fotogaléria Rumunsko   Oficiálny názov: Rumunsko Správne členenie: 41 žúp Politický systém: republika Hlavné mesto: Bukurešť Rozloha v km2: 238 400 Obyvateľstvo: 22 608 000 (hustota 95 os. / km2) Jazyk: rumunčina, maďarčina, nemčina Mena: Lei ( 1€ -> cca 4 RON ) Lokalita: Kajiny sveta - Európa Časové pásmo: Z + 2:00h Susedia: Bulharsko, Maďarsko, Moldavsko, Srbsko, Ukrajina     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: cestovný pas alebo občiansky preukaz Pozri tiež: • Rumunsko   • dovolenka Rumunsko   • hotely Rumunsko   • doprava Rumunsko   • letenky Rumunsko   • cestovné kancelárie Rumunsko   • lastminute Rumunsko   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

RUMUNSKO

Podunajská krajina na východe Európy sa snaží oživiť svoje hospodárstvo po tom, čo skončili desaťročia autokratickej vlády.

Rumuni sú románskym národom, ktorý si uchoval svoj jazyk i v obklopení Maďarov Bulharov, Srbov a Ukrajincov. Rumuni postupne bojovali proti uhorskej, tureckej a habsburgskej okupácii. Hrdinskí vládcovia krajiny vzdorovali päťsto rokov tureckým nájazdom. Jedným z nich bol aj Vlad Tepes, známy ako gróf Drakula.

Novodobá história

Rumunsko získalo nezávislosť roku 1878. Počas 1. svetovej vojny bojovalo proti Nemecku, Rakúsko – Uhorsku, ale v 2. svetovej vojne sa postavilo na stranu Nemecka. Aj keď sa roku 1944 pripojilo ku spojencom, o jeho povojnovom osude rozhodol vstup Sovietskeho zväzu do strednej Európy a jaltské dohody. Roku 1947 kráľ Michal I. abdikoval a odišiel do exilu. Rumunsko sa stalo komunistickou krajinou a členským štátom Varšavskej zmluvy. Od roku 1956 až do svojho zosadenia roku 1989 ovládal krajinu diktátorský prezident Nicolae Ceauşescu.

Prírodné podmienky

Rumunsko sa nachádza na dolnom toku rieky Dunaj, ktorá tvorí jeho južnú hranicu s Bulharskom a čiastočne aj so Srbskom. Dunaj preteká cez južné výbežky Karpát, tzv. Železné vráta. Pri ústí medzi rumunským a srbským brehom je postavená priehrada. Na rozľahlej Valašskej nížine pod Karpatami sa tok Dunaja obracia na sever a oddeľuje od nížiny prímorskú poľnohospodársku oblasť Dobrudža.

Vnútrozemie Rumunska vypĺňa mohutný horský prstenec tvorený oblúkom Východných a Južných Karpát, vnútri ktorého leží pohorie Apuseni. Najvyšší vrchol Rumunska sa nachádza v Južných Karpatách v pohorí Fagaraş (Moldoveanu 2.543 m). Vnútri tohto horského kruhu leží zalesnená Transylvánska vysočina, pramenná oblasť viacerých rumunských riek. Vonkajšie svahy hôr lemuje pásmo úrodných nížin: Valašská na juhu, Veľká uhorská na juhozápade a Potiská na severozápade. Iba na severovýchode naväzuje na Východné Karpaty Moldavská vrchovina.

Hospodárstvo

Tradičná rumunská kultúra je najživšia v oblasti Maramureş, Moldavsku a Valašsku. V 70. rokoch sa Cauşescu zameriaval predovšetkým na industrializáciu krajiny a po viac ako 20 rokov budovalo Rumunsko ťažký priemysel na úkor ľahkého priemyslu. V rokoch 1960 -70 bolo Rumunsko tretie v rýchlosti rastu poľnohospodárskej výroby. Cauşescove reformy však priviedli Rumunsko k hospodárskym problémom. Rastúce zahraničné zadĺženie viedlo k obmedzeniu dovozu. Hlavným problémom bolo vyčerpanie ropných polí v okolí mesta Ploieşti.

V decembri 1989 rumunský ľud povstal. Armáda sa pripojila k ľudu a nasledovali strety s tajnou políciou. V bojoch prišlo veľa ľudí o život a Cauşescu bol následne zajatý a popravený. Na čelo novej vlády sa dostal prezident Ion Ilieşcu. Zatiaľ čo rozsiahla industrializácia premenila hlavné mesto Bukurešť a Ploieşti na priemyselné strediská, väčšina krajiny zostáva poľnohospodárska.

Priemysel je závislý na elektrárňach spaľujúcich uhlie a na hydroelektrárňach využívajúcich rieky tečúce z Karpát. Hydroelektrárne v Bicaze a v Curtea de Argeş sú síce obrovské, ale vedľa spoločnej rumunsko-juhoslovanskej elektrárne na priehrade Železné vráta vyzerajú ako trpaslíci. Uhlie a rudy železa sa spracovávajú v oceliarňach v Reşite a Hunedoare. V pohorí Apuseni a v oblasti Maramureş sú náleziská rúd medi, olova, zinku, zlata, striebra a bauxitu.

Po páde komunistického režimu sa zmenila aj hospodárska politika. V roku 1990 sa po 53 rokoch konali slobodné voľby a bol zvolený Ion Ilieşcu. Neskôr v roku 1996 bol v prezidentských voľbách zvolený Emil Constantinescu.

Nová vláda prejavuje väčšiu ochotu riadiť sa odporúčaniami Medzinárodného menového fondu. Roku 2007 bolo Rumunsko prijaté do Európskej únie. Krajina by mala podniknúť nepopulárne opatrenia ku zníženiu inflácie a rozpočtového deficitu a k liberalizácii hospodárstva, aby do ekonomiky začali prúdiť zahraničné investície. Významných pokrokov bolo dosiahnuté v poslednom čase.

Dovolenka, cestovný ruch

Podstatu Rumunska najlepšie vystihujú pojmy autentické, prírodné a kultúrne. Dynamická krajina bohatá na históriu, umenie. Cestujúci, ktorí plánujú navštíviť Rumunsko, jednu z najkrajších krajín Európy, budú nadšený scénickou krásou, históriou, svojráznosťou obyvateľstva.

Rumunsko ponúka nespočetné jedinečné zážitky, ktoré čakajú na objavenie. Cesta autom alebo vlakom, vás môže odviezť z údolí rieky Dunaja do krásneho, neporušeného stredovekého mesta Bukurešti - hlavného mesta Rumunska alebo až k Čiernemu moru, ktoré sa rozprestiera od južného Sedmohradska až po historické regióny Bucovina a Maramures . Urobíte krok späť v čase, keď navštívite jeden z unikátnych maľovaných kláštorov v Bukovine, perfektne zachovalú vrchovinu Sighisoara alebo autentickú, storočnú dedinu v Maramures. Preskúmajte mnohé architektonické poklady Rumunska a zažijete jeho živú a prekvitajúcu umeleckú scénu.

Medzi hlavné atrakcie Rumunska patria: čiernomorské letoviská, hrady a pevnosti, delta Dunaja, stredoveké mestá, Karpaty, maľované maľby, lekárske kúpele, tradičné dediny, miesta svetového dedičstva. Osobitný záujem návštevníkov si zaslúžia: umunské umenie a remeslá, architektúra, autentické skúsenosti, aktívna dovolenka, plavby po Dunaji, Dracula Legenda, festivaly a udalosti, jedlo a víno, genealogické prehliadky, židovské dedičstvo, stretnutia a motivácia, saské dedičstvo, tradície a folklór.