fotogaléria Nikaragua   Oficiálny názov: Nikaragujská republika Správne členenie: 15 departmentov Politický systém: prezidentská republika Hlavné mesto: Managua Rozloha v km2: 129 494 Obyvateľstvo: 5 570 000 (hustota 43 os. / km2) Jazyk: španielčina, angličtina a indiánske dialekty Mena: nikaragujská córdoba ( 1€ -> cca 32 NIO ) Lokalita: Kajiny sveta - Amerika Časové pásmo: Z - 6:00h Susedia: Honduras, Kostarika     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: cestovný pas Pozri tiež: • Nikaragua   • dovolenka Nikaragua   • hotely Nikaragua   • doprava Nikaragua   • letenky Nikaragua   • cestovné kancelárie Nikaragua   • lastminute Nikaragua   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

NIKARAGUA

Stredoamerickou krajinou medzi dvomi oceánmi otriasajú nielen zemetrasenia a výbuchy sopiek, ale aj početné vojny.

V Nikaragui, ktorá získala nezávislosť roku 1838, sa po viac než sto rokov odohrávali rôzne vojny. Vnútorné konflikty a intervencie zo zahraničia trápili krajinu už od jej dobytia Španielmi na začiatku 16. storočia. Až do roku 1990 sa zmenilo iba málo. Ľavicová sandinistická vláda bojovala proti povstalcom, ktorí prežívali iba vďaka zásielkam zbraní zo Spojených štátov.

Nikaragua sa nachádza medzi Tichým oceánom a Karibským morom vo výbežku Strednej Ameriky. Na severe hraničí s Hondurasom, na juhu s Kostarikou. Pri karibskom pobreží na východe sa rozkladajú zalesnené nížiny, ktoré sú najvlhšou oblasťou krajiny. Malária je tu bežná, oblasť sa volá Costa de Mosquítos (Pobrežie komárov). Nad ňou sa dvíhajú sopečné hory, ktoré na severe dosahujú výšku 2 438 m. Savany lemujú pobrežie Tichého oceánu juhovýchodne od zálivu Fonseca. Úzka pevnina oddeľuje od Tichého oceánu jazerá Nikaragua a Managua. Nikaragua je vôbec najväčším jazerom Strednej Ameriky.

Medzi nížinami a Tichým oceánom sa tiahne ďalší hrebeň sopečných hôr. Celú oblasť často postihujú ničivé zemetrasenia, no je tu najúrodnejšia oblasť krajiny. Sopečný popol zo siedmych činných sopiek obohacuje pôdu, na ktorej sa darí bavlníku, kávovníku, cukrovej trstine, banánovníku, ryži a tabaku.

Územie leží v tropickom páse s priemernou ročnou teplotou 26°C. Vanú tu pravidelné pasáty, prinášajúce dostatok zrážok. V dažďových lesoch aj na savanách možno nájsť ako severoamerické tak aj juhoamerické druhy rastlín a živočíchov. V džungliach rastú tropické stromy so vzácnym drevom. Ochrana prírody sa obmedzuje na dva národné parky Saslaya a Masaya, obklopujúce rovnomenné sopky.

Východné pobrežie kolonizovali v 18. storočí Briti , ktorí si na prácu na plantážach priviezli otrokov z Jamajky. Podpísali mierové zmluvy s miestnymi obyvateľmi Misquitmi. Dnešní obyvatelia východného pobrežia sú potomkami čiernych otrokov a pôvodných indiánskych obyvateľov Niguiranov, Čorotegov, Čontalov a Karibov. Ostatní obyvatelia sú mestici zmiešaného belošského a indiánskeho pôvodu. Na severe žijú Misquitovia, potomkovia čiernych otrokov a Karibov. Práve tí boli najviac ohrození bojmi, ktoré donedávna zúrili v Nikarague. Boje medzi partizánmi a vládnymi vojskami sa totiž odohrávali v horách na severovýchode krajiny.

Po revolúcii pri moci Sandinovská vláda

Sandinovská vláda sa dostala k moci po revolúcii roku 1979, kedy bol zvrhnutý represívny režim rodiny Somozovcov, ktorej príslušníci sa striedali na čele štátu 30 rokov. Sandinovská fronta národného oslobodenia bola pomenovaná po vlasteneckom generálovi Augustovi Cézarovi Sandinovi, ktorého nechali Somozovci roku 1934 zavraždiť.

Pred revolúciou podporovali Spojené štáty Somozov vojenský režim. Neskôr sa začali obávať šírenia komunizmu v Strednej Amerike a podporovali kontrarevolucionárov contras, ktorí boli cvičení americkými poradcami na Hondurase. Spojené štáty, ktoré boli pred revolúciou hlavným obchodným partnerom Nikaraguy, vyhlásili proti krajine roku 1985 obchodné embargo a odmietli ďalej dovážať nikaragujský cukor.

Nebolo to po prvý krát, čo v nikaragujských dejinách zakročili Spojené štáty. Americký dobrodruh William Walker sa roku 1855 prehlásil za prezidenta a zostal u moci 2 roky, kedy ho zvrhlo americké námorníctvo. Roku 1912 zasiahla americká armáda opäť, aby urovnala konflikt medzi dvomi veľkými mestami Granadou a Léonom a zostala v krajine až do roku 1925 a potom ešte v období 1927-33.

Zahraničné investície by mohli krajinu vyviesť z biedy

Nikaragujci privítali pád Somozovho klanu roku 1979 s nadšením, ale nasledujúca vojna ich prišla draho. Hospodárstvo bolo vážne narušené už za vlády generála Anastasia Somozy. Poľnohospodárstvo bolo z veľkej časti zničené a zlepšeniu situácie nepriali ani nasledujúce boje. Pod vedením prezidenta Daniela Ortegy reformovali sandinisti krajinu podľa socialistických zásad. Znárodnili priemysel, obchod a bankovníctvo.

Somozovci vlastnili veľké územia a sandinisti ich rozdelili medzi roľníkov. Zahájili veľkorysú reformu zdravotníctva a školstva. Aj keď ústava zaručovala pluralizmus a základné demokratické práva, prestávali vychádzať noviny, členovia opozičných strán boli väznení a činnosť katolíckej cirkvi bola pozastavená.

Zmeny nastali po voľbách roku 1990 kedy sa na čelo štátu dostal opozičná kandidátka Violeta Barrios de Chamorrová. Bola vyhlásená amnestia pre všetkých politických väzňov. Ďalšie voľby na konci roku 1996 priniesli víťazstvo kandidátovi pravého stredu Arnoldovi Alemanovi a porážku Danielovi Ortegovi. Nikaragujské hospodárstvo zaznamenáva ozdravenie, avšak krajina potrebuje zahraničné investície, ktoré by pomohli vyviesť z biedy obyvateľstvo a zaistiť mu prácu.