 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
fotogaléria Pobrežie Slonoviny
POBREŽIE SLONOVINY
Dlhé obdobie prosperity a stability vystriedal v tomto africkom štáte, známom v minulosti pre jeho obchod s otrokmi a so slonovinou, celý rad hospodárskych kríz.
Európania, ktorí v 15. až 19. storočí pristávali na tropickom Pobreží Slonoviny, prichádzali výhradne kvôli obchodu s otrokmi a so slonovinou, ktorá dala krajine názov. Pôvodne sa nazývala Pobrežie klov. Domorodci pred otrokármi unikali do pralesov a saván vo vnútrozemí, kde pokračovali v obrábaní pôdy alebo v príprave nových vojen, ďaleko od vplyvu Západu.
V roku 1830 prišli do krajiny Francúzi a v roku 1893 tam zriadili svoju kolóniu. Po 2. svetovej vojne nadobudlo oslobodenecké hnutie na intenzite a vyvrcholilo roku 1960 vyhlásením nezávislosti. Francúzsky vplyv však zostal silný. Dodnes žije na Pobreží Slonoviny okolo 50 000 Francúzov a francúzština zostala aj úradným jazykom.
Okrem francúzštiny nemá 60 etnických skupín, ktoré na Pobreží Slonoviny žijú, žiadny iný spoločný jazyk. Pocit príslušnosti k etnickej skupine je však silnejší ako pocit príslušnosti ku krajine. Obyvatelia majú bohatú a rôznorodú kultúru: Baulovia z centrálnych oblastí sú zručnými rezbármi a zlatníkmi a ozdobujú si dvere svojich domovov zložitými drevorezbami. Ešte zložitejšie dvere chránia domovy Senufov.
Prírodné podmienky
Prvých návštevníkov z Európy odradzovali skalnaté útesy na juhozápadnom pobreží pozdĺž Guinejského zálivu. Na východe sa rozprestierajú pobrežné nížiny, z ktorých sú dnes najrozvinutejšie oblasti štátu a leží tam aj bývalé hlavné mesto Abidjan. Rekreačné strediská tiež vyrástli na východnom pobreží , popri lagúnach, kde palmy lemujú piesočné pláže. Tejto oblasti sa dnes hovorí africká Riviéra.
Vnútrozemie je menej prívetivé, ale aj tu nájdeme oázy blahobytu, ako napríklad mesto Bouaké na vnútrozemskej náhornej plošine a Ferkessédougou na riedko zalesnenom severe. V roku 1984 sa sídlom vlády stalo novo vybudované mesto Yamoussoukro, ktoré vyrástlo na prestížne hlavné mesto s najväčšou africkou katedrálou a mnohými palácmi.
Hospodárstvo
Po celé roky bola Republika Pobrežie Slonoviny, ako znie od roku 1986 oficiálny názov krajiny, jednou z najbohatších oblastí západnej Afriky a dodnes patrí ku krajinám najviac ovplyvnených západnou kultúrou. Všeobecná prosperita a výstavba Yamoussoukro boli najviditeľnejšími výsledkami vlády a prezidenta, ktorý bol pri moci 33 rokov od získania nezávislosti. Prezident Félix Houphouët- Boigny, známy svojimi sympatiami k Západu, až do svojej smrti ku koncu roka1993 robil politiku liberálneho kapitalizmu, podporoval zahraničných investorov. Vývoz a dovoz kapitálu nebol takmer limitovaný.
K devalvácii CFA(západoafrického) franku na začiatku roku 1994 došlo krátko po prezidentovej smrti. Krajina sa odrazu ocitla pred nejasnou budúcnosťou. Prezidentom sa stal Henri Konan Bédié a v hospodárstve nastali ťažké časy. Ale aj v časoch, kedy Francúzsko krajinu hospodársky podporovalo, ťažili z bohatstva zahraničných investícií iba niektorí obyvatelia. Pretože Abidjan patril k najdrahším mestám na svete, život obyvateľov, ktorí neprofitovali z hospodárskeho zázraku krajiny, bol obtiažny.
Niektoré zmeny však boli výhodné pre všetkých. Komunikácie sú udržiavané a Pobrežie Slonoviny má najdlhšiu železničnú sieť v západnej Afrike. Dobré železničné spojenie je aj medzi Abidjanom a severnou hranicou s Burkinou.
Pri ceste vlakom z juhu na sever sa prechádza najprv na juhu vlhkým tropickým dažďovým lesom, kde rastú teakové a mangrovové stromy, ktorých výrub je dnes zakázaný. Plody olejnatých a listy rafiových paliem, však aj tak skrývajú užitočné suroviny. Pobrežie Slonoviny je poľnohospodárska krajina, kde sa na miestach vyrúbaného pralesa pestujú banánovník, ananasovník, kakaovník, kávovník a bavlník. Krajina patrí k najväčším svetovým producentom kakaa, kávy a palmového oleja. Tieto plodiny zaisťujú viac ako 35 % exportných príjmov krajiny.
Ložiská ropy a plynu
Za plantážami sa krčia dedinky, ktoré zo získaných exportných peňazí vidia iba málo a ľudia tam stále zotrvávajú pri tradičnom spôsobe života. Pestujú plodiny pre vlastnú spotrebu, najmä maniok, zeleninu a ryžu. Väčšina obyvateľov sa v živote nakazí aspoň jednou zo zhubných chorôb, ako sú malária, žltá horúčka a bilharzióza.
Na sever od vlhkej pobrežnej nížiny sa krajina postupne dvíha na suchšiu savanu. Úplne na severe rastie iba tráva. Obdobie dažďov je tam kratšie ako na juhu a preto pôda dáva úrodu iba raz ročne. V severozápadnej oblasti v okolí mesta Korhogo panujú v suchých mesiacoch veľké horúčavy. Na západe sa potom nachádza úplne iná krajina, zalesnené pohorie Man, ktoré je východným výbežkom mohutných hôr v susednej Guinei.
Napriek komunikáciám, priehradám, vodným elektrárňam, rafinériám ropy a dvom prístavom Abidjan a San Pédro je krajina nedostatočne rozvinutá. Dlhotrvajúce suchá v posledných dvadsiatich rokoch veľmi zasiahli hospodárstvo, ktoré je životne závislé na poľnohospodárstve. Určité hospodárske zlepšenie by mohli priniesť ložiská plynu, objavené v roku 1994, nové ropné náleziská a rozvoj ťažobného priemyslu.
Dovolenka cestovný ruch
Nádherná krajiny s príjemnými ľuďmi ponúka pohostinnosť, rozmanitú gastronómiu, pestrú kultúrnu paletu vyplývajúcu zo súžitia 60 etnických skupín, národný park Taï je unikátna biosférická oblasť na svete je rajom milovníkov ekoturistiky s najchytřejšími šimpanzmi na svete. Kakao vyrobené na Pobreží Slonoviny je pre obsah akejkoľvek čokoládovej pochúťky a jej jedinečnú chuť najlepšie na svete. vyše 550 km pobrežia ponúka skvelé počasie po celý rok. Podnebie je jedným z hlavných aktív Pobrežia Slonoviny, ktoré preferujú turisti. Víza môžete získať do 48 hodín prostredníctvom internetu (snedai.ci).