 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO ( Veľká Británia )
Tunel pod Lamanšským prieplavom ukončil britskú izolovanosť, ale o možnostiach politického a hospodárskeho spojenia s Európou sa stále diskutuje.
Keď sa v polovici 19. storočia, v zlatom veku techniky a stavania mostov- sa začalo v Spojenom kráľovstve plánovať podzemné spojenie medzi britskými ostrovmi a Európou, hrdí obyvatelia počas dlhých storočí nezávislého ostrovného štátu pociťovali hlboké obavy, pred napadnutím nepriateľom a prívalom krýs.
Skutočné námietky však boli hospodárskeho rázu. Veľká časť britského obchodu cez Lamanšský prieplav sa uskutočňovala po mori. Lacné pohonné hmoty a rozvoj kamiónovej dopravy však situáciu zmenili. Od konca 2. svetovej vojny si stále viac ľudí zvyklo cestovať na kontinent. Dnešná mladá generácia sa považuje za Európanov, čo si ich prarodičia nevedeli predstaviť.
Spoločná britsko-francúzka výstavba tunela začala roku 1987 a roku 1994 bol tunel medzi britským Folkestonom a francúzkym Calais otvorený. Aj keď Spojené kráľovstvo vstúpilo do Európskeho hospodárskeho spoločenstva (dnešná Európska únia) už roku 1973 a potvrdilo svoje členstvo referendom roku 1975, zostávajú Britskí občania obozretní, čo sa týka ich politického a inštitucionálneho zjednocovania s kontinentálnou Európou. Väčšina Britov sa obáva stále bližšej Európskej únie a stále mocnejších nadnárodných európskych zákonov a inštitúcií.
Kolónie po celom svete
Spojené kráľovstvo je súostrovím, ktoré sa tiahne od Shetlandov a Okrknejí na severe k ostrovu Wight a Normandským ostrovom na juhu. Anglicko sa oddelilo od európskej pevniny asi pred 7 500 rokmi, kedy po ústupe posledného zaľadnenia zaplavilo Severné more pôvodné územie nížinných lesov a barín, ktoré spojovalo Anglicko s Európou. Veľkosťou sa Británia rovná Novému Zélandu alebo polovici Francúzka. Z geologického hľadiska je Británia súčasťou Európy, dočasne oddelenej vnútro- kontinentálnym plytkým morom. Morské pobrežie je silne členité s množstvom hlbokých zálivov, bohatých na ryby, polostrovov a ostrovov. Jej rozdrobenosť je najnápadnejšia na západných brehoch, kde sú obzvlášť hlboké zálivy Bristolský, Cardiganský a Liverpoolský s významnými prístavnými mestami. Na severe sú to zálivy Solway, Clyde a ďalšie. Najväčšie polostrovy Cornwalský a Waleský sa nachádzajú na juhozápade krajiny. Východné pobrežie je prevažne ploché a južné brehy sú nápadne vysoké a strmé.
Anglicko a Wales sa delia na oblasť vysočín a oblasť nížin. Vysočiny zahŕňajú štyri oblasti: vresovištia ( Cornwall a Devon), hory vo Walese, chrbát Pennin (chrbtica Anglicka), a nádherná oblasť jazier v Cumbridských horách. Nížiny sú rôznorodé, zahŕňajú močiare, naplaveniny rieky Temže a zvlnenú krajinu Severných a Južných Downsov.
Škótsko sa ako Anglicko vyznačuje hlbokým kontrastom medzi vysočinami a nížinami. V menšej oblasti nížin na juhu žije väčšina obyvateľstva a sú tu i najväčšie mestá Glasgow a Edinburg. Na horách sa tradične chovajú ovce, v údoliach kravy, nížiny sú obrábané. Nakoľko je tu mierne a stále vlhké podnebie dá sa poľnohospodárska činnosť prevádzkovať celý rok. Vzhľadom ku svojej ostrovnej polohe má Veľká Británia iba krátke, ale zato vodnaté toky. Najväčšou riekou je Temža, no veľký význam pre poľnohospodárstvo, priemysel aj dopravu majú tiež ďalšie rieky Ouse, Humber, Tees, Tyne, Tweed, Clyde a Severn. Splavné toky boli na mnohých miestach prepojené plavebnými kanálmi, ktoré podporili rozvoj priemyslu.
V hornatej daždivej krajine, ktorá bola najviac zaľadnená, zostalo veľa jazier. Najviac jazier sa nachádza v Severnom Írsku, ktorého Lough a Erne sú najväčšie vo Veľkej Británii. Úzke pozdĺžne jazerá v Škótsku – Lochy, Lomond a hlavne vďaka „lochneskej príšere“ populárny Loch Ness, patrí k turisticky najnavštevovanejším. Rimania si cenili ostrova pre jeho prírodné zdroje, najmä rúd cínu, železa a olova, ktoré začali ťažiť medzi prvými. Spoločne s uhlím boli tieto zdroje hnacou silou prvej priemyselnej revolúcie, ktorá sa začala v polovici 18. storočia. Pred rozvojom železníc sa spoliehal rozvíjajúci sa priemysel na bohatú sieť anglických riek a na prístavy, v blízkosti ktorých boli postavené prvé manufaktúry.
Životné prostredie
Starostlivosť o životné prostredie má v Británii storočnú tradíciu. Prvé britské zákony na ochranu pred priemyselným znečistením boli prijaté už v polovici 19. storočia. Ďalšie zákony o čistote ovzdušia boli tak účinné, že skoncovali s londýnskymi žltými hmlami. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia sa podarilo znížiť obsah ortuti v pobrežných vodách o 69%. Britská vláda si stanovila za cieľ recyklovať do roku 2000 polovicu všetkého odpadu z domácností a sľúbila prispieť 89 miliardami libier na celosvetový fond ochrany životného prostredia, z ktorého OSN poskytuje prostriedky chudobným krajinám.
Ochrana prírodných a kultúrnych pamiatok je dlhodobou prioritou britskej spoločnosti. Na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO je 13 britských pamiatok. Sú to katedrála v Canterbury, katedrála a hrad Durhamu, londýnsky Tower, Westminsterský palác, Westminsterské opátstvo a jeho okolie, Blenheimský palác v Oxfodshire, kráľovské záhrady v Studley a opátstvo Fountains v Yorkshire, Ironbridge v Shropshire, Stonehenge a prehistorické kamenné kruhy v Avebury vo Wiltshire, mesto Bath v Avone, Hadrianov val, ostrovy sv. Kildy v Škótsku, hrady a mestské opevnenia z doby Eduarda I. vo Walese a Giant´s causeway a priľahlé pobrežie v Severnom Írsku.
Napriek tomu že je Británia obklopená morom, postihlo ju v dejinách niekoľko prisťahovaleckých vĺn. V mladšej dobe bronzovej a staršej dobe železnej prišli na územie Kelti a ďalšie staroveké kmene. Keltský jazyk prežíva ako waleština a gaelčina dodnes. Po Keltoch prišli do krajiny Rimania. Behom rímskej okupácie zaviedli Rimania na ostrovoch poriadok, vystavali cesty a položili základy prvých skutočných miest, napríklad Chesteru a Chichesteru.
Barbarské kmene Anglov
Po odchode Rimanov roku 409 vpadli do krajiny barbarské kmene Anglov, po ktorých má krajina názov, Sasov a Jutov. Na ďalších päť storočí zatlačili Anglosasi pôvodných Britov na sever a západ krajiny a na bohatom juhu položili základy anglického jazyka a anglickej kresťanskej cirkvi a začali pomaly posilovať centrálnu kráľovskú moc.
Anglosasovia museli v 9. a 10. storočí čeliť vpádom dánskych Vikingov, aj keď nejaký čas platili tzv. danegeld, výkupné dobyvateľom východnej časti krajiny. V roku 1066 podnikol poslednú veľkú inváziu do Anglicka normandský vojvoda Vilém, ktorý zosadil kráľa Harolda. Jeho víťazné ťaženie vyvrcholilo bitkou u Hastingsu. Roku 1086 bolo vydaním pozemkovej knihy Domesday Book upevnené feudálne zriadenie pod vládou normandskej aristokracie.
Anglonormandské dobýjanie Walesu začalo v 12. storočí a posledné kniežatstvo Gwynedd sa vzdalo roku 1282. Úplné podriadenie Walesu anglickému právu a vláde však uzákonené tudorovským zákonom o únii. Škótske kráľovstvo, ktoré sa utvorilo v 9. storočí zjednotením Piktov a Škótov, vzdorovalo normandským Angličanom úspešne. Roku 1603 nastúpil škótsky kráľ Jakub VI., pra- pravnuk Henricha VI., na anglický trón a vládol obidvom kráľovstvám. Roku 1707 odhlasoval škótsky parlament svoje vlastné zrušenie a zlúčil sa s anglickým a waleským parlamentom vo Westminsteri.
Pokusy ovládnuť rímskokatolícky ostrov Írsko začali okolo roku 1170 a zosilneli behom veľkej kolonizácie Írska anglickými protestantskými vlastníkmi pôdy v 16. a 17. storočí. Roku 1801 vstúpil v platnosť zákon o únii, ktorý vytvoril Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska. Po roku 1945 prišla do krajiny ďalšia vlna prisťahovalcov z bývalých britských kolónií, ktoré postupne získavali nezávislosť. Sčítaním ľudu roku 1991 sa ukázalo že 94,5% obyvateľstva tvorí biela skupina, zatiaľ čo 3 mil. obyvateľov sa označili za príslušníkov iných etnických skupín.
Farebná populácia sa sústreďuje v priemyselných a mestských aglomeráciách, najviac na juhovýchode krajiny, najmä v Londýne, Leicesteri, západnom Midlands a západnom Yorkshire. Príslušníci tejto etnickej menšiny sa takmer z poloviny narodili v Spojenom kráľovstve. Spojené kráľovstvo má dve kresťanské cirkvi, ktoré sú podľa zákona podporované štátom a to anglikánsku episkopálnu cirkev a škótsku presbiteriánsku cirkev.
Súčasnú Veľkú Britániu tvoria štyri historické krajiny. Najväčšia je Anglia s najväčším počtom obyvateľov - Angličanov, ďalej je to Wales na hornatom Waleskom polostrove, na severe sa nachádza hornaté Škótsko a na Írskom ostrove patrí Británii problematické Severné Írsko.
Ústava, panovník a parlament
Británia je v súčasnosti výrazne multikultúrnejším spoločenstvom než kedykoľvek vo svojich dejinách. Krajina žije už po storočia podľa zákonov parlamentnej monarchie, ktorej hlavnými autoritami sú panovník a parlament. Spojené kráľovstvo má ústavu – čiastočne je obsiahnutá v zákonoch, čiastočne je založená na zvyklostiach bez zákonného podkladu. Iba jediná z troch súčastí parlamentu, ktorý pozostáva z panovníka, Snemovne lordov ( Horná snemovňa) a Dolnej snemovne, má výkonnú moc, a to Dolná snemovňa. Panovník, ktorý je hlavou anglikánskej cirkvi a podľa zákona musí byť protestant, má síce určité právomoci – vyberá ministerského predsedu a rozpúšťa parlament, ale neuplatňuje ich proti vôli vlády alebo Dolnej snemovne.
Napriek tomu že to nieje uzákonené, veľká väčšina členov vlády je menovaná z poslancov Dolnej snemovne. Snemovni lordov predsedá lord kancelár, ktorý je najvyšším sudcom Spojeného kráľovstva, a Snemovňa lordov je zároveň najvyšším odvolacím súdom. Výkonná a zákonodarná moc sú prepojené na rozdiel od iných štátov. V Európskom parlamente v Štrasburgu má Spojené kráľovstvo naviac 87 kresiel. Skutočnú moc má Európska komisia, ktorá navrhuje zákony a Rada ministrov ich vypracováva. Rozhodnutie rady majú v Spojenom kráľovstve štatutárnu platnosť a pravidlá Európskeho súdneho dvora sú pre britské súdy záväzné.
Provincia Severné Írsko
Severné Írsko je od zvyšku krajiny oddelené Írskym morom a má zvláštne ústavné postavenie. Zatiaľ čo južná časť Írskeho ostrova získala roku 1921 na Spojenom kráľovstve nezávislosť, šesť severných grófstiev známych pod menom Ulster, zostalo súčasťou Británie. Ďalších 50 rokov malo Severné Írsko vlastný regionálny parlament, ale rímskokatolícka menšina sa cítila neustále diskriminovaná v prístupe k samospráve, k bytom i v zamestnaní. Po zostrení sektárskych bojov na konci 60. rokov bola roku 1969 vyslaná do Severného Írska britská armáda, aby tam udržiavala poriadok. Roku 1972 bol zrušený ulsterský parlament v Stormonte.
V nasledujúcich rokoch poznamenali život v krajine boje medzi katolíkmi a ich Írskou republikánskou armádou (IRA), ktorá túži po zjednotení Írska, na jednej strane a paravojenskými teroristickými skupinami, ktoré podporujú spojenie s Veľkou Britániou, na druhej strane.
Prímerie ktoré IRA roku 1994 vyhlásila, nasledovalo po podpise anglo - írskej zmluvy roku 1985 a prehlásenie Downing Street z roku 1993. V roku 1995 došlo k mierovému procesu a ďalšiemu kroku vpred. Roku 1996 však bolo prímerie organizácií IRA ukončené. Roku 1998 sa obyvatelia oboch častí rozdeleného ostrova dohodli v referende a schválili historickú dohodu uzatvorenú politickými stranami o vytvorení severoírskeho parlamentu a cezhraničných orgánov, ktoré zblížia obidve časti ostrova.
Spojené kráľovstvo sa stalo prvou vysoko priemyselnou krajinou na svete a prvou krajinou s veľkým podielom mestského obyvateľstva. V 20. storočí sa britské hospodárstvo transformovalo podobne ako hospodárstvo väčšiny západných krajín. Význam poľnohospodárstva v každodennom živote obyvateľstva neustále klesá, takže v roku 1994 bolo v poľnohospodárstve, rybárstve a lesníctve zamestnané iba 1 % obyvateľstva.
Dovolenka, cestovný ruch
Cestovný ruch sa od polovice 80. rokov stal druhým najdôležitejším hospodárskym odvetvím. Roku 1994 navštívilo Britániu cez 20 mil. turistov a jej príjmy z cestovného ruchu sú dnes šieste najvyššie na svete. Návštevníci obdivujú veľké katedrály v Canterbury, Durhame, Ely a Lincolne, ktoré boli postavené takmer pred tisíckou rokov. Chrámová hudba je jedným zo základných oborov britskej kultúry. V katedrálach v Gloucestri, Worcestri a Herforde sa pravidelne poriadajú festivaly chrámových zborov. Najvýznamnejšie sú festivaly v Edinburgu, Yorku, Harrogate, Bathu, Cheltenhame a Brightone. Známy je aj rodný dom i hrob Williama Shakespeara v Stratford-upon-Avone. Najnavštevovanejší je však Londýn so svojimi galériami, divadelnou tradíciou, nákupnými ulicami a pamiatkami pripomínajúcimi kráľovskú rodinu.
Mnohých návštevníkov tiež láka ostrovná krajina vrátane niekoľko desiatok národných parkov, rezervácií a chránených prírodných pamiatok. K najväčším a najnavštevovanejším patria národné parky Lake District a Snowdonia. Veľkým povzbudením pre britské hospodárstvo bolo najmä objavenie významných ložísk ropy a zemného plynu v britských pobrežných vodách. Príjmy z ropy a zemného plynu výrazne prispeli k prosperite v 80. rokoch. Celých 8 rokov rástlo hospodárstvo najvyšším tempom od konca vojny a ďaleko viac než v ostatných krajinách západnej Európy.
Hospodársky rast krajiny ovplyvnil nové mestá Milton Keynes, kde sídli univerzita založená v 60. rokoch vládou Harolda Wilsona, i ďalšie povojnové nové mestá Harlow, Stevenage a Cravley. Vidiek od Hempshiru až po chilternské údolia sa rozrastal pod vplyvom rýchleho rozvoja elektronického priemyslu, ktorý sa stal hlavným odvetvím vysokošpecializovaného hospodárstva. V 80. rokoch boli však najviac zasiahnuté hospodárskou recesiou kedy tu nezamestnanosť vzrástla až na 10%. V súčasnosti zostáva stále vysoká, avšak je nižšia ako vo väčšine európskych krajín.
V krajine sa takmer prestali stavať lode, nakoľko veľké lodenice na riekach Tyne a Clyde nemohli konkurovať juhokórejským výrobcom. Roku 1994 bola predaná posledná britská automobilka Rover nemeckej spoločnosti BMV. V prvej polovici tohto storočia sa štruktúra britského priemyslu výrazne zmenila, nakoľko sa vlastníctvo sústreďovalo do stále menšieho počtu rúk. V súčasnej dobe sa objavujú snahy zvrátiť tento vývojový trend.
Spoločná Európa
Dve svetové vojny a mohutné národnooslobodzovacie hnutie po celom svete, výrazne zmenili malý ostrovný štát, ktorý kedysi ovládal najväčšiu ríšu na svete. Po prvej svetovej vojne zostala britská koloniálna ríša nedotknutá – štvrtina svetovej populácie bola podriadená britskej korune, aj keď prevažne belochmi osídlené kolónie Kanada, Austrália, Nový Zéland a Južná Afrika získali štatút nezávislého domínia. Hospodárska podriadenosť týchto kolónií, ktorá bola výsledkom priemyselnej revolúcie v 18. a 19. storočí, sa však postupne znižovala. Z 2. svetovej vojny vyšlo Spojené kráľovstvo výrazne hospodársky aj vojensky oslabené.
V polovici 60. rokov už väčšina britských zámorských území získala nezávislosť, ale väčšina zostala voľnou súčasťou Spoločenstva. V polovici roka 1997 zostávali Spojenému kráľovstvu politicky podriadené iba malé územia: Anguilla, Ascensiona Tristan da Cunha, Bermudy, Britské antarktické územie, Britské indickooceánske teritórium, Britské Panenské ostrovy, Falklandské ostrovy, Gibraltar, Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy, Kajmanské ostrovy, Montserat, Pitcairn, Svätá Helena, ostrovy Turks a Caicos.
Hongkong bol v roku 1997 vrátený Číne. V rokoch 1945 - 51 začala Británia strácať svoju koloniálnu ríšu , keď roku 1947 priznala nezávislosť Indii a Pakistanu. V rovnakom období znárodnila vláda oceliarsky priemysel, ťažbu uhlia, plynárenstva, energetiku, železnice a zriadila systém bezplatnej zdravotníckej starostlivosti pre všetkých. Počas vlády konzervatívnej ministerskej predsedníčky vlády Margaret Tatcherovej, prebehla v krajine privatizácia plynárenstva, vodárenstva a energetiky, telekomunikácií, leteckej spoločnosti Britisch Airways, uhoľných baní a veľa ďalších priemyselných odvetví.
Keď roku 1997 po 18 rokoch v opozícii sa opäť dostala k moci Labouristická strana, bola to úplne iná strana ako tá, ktorá vládla v povojnových rokoch. Opustila tradičné socialistické zásady a čiastočne prijala zásady tržného hospodárstva. Nedôvera tzv. euroskeptikov je však spôsobená perspektívou federálnej Európy s jedinou centrálnou bankou a spoločnou menou, ktorá by obmedzila tradičné právomoci britského parlamentu. Sú znepokojení možnosťou ohrozenia ideálov nezávislosti, slobody a spravodlivosti. Partnerstvo s ostatnými európskymi krajinami je príležitosť, ktorá vedie k prosperite, a je v záujme Británie hrať podstatnú úlohu pri utváraní Európy 21. storočia.
Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie
V Spojenom kráľovstve sa 23. júna 2016 konalo referendum o ďalšom členstve v Európskej únii, v ktorom voliči hlasovali za vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Výsledky hlasovania boli tesné a potvrdili 52 % voličov (17.410.742 hlasov) vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie a 48% voličov (16.141.241 hlasov) bolo za zachovanie členstva Spojeného kráľovstva v Európskej únii. Celková účasť na referende bola 72%. Predseda vlády David Cameron na základe výsledku referenda ohlásil, že odstúpi a vládnutie prenechá politickej zástupcom zastávajúcim Brexit.