| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dva veľké ostrovy v Oceánii sú známe svojimi sopkami, gejzírmi a 55 miliónmi oviec.
Obchodné a príbuzenské vzťahy zviazali Nový Zéland s Britániou tak silno, že bol dlho považovaný za Britániu južného Tichomoria. Aj keď od roku 1907 nieje Nový Zéland kolóniou, vlastného ministra zahraničných vecí menoval až o 40 rokov neskôr. Závislosť Nového Zélandu na Británii zoslabla až po vstupe Veľkej Británie do EHS roku 1973, kedy Nový Zéland začal usilovať o výhodné obchodné styky nielen s Európou, ale aj s Áziou, Južnou a Severnou Amerikou a Blízkym východom. V súčasnosti sú hlavnými obchodnými partnermi Austrália, Japonsko, Spojené štáty, Nemecko, Kórea, Taiwan a Čína.
Nový Zéland sa stal vedúcou mocnosťou južného Tichomoria. Roku 1971 usporiadal prvé stretnutie Juhopacifického fóra, politického zoskupenia 13 nezávislých krajín tejto časti Oceánie. Nový Zéland ostro vystupoval proti francúzskym jadrovým pokusom na atole Mururoa a roku 1985 zakázala novozélandská vláda prístup do novozélandských prístavov lodiam s jadrovými zbraňami na palube alebo na jadrový pohon. Toto rozhodnutie viedlo k zhoršeniu vzťahov so Spojenými štátmi a ohrozilo ďalšiu existenciu obranného zoskupenia ANZUS, združujúceho Austráliu, Nový Zéland a Spojené štáty. Toho istého roku potopili francúzski agenti v Aucklande loď Rainbow Warrior, ktorá protestovala proti jadrovým skúškam.
Nový Zéland tvoria dva hlavné ostrovy- Severný ostrov a Južný ostrov a niekoľko menších ostrovov( Stewart, Chathamské ostrovy). Ostrovy Protinožcov ležia presne na druhej strane zemegule oproti Británii. Štyria z piatich Novozélanďanov sú európskeho pôvodu, najmä britského a angličtina je najrozšírenejším jazykom. Aj zvyky a spoločenská štruktúra sú odvodené od britských.
Ostrovy ležia na juh od rovníka v rovnakých zemepisných šírkach ako Taliansko. Počasie je však chladnejšie s pravidelnými dažďami po celý rok bez extrémnych zím a letných horúčav. Nový Zéland je podobný Taliansku aj svojim povrchom a rôznorodosťou krajiny.
Na Severnom ostrove, kde sa dvíha mierna pahorkatina, sú úrodné pastviny. Uprostred ostrova sa týči niekoľko sopiek ako Mount Egmont na západnom pobreží, pod večným snehom vrcholec Ruapehu ( 2 797 m) v centre lyžiarskej oblasti a Ngauruhoe u jazera Taupo, raja rybárov. Okolie mesta Rotorua je známe svojimi gejzírmi, horúcimi prameňmi a bublajúcim bahnom.
Hornatý Južný ostrov lemujú pri pobreží rozsiahle nížiny, kde sa pestuje obilie a pasú početné stáda oviec. Na svahoch kopcov sú ovocné sady. Celým Južným ostrovom sa tiahnu Južné Alpy. Ich svahy sú obrastené stálezelenými bukovými lesmi a vrcholce hôr sú pokryté snehom a ľadom. Priezračné jazerá ako Wakatipu alebo Manapouri v ľadovcových údoliach a bystré horské potoky tvoria úžasnú prírodnú scenériu.
Osemnásť alpských vrcholov presahuje výšku 3 000 m, najvyšší je 3.764 m vysoký Mount Cook. Sú tu sneh, ľadové polia a ľadovce. Najlepšie prístupný je Foxov ľadovec, ľadovec Františka Jozefa a Tasmánsky ľadovec. Pred 2 mil. rokov bola celá oblasť zaľadnená, takže juhozápadné pobrežie je popretkávané fjordmi. Najmalebnejší je záliv Milford, ktorého strmé útesy sa týčia do výšky niekoľko sto metrov.
Vďaka izolácii Nového Zélandu, ktorá nastala asi pred 70 mil. rokov, sa na ostrove zachovali tvorovia, ktorí nikde inde na svete neexistujú. Žijú tu vtáky, ktoré nevedia lietať. Jedným z nich je kivi s dlhým zobákom, ktorý sa stal národným symbolom. Obyvatelia Nového Zélandu jeho meno dokonca prijali ako hovorovú prezývku a hovoria si kiviovia. Stromy na Novom Zélande boli väčšinou privezené z cudziny ako napr. montereyská borovica a montereyský cyprus, ktoré boli privezené z Kalifornie. Hlboké lesy privezených ihličnanov na sopečnej plošine Severného ostrova sú jednou z najväčších svetových oblastí týchto ihličnanov. V národných parkoch pretrvávajú stále husté a temné stálezelené lesy miestnych druhov ihličnanov a listnáčov. V niektorých oblastiach siahajú až k širokým plážam Tichého oceánu aj Tasmanovho mora.
Čarovná krajina ľadovcov, hôr lesov a jazier, prázdne pláže a zelené pastviny má oprávnený názov „ Božia krajina“ ktorý dal Novému Zélandu jeho niekdajší ministerský predseda. Lákadiel je veľa a návštevníkov prichádza stále viac. Cestovný ruch sa stal jedným z hlavných príjmov krajiny.
Aj miestni obyvatelia využívajú jeho krásy. Vo voľnom čase sa venujú plávaniu, surfingu a plachteniu. Na oboch ostrovoch je rozsiahla ochrana prírody, ktorá zahŕňa niekoľko desiatok národných parkov, rezervácií a ďalších chránených území. Najstarší a najmalebnejší je národný park Tongariro na Severnom ostrove, vyhlásený v oblasti činných sopiek, gejzírov a vodopádov.
Nový Zéland je síce iba o niečo väčší ako Veľká Británia, ale má iba 3,4 mil. obyvateľov, z ktorých žije na Severnom ostrove 74 %. 80 % Novozélanďanov žije v mestách a takmer polovica v okolí mesta Auckland na Severnom ostrove. Južný ostrov so svojimi horami, lesmi a farmami je obývaný riedko.
Základom novozélandského bohatstva zostáva poľnohospodárstvo a od neho odvodený priemysel, aj keď dnes pracuje v poľnohospodárstve iba 10 % obyvateľov. Väčšina vysokoškolsky vzdelaných Novozélanďanov je zamestnaná v službách, administratíve, školstve a bankovníctve. Poľnohospodári chovajú 55 mil. kusov oviec a 8 mil. kusov dobytka.
Dôležitým znakom dnešnej novozélandskej spoločnosti je rast počtu Maorov - Polynézanov, ktorí obývali ostrov už 700 rokov pred príchodom prvých Európanov. Holandský cestovateľ Abel Tasman ich po prvýkrát videl roku 1642. Podľa legendy priplávali prví Polynézania na Nový Zéland na siedmych člnoch, pirogách, vydlabaných z jedného kusu kmeňa stromu. Vyplávali zo Spoločenských ostrovov a viezli so sebou niektoré polynézske plodiny, ako sladké zemiaky, ktoré potom na Novom Zélande vysadili.
V čase príchodu Európanov tam už žila početná maorská populácia, o dvesto rokov neskôr jej hrozilo vyhynutie. Prišli o svoju pôdu a európsky životný štýl oslabil ich kultúru. Kmeňové vojny s európskymi zbraňami a choroby zavlečené z Európy kosili maorské obyvateľstvo. Ich vymretiu zabránila zlepšená zdravotná opatera a vzostup národného uvedomenia.
Dnes je takmer 15 % Novozélanďanov aspoň z polovice maorského pôvodu, veľa ďalších má maorských predkov. Volá sa po rozšírení výučby maorčiny na školách a v materských školách sa už dnes vyučuje maorský jazyk, tradície a zvyky. Maorský názov Nového Zélandu znie Aotearoa. Úrady taktiež uznali územné požiadavky Maorov, ktorí získali podiel 35 % v rybárskom priemysle. Vláda tiež vyčlenila prostriedky na odškodnenie Maorov za stratenú pôdu. Maorské pamiatky ako zbrane, náradie sú k videniu v múzeách, ale tradičné remeslá ako rezbárstvo a tkáčstvo sú medzi obyvateľstvom stále živé.
Maorská sopranistka Kiri Te Kanawa je svetoznámou opernou speváčkou. Maorovia pred 150 rokmi konvertovali ku kresťanstvu, vyvinuli vlastnú formu náboženstva, ktoré ctí ich tradície. Do roku 1985 bol generálnym guvernérom Nového Zélandu občan maorského pôvodu. Politický a kultúrny vzostup Maorov nastal v čase zvýšeného prílivu prisťahovalcov z tichomorských ostrovov najmä zo Samoy, Fidži a Cookových ostrovov. Väčšina z nich sa usadila v Aucklande. Napriek komplikovaným medzirasovým vzťahom zostáva Nový Zéland tolerantnou spoločnosťou.
Prisťahovalectvo z Európy zvýšilo počet obyvateľov. Novozélandská populácia je mladá a kvalifikovaná. Novozélanďania vždy radi prijímali nové podnety. Pri chove oviec a dobytka čoskoro využívali prepravu chladiarenskými autami , na poliach začali používať postreky, strihanie oviec a dojenie kráv bolo zmechanizované.
V 70. a 80. rokoch musela vláda čeliť hospodárskym problémom, prameniacim zo zvýšenia cien dovážanej ropy, zo zníženia vývozu do Veľkej Británie a nástupu silných populačných ročníkov zo 60. rokov, ktoré spôsobili na začiatku 80. rokov zvýšenú nezamestnanosť.
Hospodárstvo však v poslednom čase zaznamenáva dynamický rozvoj, ktorý je predmetom závisti mnohých priemyselných štátov. Podarilo sa vyrovnať štátny rozpočet. Životná úroveň Novozélanďanov je vysoká. Krajine sa podarilo vybudovať malý, ale výkonný spracovateľský priemysel na výrobu hliníku a prefabrikovaných domov na export. V mliekárenskej výrobe sa vyrábajú nové druhy syrov, odstredené mlieko, kasein a sušené mlieko pre detskú výživu. Agresívnym spôsobom sa podarilo preniknúť na trhy na Blízkom východe, vo východnej Európe, Japonsku a ďalších východoázijských krajinách a najmä v Austrálii.
Dohoda s Austráliou o hospodárskych vzťahoch rozšírila novozélandský domáci trh z 3 na 21 mil. spotrebiteľov. Austrália sa stala hlavným odbytiskom novozélandských priemyselných výrobkov.
Napriek všetkým inováciám zostáva poľnohospodárstvo hlavným kľúčom k budúcej prosperite krajiny. Vďaka teplému a vlhkému podnebiu má Nový Zéland najlepšie pastviny na svete. Na dobre riadených farmách sa chovajú ovce a dobytok. Novozélandské obyvateľstvo nemá veľkú spotrebu, takže väčšina produkcie je určená na vývoz. Nový Zéland je najväčším svetovým vývozcom jahňacieho mäsa, po Európskej únii druhým svetovým vývozcom mliečnych výrobkov a po Austrálii druhým svetovým vývozcom vlny.
Rozvíjajú sa aj nové odvetvia. Drevospracujúci priemysel už nedodáva iba rezivo ale tiež dyhy, drevotrieskové dosky, buničinu a papier. Boli založené nové vinice v oblasti zálivov Hawke a Malborough a Aucklandu.
Vyvážajú sa taktiež pomaranče, citróny, grapefruity, kiwi a zelenina z oblastí okolo zálivu Plenty a z Northlandu, jablká z okolia mesta Nelson a z oblasti zálivu Hawke. Tunajšie bohaté loviská rýb, ponúkajú cenný exportný produkt.
Krajina je bohatá na ložiská uhlia, sopečné oblasti Severného ostrova so svojimi horúcimi prameňmi poskytujú geotermálnu energiu, horské rieky dávajú elektrinu, ktorá pokrýva 75 % spotreby krajiny. V posledných rokoch bola postavená železiareň a oceliareň, ktorá spracováva železité piesky zo západného pobrežia Severného ostrova, hlinikáreň, ktorá využíva miestnu elektrickú energiu a spracováva dovážaný bauxit. Priemyselné výrobky dnes predstavujú 29 % vývozu krajiny oproti 4 % v polovici 60. rokov.
Novozélandské možnosti ubytovania sú rozmanité, niečo pre každú úroveň komfortu a rozpočtu. Od kvalitných luxusných chát po kempingy späté s prírodou. Ponuka ubytovania na Novom Zélande je pestrá a bohatá. Nájdete tu 5-hviezdičkové butik hotely a ubytovanie v chatkách, hotely všetkých kategórií a motely vo väčšine mestských centier a miest. V niektorých odľahlých miestach možnosti ubytovania dopĺňajú kempingy, bungalovy a prázdninové domky.
Pre skutočný zážitok z pobytu v rekreačnom dome si možno vychutnať pohostinnosť farmstay alebo homestay hostí. Poskytovatelia so symbolom Qualmark podstúpili dôkladné posúdenie, aby získali svoje hviezdy - čo treba pamätať pri skúmaní možností ubytovania na Novom Zélande.
Mnohé komerčné ubytovacie zariadenia poskytujú prostredie a izby pre ľudí s obmedzenou pohyblivosťou. Pre centralizované informácie, ktoré zvýrazňujú dostupné zariadenia poskytované v ubytovacích zariadeniach na celom Novom Zélande si preštudujte aktuálnu ponuku lastminute alebo first moment.
Hotely na Novom Zélande prichádzajú vo všetkých formách, veľkostiach a triedach. Od ekonomického riešenia až po luxus, môžete si vybrať zo stoviek hotelov v celej krajine. Hotelové ubytovanie ponúka celý rad zariadení, ktoré budú zvyčajne zahŕňať reštaurácie, kaviarne, bary, telocvične a služby, vrátane parkovacieho servisu. Hotely na Novom Zélande majú trvalo vysoký štandard. Na Novém Zélande nájdete špičkové medzinárodné hotelové reťazce, ako napríklad Westin, Accor, Hilton, Hyatt, Rydges a InterContinental. Tieto sú vo všeobecnosti umiestnené vo veľkých mestách Auckland, Wellington, Christchurch a v kľúčových prázdninových destináciách, ako sú Rotorua, Queenstown a Nelson.
Vo svojej triede sú Luxusné vily mimoriadne uspokojivé a uspokojujú aj tých najnáročnejších návštevníkov. Nechajte svoje potreby zabezpečiť, občerstvujte sa gurmánskou kuchyňou a vychutnajte si najvyššiu úroveň ubytovania a zariadení. Tieto unikátne ubytovacie zariadenia ponúkajú zážitok z kúpeľných procedúr, súkromný golf, lety helikoptérov, dobrodružstvo v divokej prírode. NovoZélandský luxusný dom je absolútne luxusný a ponúka exkluzívny, nezabudnuteľný zážitok z dovolenky.
Rekreačné domy - prázdninové ubytovanie je skvelou voľbou, ak cestujete ako skupina alebo hľadáte pridanú hodnotu vlastného priestoru s vlastným stravovaním. Tradícia vlastníctva rekreačného domu je na Novom Zélande silná. Prenájom súkromného rekreačného domu je skvelý spôsob, ako byť sebestačný. Žiadne dva domy nie sú rovnaké a pohybujú sa od jednoduchých chát pri mori až po luxusné chaty v horách. A v porovnaní s hotelom alebo motelom budete mať oveľa viac miesta na bývanie. Vyberajte z bohatej ponuky pozorne, aby ste dosiahli požadované miesto a úroveň komfortu.
Ubytovanie v domácnosti v novozélandskom dome je vždy pohodlné a priateľské pre hostí, ktorí sa radi zoznámia s miestnymi obyvateľmi. Domovská stránka je vynikajúcou voľbou, ak sa chystáte na prvú návštevu na Novom Zélande a chcete komfort domova, s ďalšími výhodami hostiteľov, ktorí vám pomôžu s informáciami o tom, čo vidieť, ako sa tam dostať, kde sa dobre zabaviť, čo ochutnať a podobne.
Farmári sú jedinečnou možnosťou ubytovania, ak chcete skutočnú chuť rustikálneho, autentického života. Vyhrňte si rukávy a pripravte sa na prácu. Vôňa raňajok na farme, možno pomôcť s kŕmením zvierat, opravou plotu, strihaním oviec. Ubytovanie kategórie Farmstay vám umožní cítiť sa ako súčasť poľnohospodárskej rodiny a je hodí sa, ak cestujete v páre, s priateľmi alebo deťmi.
Veľká časť priemyselnej výroby je sústredená do oblasti Aucklandu, ležiaceho na úzkej šiji medzi prístavmi Waitemata a Manukau. V krajine sú desiatky nízkych sopečných kopcov, z ktorých najpozoruhodnejší je Mount Eden, stojaci takmer v strede mesta a ostrovný Rangitoto v zálive Hauraki. Obyvatelia Aucklandu, rovnako ako ostatní Novozélanďania, žijú väčšinou v rodinných domoch amerického a škandinávskeho typu.
Polovica domov je postavených z dreva a takmer dve tretiny majú strechy z galvanizovanej ocele. Drevené domy sa stavajú vo veternom Wellingtone v oblasti častých zemetrasení, tieto stoja na prudkom svahu nad prístavom a nad obchodnou štvrťou, ktorá je administratívnym a finančným centrom Nového Zélandu. Napriek tomu že je Wellington o polovicu menší ako Auckland, je hlavným mestom štátu a sídlom parlamentu.
Najdôležitejším mestom Južného ostrova je Christchurch v Canteburskej nížine. Stojí na sopečnej pôde v susedstve vyhasnutej sopky, ktorej zaplavený kráter slúži ako mestský prístav. Christchurch je veľkým záhradným mestom, ktorého smútočné vŕby nad riekou pripomínajú britským návštevníkom anglické mestá Cambridge alebo Stratford a Američanom zasa mestá na východnom pobreží. Dostatok priestoru pripomína staré dobré časy.
Na Južnom ostrove sa nachádza mesto Dunadin, ktoré je považované za štvrté najvýznamnejšie na Novom Zélande, aj keď Hamilton na Severnom ostrove má viacej obyvateľov. Dunadin bol založený Škótmi, ale zlatá horúčka v 19. storočí prilákala do mesta ďalších osadníkov , ktorí Škótov svojim počtom značne prevýšili. Obdobie zlatej horúčky zanechalo v meste množstvo viktoriánskych budov.
Novozélanďania sú nadšenými športovcami. Za najväčšieho športovca považujú Edmunda Hillaryho, ktorý roku 1953 zdolal ako prvý spolu so šerpom Tenzingom Norgayom najvyššiu horu sveta Mount Everest. Triedne alebo rasové bariéry v krajine neexistujú. Už od čias prvých osadníkov si boli Novozélanďania vedomí, že spoločenské rozdiely nepomôžu pri zúrodňovaní zeme, a tak na týchto odľahlých ostrovoch vznikla beztriedna spoločnosť , kde sú si všetci rovní.
Nový Zéland bol prvou krajinou na svete, ktorá roku 1893 priznala ženám volebné právo. Zmluva vo Waitangi dala roku 1840 Maorom rovnaké občianske práva ako Európanom. Táto rovnoprávnosť sa môže stať základným kameňom novej národnej identity, ktorú Novozélanďania postupne budujú.