fotogaléria Nórsko   Oficiálny názov: Nórske kráľovstvo Správne členenie: 19 krajov Politický systém: parlamentná monarchia Hlavné mesto: Oslo Rozloha v km2: 385 160 Obyvateľstvo: 4 870 000 (hustota 12 os. / km2) Jazyk: nórčina, čiastočne lapončina a fínčina Mena: nórska koruna ( 1€ -> cca 7,8 NOK ) Lokalita: Kajiny sveta - Európa Časové pásmo: Z + 1:00h Susedia: Fínsko, Rusko, Švédsko     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: cestovný pas alebo občiansky preukaz Pozri tiež: • Nórsko   • dovolenka Nórsko   • hotely Nórsko   • doprava Nórsko   • letenky Nórsko   • cestovné kancelárie Nórsko   • lastminute Nórsko   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

NÓRSKO

Hornatá škandinávska krajina známa krásnou prírodou, ktorá poskytuje svojim obyvateľom všetko, čo potrebujú.

Vikingovia z území dnešného Nórska boli kedysi veľmi obávanými. Od 9. do 11. storočia podnikali nájazdy na britské ostrovy a sú považovaní za predkolumbovských objaviteľov Severnej Ameriky.

Nórsko je prosperujúca a malebná krajina, ktorá každoročne priláka viac ako 4 milióny turistov. Nádherná scenéria fjordov, útesov, divokých hôr a zalesnených údolí robí Nórsko najkrajšou krajinou Európy.

Prírodné podmienky

Úzke a veľmi dlhé územie Nórska sa tiahne od mysu Lindesnes na juhu až k mysu Nordkinn blízko Severného mysu. Na juhu dosahuje šírka nórskeho územia 400 km, ale u Narviku za polárnym kruhom sa zužuje na 6,5 km. Nórsko susedí so Švédskom, s ktorým má 1 619 km dlhú hranicu. Severná nórska provincia Finnmark hraničí s Ruskom a Fínskom.

Ďalej na sever vo vzdialenosti 1.100 km od severného pólu sa nachádza súostrovie Špicbergy, ktoré sú súčasťou nórskeho autonómneho územia Svalbard. Pozdĺž nórskeho pobrežia je 150.000 ostrovov.

Celým Nórskom prechádza Škandinávske pohorie, ktorého úbočie tvoria štvrtohorné ľadovce. Na najvyšších horách ľadovce dosiaľ pretrvávajú. Najdlhší z nich je Jostedalsbreen s plochou 486 km² je najväčším ľadovcom Európy. Dve tretiny územia leží v nadmorskej výške nad 300 m a štvrtina vo výške viac ako 1.000 m n. m. V južnom Nórsku, v horskom masíve Jotunheimen, sa dvíha najvyššia hora Nórska Galdhøppiggen (2.469 m). Iba o niečo je nižší neďaleký štít Glittertind (2.452 m). Vo vnútrozemí vyhĺbili ľadovce hlboké údolia, v ktorých sú často jazerá. Najhlbšie jazero Európy Hornindalsvatn (514 m) sa nachádza práve v Nórsku.

Ľadovce taktiež vytvarovali obrovský „dračí chvost“ súostrovie Lofoty, ktoré sú dlhé 190 km. Medzi jednotlivými ostrovmi preteká silný prílivový prúd Moskenstraumen, v ktorom údajne miznú lode. Zo všetkých hôr stekajú rieky, ktoré majú početné vodopády a Nóri ich energiu využili k výstavbe mnohých vodných elektrární.

Divoká príroda škandinávskych hôr, ku ktorej patrí niekoľkomesačná zimná tma, zosuvy pôdy, záplavy a morské búrky, vysvetľujú záľubu Nórov v ľudových povestiach. Nórsku predstavivosť podnecovali dlhé zimné večery ako stvorené na rozprávanie.

Takmer tretina krajiny leží za polárnym kruhom. Podnebie zmierňuje Golfský prúd, tento tečie pozdĺž nórskeho pobrežia, ktoré takmer nezamŕza a žije v ňom množstvo rýb. V severnom Nórsku vyvažuje temné zimy pohľad na polárnu žiaru. V lete však svieti slnko aj o polnoci. Napríklad v Tromsø dva mesiace vôbec nezapadá. Väčšina nórskeho územia je pokrytá lesmi. K vrcholom hôr a na sever ustupujú horské lesy lesotundre a nakoniec tundre.

Takmer tri štvrtiny z viac ako 4 miliónov obyvateľov žijú v mestách, štvrtina z nich v hlavnom meste Oslo. Iba necelé 3% území sú obrábané. Poľnohospodárstvo ako aj rybolov je štátom bohato dotované. Takmer na troch štvrtinách fariem sa chovajú kravy na mlieko. V minulosti sa dobytok choval v celej krajine, dokonca aj ďaleko na severe. Rozšírený je aj chov oviec, prasiat a hydiny. V kopcovitých južných oblastiach sa chovajú kozy a v tundre na severe stáda sobov.

Najúrodnejšia poľnohospodárska pôda leží na juhovýchode v okolí Oslofjordu a jazera Mjøsa Ešte na začiatku 20. storočia patrilo Nórsko k najchudobnejším krajinám Európy. Bohatstvo krajiny pochádza väčšinou z ropy a zemného plynu, ktorých ložiská boli objavené v Severnom mori roku 1971. Ropa a zemný plyn zaisťujú krajine viac ako polovicu príjmov z exportu a priemysel je z veľkej časti riadený vládou prostredníctvom štátnych podnikov.

Na Špicbergoch sa ťaží uhlie, najväčšie oceliarne sú v meste Rana. Rozvoj nórskeho hospodárstva však nastal dávno pred objavením ropy.

Historický vývoj

Nóri tradične hľadali obživu na mori. Rybársky priemysel bol vždy dôležitý. Veľa storočí predstavovali ryby hlavný vývozný artikel. Aj dnes je Nórsko najväčším európskym producentom rýb. Námornej tradícii zostávajú verné aj nórske lodiarske spoločnosti. Ich 2.000 lodí tvorí štvrtú najväčšiu flotilu na svete. V časoch vikingských výprav bolo Nórsko európskou námornou veľmocou a v 13. storočí dosiahlo vrcholu svojej hospodárskej moci. V rokoch 1261-62 ovládli Vikingovia Island a Grónsko. V 14. storočí vymrela polovica národa na morovú epidémiu a vymrela aj kráľovská dynastia.

Od polovice 14. storočia vytvorilo Nórsko s Dánskom personálnu úniu, ku ktorej sa pripojilo neskôr aj Švédsko. Nórsko bolo ovládané Dánskom až do napoleónskych vojen, kedy národné oslobodenecké hnutie vyvrcholilo vyhlásením nezávislosti roku 1814. Na mladý nórsky štát však zaútočilo Švédsko a s podporou európskych veľmocí bola vytvorená švédsko-nórska personálna únia, ktorá trvala od roku 1814 do roku 1905, kedy švédsky kráľ uznal nezávislosť Nórska.

Na nórsky trón zasadol dánsky princ Karol ako kráľ Haakon VII. Počas 2. svetovej vojny zachovávalo Nórsko neutralitu, ale napriek tomu bolo pre svoju strategickú polohu okupované nemeckými vojskami. Nóri majú silný zmysel pre národnú identitu, ktorú nenarušuje ani skutočnosť, že majú dva jazyky. Tretím jazykom je laponština, ktorou hovorí 25.000 Laponcov na severe krajiny.

Nórsko má niekoľko svetoznámych osobností ako polárnych bádateľov Fridjofa Nansena a Roalda Amundsena, ktorý roku 1911 dobyl južný pól. Roku 1947 prekonal cestovateľ a antropológ Thor Heyerdahl na svojej plti Kon-Tiky Tichý oceán pri plavbe z Peru na ostrovy Taumotu.

Nórsku literatúru preslávil dramatik Henrik Ibsen, hudobný skladateľ Edvard Grieg sa v svojej tvorbe inšpiroval ľudovou hudbou. Životná úroveň v Nórsku je vysoká. Veľmi chudobní ľudia v krajine neexistujú. Štát zaisťuje služby aj pre najodľahlejšie osady. Nóri sa tak ako Švajčiari venujú horolezectvu a lyžovaniu. Nórsko je kolískou lyžovania. Roku 1972 sa Nóri v referende vyslovili proti členstvu v Európskom hospodárskom spoločenstve a roku 1994 odmietli vstúpiť do Európskej únie.

Krajina je členom Európskej asociácie voľného obchodu a spoločne s Dánskom, Švédskom, Fínskom a Islandom aj Severskej rady. Nórsko je tiež zakladajúcim členom NATO, ale odmieta prítomnosť cudzích vojsk na svojom území. Odmietavo sa chová aj k zákazu lovu veľrýb a spolu s Japonskom a Islandom loví týchto najväčších cicavcom napriek medzinárodnému zákazu.