fotogaléria Togo   Oficiálny názov: Republika Togo Správne členenie: 5 oblastí Politický systém: republika Hlavné mesto: Lomé Rozloha v km2: 56 785 Obyvateľstvo: 6 145 000 (hustota 108 os. / km2) Jazyk: francúzština, kmeňové jazyky Mena: frank ( 1€ -> cca 565 XOF ) Lokalita: Kajiny sveta - Afrika Časové pásmo: Z + 0:00h Susedia: Benin, Burkina, Ghana     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: cestovný pas, vízum Pozri tiež: • Togo   • dovolenka Togo   • hotely Togo   • doprava Togo   • letenky Togo   • cestovné kancelárie Togo   • lastminute Togo   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

TOGO

Bývalá nemecká kolónia je v súčasnosti úzko zviazaná s Francúzskom a očakáva návratnosť svojich investícií do cestovného ruchu.

Západoafrický štát Togo je francúzsky hovoriaca bývalá nemecká kolónia. Jeho význam je ďaleko väčší, ako by napovedala jeho malá rozloha.

Trávnaté nížiny na severe a na juhu oddeľuje Togská vrchovina, ktorá sa tiahne od juhozápadu na severovýchod a miestami dosahuje nadmorskej výšky viac ako 1.000 m. Náhorné plošiny najmä v južných horách sú husto obrastené teakovými a mahagonovými stromami a bambusovníkom.

Pôvodná kolónia Togo zahŕňala tiež územie dnešnej Ghany. Bola nemeckým protektorátom a v rokoch 1884-1914 potom nemeckou kolóniou. Po 1. svetovej vojne bolo Togo prehlásené mandátnym územím pod britskou a francúzskou správou a roku 1922 ho spoločnosť národov rozdelila. Východnú oblasť dostalo pod správu Francúzsko, západná časť bola zverená Británii. Britská časť bola roku 1956 pripojená ku Ghane, francúzska sa roku 1960 stala nezávislým štátom Togo.

Hlavnú etnickú skupinu, ktorá tvorí viac ako 60% obyvateľov sú Eweovia, sústredení na juhu, tradične najrozvinutejšej oblasti krajiny. Považujú sa za intelektuálne nadradených a často zastávajú vysoké miesta v štátnej správe. Na severe prevažujú Kabrovia, ktorí sú najmä poľnohospodármi a vojakmi. Zastávali však aj významné pozície vo vláde.

Hospodárstvo

Poľnohospodárstvo je tradične hlavným odvetvím togského hospodárstva a zamestnáva 78% obyvateľov. Na severe pestujú pre vlastnú obživu proso, čirok a fazuľu, na vývoz potom podzemnicu olejnatú. Na vysočinách a na juhu prevažuje pestovanie manioku, kukurice, palmy olejnej, zeleniny a ryže, všetko pre vlastnú spotrebu, zatiaľ čo na vývoz sa pestuje kávovník, kakaovník a bavlník. Poľnohospodárstvo tradične poskytovalo hlavné vývozné artikle krajiny, ale jeho dôležitosť pomaly upadá.

Zelená revolúcia, započatá roku 1977, zaistila krajine sebestačnosť vo výrobe základných potravín s výnimkou suchých rokov. Suchá taktiež podstatne zredukovali lesy, ale príčinou bola najmä zanedbaná výsadba mladých stromčekov a nedostatočné hubenie škodcov, najmä na kakaovníkových plantážach. Obnova porastov ako aj rad ďalších reformných opatrení je financovaná Svetovou bankou, ktorá výdatne pomáha prekonávať problémy súvisiace so starnutím plantáží. Bude však trvať dlhé roky, než táto akcia prinesie zjavné výsledky.

Prírodné bohatstvo

Hlavným zdrojom štátnych príjmov je dnes vývoz nerastných surovín, najmä fosfátov. Roku 1974 zahájilo Togo niekoľko významných projektov financovaných prevažne zo ziskov z predaja fosfátov, ale roku 1978 ceny tejto suroviny poklesli a Togo nebolo schopné rozpracované projekty ďalej financovať.

Vláda si musela požičať v cudzine. Od tých čias sa ceny fosfátov opäť zvýšili a Togo sa stalo ich deviatym najväčším výrobcom na svete. Dnes fosfáty zaisťujú 40% príjmov z exportu.

Tovar na export väčšinou prechádza cez hlavné mesto a prístav Lomé. Aj keď krajina významne investovala do rozvoja cestovného ruchu a vybudovala infraštruktúru v hlavných turistických oblastiach, na príliv návštevníkov rovnako ako na väčšiu vnútornú stabilitu stále čaká.

Roku 1967 uskutočnil generál Gnassingbé Eyadema nenásilný štátny prevrat, ktorý skoncoval s demokratickým systémom v krajine. Jeho vojenská vláda bola pomerne stabilná až do roku 1990, kedy sa krajina dostala do politickej krízy a obyvatelia požadovali návrat k demokracii. Národná konferencia roku 1991 zbavila prezidenta výkonnej moci a ustanovila prechodnú vládu. Referendom v septembri 1992 bola schválená nová ústava. V auguste 1993 bol zvolený na čelo štátu Eyadema vo voľbách, ktoré však opozičné strany bojkotovali.

V parlamentných voľbách roku 1994 získala väčšinu opozícia. Výsledky boli súdom spochybnené, ale niektoré strany odmietli rozhodnutie súdu uznať. Po doplňujúcich voľbách sa na čelo vlády dostal predák jednej z opozičných strán a bývalý generálny tajomník Organizácie africkej jednoty Edem Kodjo a začal usilovať o demokratizáciu krajiny v ktorej takmer 30 rokov vládla jediná strana.