zdrojov. Je chudobná na suroviny. Jednou z mála je jantár, ktorý sa nachádza na baltskom pobreží, a rašelina, využívaná ako palivo v tepelných elektrárňach. V súčasnosti je krajina schopná pokryť iba 10 % svojej energetickej spotreby.
Takmer dve pätiny územia pokrývajú listnaté a ihličnaté lesy, ale drevo ako surovina je málo využívané. Prvé miesto v poľnohospodárskej výrobe si bezkonkurenčne udržiava chov dobytka. Pestuje sa tiež obilie, cukrová repa a zemiaky. Baltické more poskytuje ryby, ktoré sa tam tiež konzervujú.
Priemysel zamestnáva 33 % pracovnej sily krajiny a vyrába najmä dopravné prostriedky a poľnohospodárske stroje, syntetické vlákna, liečivá, elektrotechnické zariadenia a potraviny. Je však závislý na dovoze surovín a väčšiny energie.
Dve historické provincie Livonsko a Kuronsko sa veľmi podobajú nemeckej morénovej krajine pozdĺž Baltu. Úrodná hlinitá pôda sa strieda s piesčinami, barinami a rašeliniskami. Krajina je známa svojou prírodnou krásou a vďaka mnohým riekam a viac ako 3 000 jazerám je často prirovnávaná k Fínsku.
Vážnym problémom je však znečistené ovzdušie a voda. Rižský záliv a Západná Dvina sú mimoriadne znečistené. Ustupujúci kontinentálny ľadovec v poslednej dobe ľadovej vytvoril vo východnej časti krajiny plytkú kotlinu s mnohými jazerami, barinami a rašeliniskami. Táto oblasť je poľnohospodársky využívaná a najväčšie tunajšie mesto Daugavpils sa stalo priemyselným a obchodným centrom. Na nížine Západné Dviny sa nachádza hlavné mesto krajiny Riga, kde žije takmer tretina obyvateľov. Je zároveň najväčším priemyselným, obchodným, kultúrnym a finančným strediskom krajiny.
Lotyšsko sa stalo nezávislým po rozpade ZSSR r. 1991, pätnásť rokov na to sa stalo členským štátom Európskej únie a NATO (r.2004 spolu so Slovenskom). Riga ako hlavné mesto v ktorom žije tretina obyvateľstva (750.000) je najväčším pobaltským mestom. Hlavným problémom postsovietskeho obdobia je vyriešenie občianstva a jeho štatútu pre menšiny, pričom najvýznamnejšou sú etnický Rusi, ktorých v Lotyšsku zostalo po rozpade sovietskeho zväzu najvyšie percento a miestami sú aj lotyši v menšine oproti Rusom.
Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa ukázali ako utopistické a nefunkčné po aplikovaní v reálnom polarizovannom svete. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený dobrovolne i násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.
Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov, na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele s Spojenými štátmi, spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského na predovania. V roku 1985 prevzal vyčerpanú svetovú veľmoc Michail Gorbačov, ktorý ako prezident Sovietskeho zväzu zavŕšil perestrojku a glasnosť aby Sovietsky zväz diplomatickým spôsobom "rozviazal" a rozpustil. Tieto udalosti mali významný vplyv aj na zmeny spoločenského zriadenia v ostatných kraji nách sovietskeho bloku: Poľsko, Maďarsko, Československo, Bulharsko, NDR, ktoré za výraznej podpory západu prešli na druhú stranu. Symbolickým dňom procesu zmeny bol 9. november 1989, kedy padol Berlínsky múr. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31. december 1991.
Zväzová republika | Hlavné mesto | Vstup | Ukončenie | Nástupnícka krajina | Rozloha v km2 |
Pošet obyvateľov |
Arménska SSR | Jerevan | 05.12.1936 | 23.09.1991 | Arménsko | 29 800 |
2 976 372 |
Azerbajdžanská SSR | Baku | 05.12.1936 | 30.08.1991 | Azerbajdžan | 86 600 |
7 961 619 |
Bieloruská SSR | Minsk | 30.12.1922 | 26.12.1991 | Bielorusko | 207 595 |
9 784 000 |
Estónska SSR | Tallinn | 06.08.1940 | 06.09.1991 | Estónsko | 45 226 |
1 340 000 |
Gruzínska SSR | Tbilisi | 05.12.1936 | 26.12.1991 | Gruzínsko | 69 700 |
4 662 000 |
Kazašská SSR | Alma-Ata | 05.12.1936 | 16.12.1991 | Kazachstan | 2 724 900 |
15 730 000 |
Kirgizská SSR | Frunze | 05.12.1936 | 31.08.1991 | Kirgizsko | 198 500 |
5 148 000 |
Litovská SSR | Vilnius | 03.08.1940 | 06.09.1991 | Litva | 65 300 |
3 250 000 |
Lotyšská SSR | Riga | 03.08.1940 | 06.09.1991 | Lotyšsko | 64 590 |
2 290 000 |
Moldavská SSR | Kišinev | 02.08.1940 | 27.08.1991 | Moldavsko | 33 840 |
4 264 000 |
Ruská SFSR | Moskva | 30.12.1922 | 26.12.1991 | Rusko | 17 075 200 |
147 740 000 |
Tadžická SSR | Dušanbe | 05.12.1929 | 26.12.1991 | Tadžikistan | 143 100 |
7 321 000 |
Turkménska SSR | Ašchabad | 27.10.1924 | 27.10.1991 | Turkménsko | 488 100 |
5 100 000 |
Ukrajinská SSR | Kyjev | 30.12.1922 | 10.12.1991 | Ukrajina | 603 700 |
? 50 100 000 |
Uzbecká SSR | Taškent | 27.10.1924 | 31.08.1991 | Uzbekistan | 448 900 |
27 400 000 |