| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ropa a osvietený vládca zmenili zaostalú púštnu krajinu na prosperujúci Arabský štát.
V tretej najväčšej krajine ( po Saudskej Arábii a Jemene) vládne absolutistický sultán. Obyvateľstvo je väčšinou arabské, menšinovými skupinami sú Balúčovia z Iránu a Pakistanu a černošskí potomkovia bývalých otrokov. V krajine tiež žije okolo 250 000 prisťahovalcov z Indie, Pakistanu, Kórei a Európy, ktorí sem prišli za prácou.
Omán sa nachádza na juhovýchodnom okraji Arabského poloostrova. K jeho územiu patrí aj niekoľko ostrovov v Arabskom mori a skalnatý špic mysu Musandam. Odtiaľ Omán kontroluje strategicky významný Hormuzský prieliv , vstupnú bránu do Perzského zálivu.
Územie Ománu tvorí niekoľko rozdielnych krajinných typov. Hospodársky aj politicky je život krajiny sústredený na dvoch pobrežných nížinách, oddelených od púštneho vnútrozemia horami. Najrozsiahlejšia je nížina Maskat pri Ománskom zálive, chránená vápencovým pohorím al Gharbí s najvyššou horou Džabal Šám (3.352 m). Obyvatelia nížiny sa venujú poľnohospodárstvu a rybolovu. V Maskate sa tiež nachádza rovnomenné hlavné mesto a ropný prístav Míná al Fahal.
Druhá pobrežná nížina sa nachádza na juhu v provincii Zufár. Je to iba úzky pás zeme, ktorý je pravidelne zavlažovaný monzúnovými dažďami. Žijú tam opäť poľnohospodári a rybári. V zufárskych pobrežných horách, ktoré sú pod vplyvom monzúnov, sú dobré pastviny. Smerom do vnútrozemia sa horská tabuľa postupne znižuje a mení v pustú bezvodú púšť Rub´al-Chálí. V bezodtokovej púštnej panve na hraniciach so Saudskou Arábiou ležia slané jazerá. Okrem niekoľkých oáz je piesočná púšť ľudoprázdna.
V roku 1967 keď sa začalo s ťažbou ropy, patril sultanát Maskat a Omán k najzaostalejším arabským štátom. Ale roku 1970 zosadil súčasný vládca Kábús ibn Saíd svojho otca a začal využívať rozprávkové príjmy z ropy na sociálny rozvoj. Dnes je v Ománe bezplatná, ale nie povinná školská dochádzka. V krajine je 741 škôl oproti púhym 3 v časoch predchádzajúceho sultána.
Ropa, ktorá sa ťaží predovšetkým na severe, tvorí 95 % vývozu. V krajine sú však aj ložiská rúd medi a zemného plynu. Omán začal v posledných rokoch rozvíjať alternatívne hospodárske odvetvia. Podporuje tiež zahraničné investície a zapája sa do spoločných podnikov v cudzine. Avšak 70 % obyvateľstva sa živí poľnohospodárstvom a rybolovom.
Poľnohospodárska pôda tvorí iba 2 % rozlohy krajiny, najmä v nížine Maskat, kde sa darí ovociu a zelenine, na zavlažovanej pôde okolo horských dedín a v chránených horských údoliach.
Prístav Maskat bol kvitnúcim obchodným strediskom už v 5. storočí pred n. l.. V rokoch 1508-1648 bol portugalskou základňou a od roku 1741 sa dostal pod iránsku nadvládu.
Ku koncu 18. storočia uzatvoril Omán zmluvu s Britániou a istý čas bol britským protektorátom. Roku 1971 sa stal plne nezávislým, ale udržiava vojenskú spoluprácu s Veľkou Britániou a Spojenými štátmi. Politický život krajiny poznačilo roku 1994 uväznenie 200 vojakov, univerzitných profesorov a študentov, ktorí boli obvinení z príslušnosti k tajnej sieti militantných islamských organizácií.
Bohatstvo vyplývajúce z ropy tu nevytvára syntetický high-tech svet. Krajina si zachováva striedmosť a tradície. Omán patrí k najjednoduchším krajinám z hľadiska cestovania na blízkom východe. Pre návštevníkov to ponúka výnimočnú šancu ponoriť sa do arabského sveta bez skreslení z nadmerného bohatstva. Mimoriadne mestá v Ománe si zachovávajú svoje tradičné pôvaby a hodnoty beduínov zostávajú v srdci Ománskeho charakteru. S množstvom prírodných krás, od veľkolepých hôr, piesočných púští a nedotknutého pobrežia, je Omán jasnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú moderné tváre Arábie, s citeľným závanom starodávnej podstaty.