| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ropné bohatstvo prinieslo krajine nevídaný rozmach, stala sa domovom najnovších technológií a zároveň zostáva kolískou islamu, kvôli čomu sem každoročne prichádzajú milióny pútnikov.
Jedna z najväčších arabských krajín je rodiskom proroka Mohameda a kolískou islamu. Saudská Arábia má väčšie ropné bohatstvo ako ktorýkoľvek iný štát na svete. Začiatkom 90. rokov boli jej zásoby odhadované na 290 mld barelov. Krajina patrí k najväčším svetovým vývozcom ropy. Keď po arabsko-izraelskej vojne roku 1973 štyrikrát stúpla cena ropy, začalo do púštneho kráľovstva prúdiť ohromné množstvo peňazí, v najpriaznivejších časoch aj viac ako 100 miliárd dolárov ročne. A tak sa krajina púštnych kočovníkov náhle stala jedným z najbohatších štátov sveta.
Saudská Arábia využila zisky na rozsiahle rozvojové programy. Mestá a prístavy sa zmenili na obchodné strediská s modernými budovami, továrňami a sídliskami. Hlavné mesto Rijád, prístav Džidda u Červeného mora a ropné stredisko Dammám u Perzského zálivu sa zároveň stali svetovými bankovými centrami. Ale napriek radikálnym zmenám, saudská spoločnosť zostáva prísne islamská a zákonodarstvo je založené na koráne.
Saudská Arábia svojou rozlohou zaujíma veľkú časť Arabského polostrova. Je však iba riedko osídlená. Na jej území sa nachádza jedna z najvyprahlejších púští sveta. Na severe sa púšť an-Nafúd tiahne až do Jordánska a Sýrie. Úzka vlhká pobrežná nížina na západe pozdĺž Červeného mora rýchlo prechádza do strmých hôr, ktorých vrcholy na severe v Hidžáze dosahujú 2.580 m a na juhu v pohorí Asír až 3.133 m.
Na východ od hôr krajina pomaly klesá do 240 km širokej púštnej náhornej plošiny ad-Dahná, ktorá zasahuje až k Perzskému zálivu. Prudké vetry a piesočné búrky bičujú púštnu a skalnatú krajinu vo vnútrozemí. Na juhovýchode sa rozprestiera nehostinná púšť Rub´ al Chálí, v preklade prázdna štvrtina, najväčšia súvislá piesočná púšť na svete; bezvodá, ľudoprázdna a monotónna. Južné púštne hranice s Jemenom a Ománom sú vytýčené iba neurčito. Veľká časť vnútrozemia je neprebádaná.
Púštna Saudská Arábia nemá stále rieky. Suché vádí sa napĺňajú vodou iba vzácne a smerujú do rovnako bezvodých vnútrozemských paniev. Zdrojom života v púšti sú podzemné vody, vyvierajúce miestami na povrch. Okolo prameňov potom vyrástli husto osídlené oázy so závlahovým poľnohospodárstvom, kde sa pestuje ďatľová palma, banánovníky, figovníky a ďalšie druhy tropického a subtropického ovocia.
Jediný národný park Asír s rozlohou 4 500 km2 bol vyhlásený na južnej časti plytkých brehov Červeného mora, kde je chránený unikátny ekosystém koralových útesov. Obyvatelia polostrova sú potomkami pôvodných Arabov, ktorí sa neskôr práve odtiaľ vydali na Blízky východ a do severnej Afriky, aby šírili islam, ktorého zásady v 7. storočí vytýčil prorok Mohamed. Na pobreží Červeného mora sa potomkovia čiernych otrokov zmiešali s Arabmi, inak však arabské obyvateľstvo zostávalo v izolácii až do objavenia ropy, ktorá do ich krajiny prilákala mnoho prisťahovalcov.
Dnes vďaka rýchlej industrializácii žije v krajine spolu s 13 mil. Saudov aj 4,6 mil. cudzincov. Rovnako ako z Kuvajtu boli počas vojny v Perzskom zálive vypovedaní z krajiny Palestínci, pretože sa prikláňali k politike Iraku. Jordánci, Sudánci, Indovia, Sýrania a Egypťania však naďalej zostávajú. V krajine tiež pracujú manažeri a technici z USA, Veľkej Británie a ďalších európskych krajín. Rovnako ako v minulosti žijú aj dnes niektorí obyvatelia kočovným spôsobom života.
Dnešní beduíni už cestujú v rýchlych automobiloch, prevážajú stáda na nové pastviny nákladnými autami a vodu im privážajú v cisternách. Osmanskí Turci ovládali severozápadné oblasti krajiny od 16. do začiatku 20. storočia. Behom 1. svetovej vojny boli vytlačení Arabmi, ktorých povstanie zorganizoval britský plukovník T. E. Lawrence (legendárny Lawrence z Arábie). Otcom modernej Saudskej Arábie bol však Ibn Saúd, ktorý v kmeňových vojnách 1902-24 zjednotil štyri hlavné oblasti Nadžd, al-Hása, Hidžáz a Asír. V roku 1932 vyhlásil kráľovstvo Saudská Arábia a stal sa jej prvým panovníkom.
Kráľ zomrel roku 1953. Panovník Fahd ibn Abd al-Azíz bol jeho štvrtým synom, ktorý v krajine vládne v rokoch 1982 až 2005. Saudská Arábia je absolutistickou monarchiou, kráľ je zároveň predsedom vlády a vlastníkom všetkej nerozdelenej pôdy. V krajine nie sú politické strany a nekonajú sa voľby. Krajina nemá ústavu a je spravovaná podľa prísneho islamského zákona šaríja. Kráľovská rodina má 5.000 princov, ktorí stoja na čele mnohých vládnych úradov.
Roku 1993 kráľ Fahd pristúpil k vytvoreniu šesťdesiatčlenného nevoleného poradného zhromaždenia. V krajine neexistuje oficiálna opozícia. Jedinými kritikmi režimu sú islamskí radikáli a obrancovia ľudských práv. V polovici 90. rokov prinútil zhoršený zdravotný stav kráľa Fahda odovzdať moc jeho nevlastnému bratovi korunnému princovi Abdullahovi, ktorý oficiálne kraľoval od 1. augusta 2005, ale krajinu už niekoľko rokov (od 1995) fakticky spravoval namiesto chorého Fahda.
Ropa bola síce objavená už v 30. rokoch, ale až do konca 2. svetovej vojny z nej krajina nemala žiadny úžitok. Ale roku 1973 krajiny OPEC so silným saudským vplyvom výrazne obmedzili ťažbu ropy, čo viedlo k prudkému nárastu cien, ktorý mal obrovské dôsledky na svetovú ekonomiku. Saudská Arábia znárodnila náleziská ropy, ktoré boli do tých čias v rukách zahraničných ropných spoločností. Od roku 1980 však napätie na trhu s ropou ustávalo. V čase iránsko-irackej vojny, vláda ťažbu zvýšila, aby zabránila prudkému nárastu cien.
V 90. rokoch však Saudská Arábia nebola schopná odvrátiť pokles cien, ktoré sa dostali na historicky najnižšiu úroveň. Okrem toho vynaložila miliardy dolárov na vojnu v Perzskom zálive.
Roku 1994 vláda uvažovala o drastických rozpočtových škrtoch, aby vyrovnala rozpočet, a oznámila reštrukturalizáciu svojho dlhu voči americkým zbrojárskym spoločnostiam. Rozhodla aj o čiastočnej privatizácii štátnych podnikov. V nasledujúcich rokoch bolo v tejto oblasti dosiahnuté istých úspechov. Ropné polia, ktoré sú zdrojom takmer všetkého bohatstva krajiny, ležia na východe krajiny pri Perzskom zálive. Najväčšie ropné pole na svete Ghawár je 241 km dlhé a 35 km široké a denná ťažba predstavuje 5 mil. barelov. V krajine je ďalších 14 ropných polí.
Rozvojové plány založené na bohatstve z ropy zahŕňajú výstavbu bytov a škôl a zásobovanie vodou. Školstvo je bezplatné, ale negramotnosť zostáva vysoká (takmer 60%). Na výstavbu bytov sa poskytujú zdarma pozemky a bezúročné pôžičky. V období 1980-95 bolo vybudovaných 2.000 tovární. Veľké investície putovali do poľnohospodárstva. Aj keď na poľnohospodárstvo je možné využívať iba 1% územia, bohaté dotácie zvýšili produkciu obilovín. Saudská Arábia je dnes produkciou sebestačná. Boli vybudované umelo zavlažované zeleninové záhrady, chránené umelohmotnými plachtami.
Tvoria jednu z najprísnejších islamských spoločností na svete. Roku 622 prorok Muhammed odišiel zo svojho rodného mesta Mekky a začal hlásať nové učenie v Medine. Behom jediného storočia rozšírili Arabi nové náboženstvo až do Španielska na západe a do Indie na východe. Roku 750 sa centrum islamskej moci presunulo do Bagdadu a Arábia sa ponorila do zabudnutia. V 18. storočí však povstal reformátor Mohamed ibn Abd al-Wahháb, ktorý hlásal návrat k prvotnej čistote islamu a stal sa zakladateľom hnutia wahhabovcov. To je dnes základom saudského náboženstva aj zákonodarstva.
Držanie alkoholu, drog a pornografie je prísne zakázané, a to aj pre cudzincov. Tresty sú pomerne vysoké a obchodníci s drogami sú odsúdení k smrti. Krádež je trestaná uväznením, opakovaná krádež odťatím pravej ruky. Za vraždu, únos, cudzoložstvo a zrieknutie sa islamskej viery nasleduje tiež trest smrti. Popravy sú vykonávané vždy verejne po modlitbe v piatok, a to ukameňovaním v prípade cudzoložstva a sťatím hlavy v ostatných prípadoch. Odsúdení na smrť spia na zemi a jedlo si musia platiť sami.
Ženy dosiaľ chodia na verejnosti zahalené, nesmú riadiť auto a pracovať môžu iba v čisto ženských podnikoch. Dievčatá navštevujú školu, ale na vyšších stupňoch škôl ich počet prudko klesá. Na univerzitách môžu ženy sledovať prednášky profesorov iba prostredníctvom priemyselnej televízie. Tieto opatrenia však spochybňujú najmä ženy ktoré mali možnosť vycestovať do Spojených štátov alebo Európy.
Saudská kuchyňa sa s príchodom prisťahovalcov z ostatných arabských krajín obohatila, ale mäso a ryža zostávajú hlavnou potravinou. Jedia baranie, kuracie, kozie, ťavie mäso s ryžou, orechmi a bylinkami. Všetci jedia prstami pravej ruky zo spoločnej misy. V pobrežných oblastiach je bohatá ponuka rýb. Ku každému jedlu sa podáva chlieb šámí. Tradičnou pochúťkou sú ďatle, mliečny puding a pečivo plnené medom a orechmi. Po jedle sa popíja káva s kardamomovými semenami.
Medzi kočovníkmi stačí, aby cudzinec popil a príslušníkmi kmeňa vodu, kávu alebo čaj, alebo pobozkal ich stan, a tým si zaistí ich priazeň a ochranu. Nakoľko je Saudská Arábia púštnou krajinou, nechýba tu vegetácia. Na jar rozkvitá v pohorí Asír množstvo rastlín, mesto at-Tá´ if je známe ružami a pomarančovníkmi. V oázach rastú palmy a vo vyšších nadmorských výškach akácie, jalovce a tamaryšky.
V krajine často vidieť stáda somárov a tiav. Volne tu žijú leopardi vlci, líšky, hyeny, priamorožci (druh antilopy), gazely, paviáni, divoké mačky jazveci, damani a rôzne hady. Sťahovaví vtáci z Európy odpočívajú pri ťahu na pobreží Červeného mora. Tradičným športom je sokolníctvo. Prístav Džida na pobreží Červeného mora je obchodným a diplomatickým strediskom krajiny a zároveň vstupnou bránou pútnikov, ktorí sa každoročne vo veľkom počte vydávajú do Mekky a Mediny.
Sväté mesto Mekka leží 70 km na východ od Džiddy v úzkom údolí medzi kopcami a hradmi. Mesto je známe Veľkou mešitou Haram so svätyňou Ka´ba, kde sa nachádza posvätný Čierny kameň, ktorý v dávnej minulosti spadol z neba. Medina, ležiaca 180 km od pobrežia Červeného mora, je chránená dvojitými hradbami s deviatimi bránami. V miestnej mešite sú hroby Muhammada, jeho dcéry Fatimy a chalifa Omara. V meste je taktiež islamská univerzita. Všetci moslimovia sa snažia aspoň raz v živote navštíviť Mekku a Medinu. Ľuďom iného vyznania je však vstup do týchto miest zakázaný. V niektorých rokoch počet pútnikov vykonávajúcich tradičnú púť dosiahol podľa odhadov až 2,5 milióna.