| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Väčšina krajín ostrovný štát Taiwan neuznáva, aj keď s ním čulo obchoduje. Dnes je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich nových priemyselných štátov.
Taiwan je politickou anomáliou – je to jedna z popredných krajín, ktorej existenciu však oficiálne uznalo iba málo vlád. Dnes nikto nepodporuje ambície Taiwanu byť uznávaným ako jediný zákonitý zástupca Čínskej republiky. OSN a ostatné medzinárodné organizácie uznávajú od roku 1949 iba komunistickú Čínsku ľudovú republiku a jej vládu v Pekingu. Napriek tomu však Taiwan alebo Formozu, ako sa ostrov skôr nazýval, nejde obchádzať. V posledných rokoch sa stal jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich nových priemyselných štátov.
Portugalskí moreplavci nazvali v 17. storočí Taiwan Ilha Formoza,- krásny ostrov. Dodnes si Taiwan uchoval niektoré úžasné krajinné celky napriek prudkému rozvoju moderných miest, tovární a komunikácií.
Taiwan leží 160 km od juhovýchodného pobrežia Číny. Je prevažne hornatý s mnohými sopkami, z ktorých najvyššia je takmer štvortisícová Yü Shan. Pôda je obrábaná výhradne v nížinách na východnom a severnom pobreží, kde tiež žije najviac obyvateľov a kde sa sústreďuje aj priemyselná výroba. Vedľa hlavného ostrova, ktorý je približne 380 km dlhý a 150 km široký, zahŕňa štát aj ostrovy P´enghu a súostrovie Chinmen a Matsu.
Taiwan leží priamo na obratníku Raka a preto tam panuje po celý rok teplá a vlhká klíma. Zimy sú mierne a priemerné teploty v nížinách málokedy klesnú pod 10°C, letá však môžu byť dusné a parné. Júlové teploty v hlavnom meste Tchaj-pej často prekračujú 30°C. Vysoké teploty, bohaté zrážky a úrodná pôda vyhovujú plodinám ako je čajovník, cukrová trstina, banánovník, ananásovník a najmä ryža. Intenzívna poľnohospodárska výroba na pobreží umožnila Taiwancom dosiahnuť sebestačnosť vo výrobe potravín a dokonca aj určitú časť úrody vyvážať.
Ostrov má však iba chudé prírodné zdroje. Miestne uhlie a vodná energia nestačí rastúcim potrebám priemyslu, takže ropa a ďalšie suroviny sa musia dovážať. 40% spotreby elektriny sa získava z jadrových elektrární.
Japonsko získalo tento ostrov, ktorý bol skôr súčasťou čínskej ríše, po čínsko-japonských vojnách roku 1895. Po 2. svetovej vojne bol Taiwan navrátený Číne. Po víťazstve čínskej revolúcie roku 1949 sa tam v obavách pred Mao Ce-tungom uchýlilo cca 2 mil. čínskych nacionalistov vrátane kumintanskej vlády na čele s Čankajškom, ktorí tam roku 1950 vyhlásili tzv. Čínsku republiku.
S pomocou Spojených štátov začala nová vláda budovať prosperujúce hospodárstvo ostrova a previedla pozemkovú reformu. Jej prvým cieľom bolo obmedziť dovoz a neskôr od polovice 60. rokov začala podporovať vývoz. Taiwanské vývozné a výrobné zóny patria k najúspešnejším svojho druhu na svete a sú vyhľadávané domácimi i zahraničnými spoločnosťami. Vývoz, ktorý zahŕňa elektroniku, počítače, konfekciu aj obuv, prispieva k rýchlemu rozvoju hospodárstva a k pozoruhodnému rastu životnej úrovne ostrovanov. Lacná pracovná sila zaisťuje konkurencie schopnosť tovaru na svetových trhoch.
Tieňom, ktorý sa vznáša nad budúcnosťou tohto prosperujúceho a politicky stabilného ostrova, sú vzťahy s Čínou. Dvomi veľkými ranami bolo vylúčenie Taiwanu z OSN v prospech Čínskej ľudovej republiky roku 1971 a diplomatické uznanie ČLR Spojenými štátmi roku 1979. Vzťahy medzi Taiwanom a Čínou sa ako tak zlepšili začiatkom 90. rokov. Koncom roku 1994 boli započaté rozhovory o možnom zjednotení obidvoch štátov ktoré však boli prerušené roku 1995.
Napätie medzi obidvomi krajinami ešte viac vzrástlo roku 1996 potom, čo Čína svojimi raketami ostreľovala pobrežné vody taiwanských ostrovov v snahe ovplyvniť taiwanské prezidentské voľby. Ku koncu roka došlo k určitému zblíženiu napriek tomu že nový taiwanský prezident zjednotenie s Čínou vylúčil. Hongkongský príklad Tajwancov očividne neláka.