| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vďaka svojej polohe v strede Európy bolo Poľsko celé storočia mostom medzi východom a západom.
Dnešné Poľsko sa rozkladá na Severoeurópskej plošine a zaujíma jej strednú časť od Baltského mora po Karpaty. Geometrický stred Európy sa nachádza u mesta Białystoku. Poľskom prechádzajú hranice veľkých geografických, klimatických, jazykových a náboženských celkov. Tieto hranice často určovali susedné štáty. Dnes ale Poľsku prináša úžitok pozícia križovatky hlavných európskych dopravných ciest.
Sever krajiny je posiaty jazerami. Južne od oblasti jazier sa tiahne rozľahlá plochá nížina a na juhu krajiny sa dvíhajú vrcholce vonkajšieho oblúka Karpát. Ich najatraktívnejšou časťou Tatry s najvyššou horou krajiny Rysy ( 2.499 m) na hranici, za ktorou leží Slovensko. Takéto rozmiestnenie prírodných oblastí pôsobí časté zmeny počasia. Dve najväčšie rieky Visla a Odra tečú na sever do Baltického mora. Visla je najdlhšou neregulovanou riekou v Európe.
V Karpatoch a oblasti jazier sa uchovali hlboké lesy. V Beskydoch žijú medvede, v Belovežskom pralese niekoľko zubrov, jeleňov a losov. Industrilializácia vážne poškodila životné prostredie a ovzdušie na juhu krajiny. V Sudetoch boli zničené lesy kyslými dažďami, rieky sú silne znečistené.
Poľský štát sa zrodil v 10. storočí, keď slovanské kmene prijali kresťanstvo a zjednotili sa pod vládou kniežaťa Meška I. Jeho syn Boleslav Chrabrý bol roku 1025 korunovaný pápežom na poľského kráľa.V 12. storočí bola krajina rozdelená na niekoľko kniežactiev. K jejich zjednoteniu došlo až na začiatku 14. storočia za vlády Vladislava I. Roku 1385 bola ustanovená poľsko- litovská únia a na poľský trón dosadol zakladateľ Jagellonskej dynastie Vladislav II. Jagellonský, za ktorého vlády zažívala krajina svoje zlaté časy. Roku 1569 vytvorili Poľsko a Litva spoločný štát, ktorý v tých časoch patril k najväčším mocnostiam. Po dlhých bojoch s nemeckými rytiermi sa súčasťou Poľska stalo Kráľovské Prusko.
Po smrti posledného Jagellonca Žigmunda Augusta, Roku 1683 zahnal kráľ Ján III. Sobieski Turkov od brán Viedne a zachránil tak kresťanskú Európu od moslimskej nadvlády. Od začiatku 17. storočia bola krajina stále oslabovaná inváziami a vojnami so Švédskom, Ruskom a Tureckom aj neúčinným politickým systémom založeným na politickej demokracii. To viedlo až k rozdeleniu krajiny medzi tri mocnosti vtedajšej Európy: Prusko, Rusko a Rakúsko. Pri prvých dvoch deleniach stratilo Poľsko väčšinu svojho územia. Roku 1792 dostalo Poľsko ako prvý európsky štát ústavu. Snaha o premenu Poľska na moderný štát, ani posledný pokus ubrániť nezávislosť povstaním pod vedením Tadeusza Kosciuszka nezabránili rozpadu Poľska, kedy po treťom delení Poľska zmizla krajina na 123 rokov z mapy Európy.
Situácia v troch častiach okupovaného Poľska bola rozdielna a niektoré dôsledky sa dodnes prejavujú kultúrnou a hospodárskou situáciou jednotlivých oblastí. Priemysel sa rozvíjal v pruskej časti, zatiaľ čo Poliaci žijúci v rakúsko-uhorskej monarchii mali veľkú politickú slobodu. Agresívna protipoľská politika ruských cárov viedla k povstaniam v rokoch 1831 a 1863.
Národná poroba inšpirovala umelcov. Bola to doba majstrovských diel A. Mickiewicza, J. Słowackého a Z.Krasiského. Dvom poľským spisovateľom W. Reymontovi a A. Sienkiewiczovi bola udelená Nobelova cena za literatúru.
Roku 1918 došlo k obnoveniu poľskej štátnosti. Významná bola vojna so sovietskym Ruskom v roku 1920, kedy zastavila poľská armáda Červenú armádu iba 20 km pred Varšavou a takto zachránila západnú Európu pred komunistickou inváziou. Povstania v Hornom Sliezsku a Veľkopoľsku napomohli pripojenie týchto dvoch oblastí k Poľsku. Gdaňsk bol vyhlásený slobodným mestom Stavali sa nové železnice, V Gdyni vyrástol nový prístav, budoval sa zbrojný a letecký priemysel. Napriek tomu neboli v roku 1939 poľské ozbrojené sily schopné čeliť nemeckej a sovietskej invázii.
Nemecká nadvláda bola v Poľsku krutejšia ako v iných krajinách. Nacisti tu vybudovali smutne preslávené tábory smrti , v ktorých zomierali milióny ľudí rôznych národností. Postup nemeckej i ruskej armády zanechal po vojne poľské územie úplne zničené.
Povojnový politický systém v Poľsku bol vopred určený Spojencami na konferencii na Jalte a Teheráne. Hranice krajiny sa posunuli na západ. Sovietsky zväz zabral západnú Ukrajinu, západné Bielorusko a oblasť Vilniusu. Ako náhradu dostalo Poľsko časť Pruska, Slezka a Pomoranska. Rozloha krajiny sa zmenšila o 76 000 km2. Roku 1946znárodnil komunistický režim priemysel a zahájil pozemkovú reformu. Päťdesiate roky boli poznačené studenou vojnou. Koniec Stalinovej éry síce nastal roku 1956, ale Sovietskym zväzom podporovaná Poľská zjednotená robotnícka strana naďalej ovládala krajinu.
Rýchly hospodársky rast priemyselných odvetví, najmä baníctva, hutníctva a dopravy, pokračoval až do poloviny 70. rokov. V roku 1970 sa po demonštráciách v Gdaňsku a Štetíne dostal na čelo strany Edward Gierek, pod vedením ktorého začalo posilovanie spolupráce so Západom. Poľsko získalo nové technológie, avšak zlé investičné programy zadĺžili krajinu.
Následná hospodárska kríza vyvolala roku 1976 robotnícke nepokoje, z ktorých vznikla roku 1980 Solidadrita, prvé slobodné odborové hnutie v povojnovej východnej Európe. Sloboda trvala krátkych 16 mesiacov. V roku 1981 vyhlásil nový stranícky predák generál Wojciech Jaruzelski výnimočný stav, Solidarita bola zakázaná a hospodárska situácia sa naďalej zhoršovala. Roku 1989 sa konali prvé čiastočne slobodné parlamentné voľby, ktoré skončili víťazstvom Solidarity. Vznikla prvá nekomunistická vláda na čele s Tadeuszom Mazowieckim. Začiatkom roka 1990 bola komunistická strana rozpustená. Skoro po tomto po 50 rokoch opustili Poľsko sovietske vojská. Zmeny v Poľsku boli signálom pre ostatné stredoeurópske a východoeurópske krajiny a prvým krokom k rozpadu východného bloku.
Povojnové roky priniesli Poľsku veľa pozitívneho. Rýchlo rástol počet univerzít i vysokoškolsky vzdelaných ľudí, čo prinieslo významné výsledky vo vede, umení, literatúre i športe. Katolícka cirkev mala v Poľsku vždy významné postavenie. Podporovala ilegálne hnutie a bojovníkov za slobodu. Príčinou národných protestných hnutí roku 1980 bola podpora novo zvolenému pápežovi Karolovi Wojtyłovi. I dnes väčšina Poliakov podporuje cirkev, ktorej sociálna úloha je v Poľsku významnejšia ako vo väčšine európskych štátov.
Aj cez obrovský priemyselný rozvoj v povojnových rokoch sledovalo hospodárstvo prevažne politické a vojenské ciele. Preto v 90. rokoch nebolo veľa odvetví schopných obstáť v konkurencii voľného trhu. I v komunistickom období zostalo zachované slobodné podnikanie v priemysle, obchode i poľnohospodárstve. Poľské poľnohospodárstvo sa ako jediné vyhlo masovému znárodňovaniu a združstevňovaniu podľa sovietskeho vzoru.
Aj keď väčšina úrodnej pôdy sa nachádza v oblasti Lublinu, Kujavska a v Dolnom Sliezsku, najintenzívnejšie sa hospodári vo Veľkopoľsku. Produktivita práce je tam dokonca vyššia ako v Nemecku alebo Holandsku. Naopak na severe Poľska sú podmienky pre poľnohospodárstvo výrazne horšie.
Po celé stáročia bolo hlavným prírodným bohatstvom Poľska uhlie. Dnes už ťažba uhlia klesá. V povojnových rokoch bolo postavených veľa oceliarní. Medzi ďalšie nerastné zdroje krajiny patrí ruda zinku, medi a olova, zemný plyn, soľ, síra a ropa v malom množstve. Poľsko je významný producent strojárenských výrobkov, automobilov a lodí. Na juhu krajiny sa rýchlo rozvíja najmä ľahký priemysel. Lodž je strediskom textilného priemyslu. Hlavnou prioritou Poľska je dnes rozvoj telekomunikácií a dopravy.
Varšava i ďalšie veľké mestá stavajú moderné nové letiská. Počet návštevníkov rok od roka rastie, a to nielen na jeden deň na nákupy, ale stále viac turistov objavuje starobylé mestá, poľské pamiatky, a nádherná krajina. Medzi najkrajšie miesta Poľska patria národné parky v Tatrách, Beskydoch, Pieninách a Krkonošiach, Belovežský prales aj piesočné duny Baltského mora. Veľa historických pamiatok bolo vojnou zničených, ako varšavské Staré Mesto. S obdivuhodnou presnosťou bolo opäť postavené.
Medzi najcennejšie pamiatky patrí renesančný kráľovský zámok v Krakove, kráľovský palác Wilanów vo Varšave, hrad nemeckých rytierov v Malborgu, soľné bane vo Wieliczke, renesančné mestá Kazimierz Dolny, Sandomierz a Zamošč. Rozvoj cestovného ruchu je limitovaný nedostatočnou infraštruktúrou, nedostatkom lacnejších hotelov a penziónov.
Poľsko je jedinou krajinou v Európe, ktorá dnes susedí s úplne inými krajinami ako pred niekoľkými rokmi. Nástup tržného hospodárstva priniesol rýchlu diferenciáciu príjmov a životnej úrovne obyvateľstva. Stredná trieda rastie a získava vplyv, menej kvalifikovaná časť obyvateľstva sa stáva chudobnejšou. Preto je dnes pomerne častý smútok za sociálnym zabezpečovacím štátom . Roku 1995 bol vystriedaný bývalý predák Solidarity Lech Wałesa vo funkcii prezidenta Aleksandrom Kwasniewskim. Roku 1997 však priniesli voľby víťazstvo koalícii pravicových strán, Solidarity a Únie slobody.