| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Africká krajina pri stredozemnom mori buduje pokrokovú islamskú spoločnosť, v ktorej sa miesia európske a arabské kultúrne vplyvy. V posledných rokoch sa z Tuniska stáva vyhľadávaná turistická destinácia, cestovný ruch je hlavným zdrojom príjmov.
Fénickí obchodníci zo Sýrie a Libanonu pristali na jazmínom voňajúcom pobreží Tuniska okolo roku 1200 pred n .l. a neskôr založili mesto Kartágo, ktoré sa stalo sídlom najväčšej a najbohatšej starovekej ríše. Roku 146 pred n. l. však bolo mesto zničené Rimanmi. V súčasnosti navštevuje Tunisko okolo 3 mil. turistov ročne, ktorých lákajú prekrásne pláže, skvelé turistické služby, slnko a pamiatky starých kultúr.
Cestovný ruch je jedným z pilierov tuniského hospodárstva. Veľké príjmy plynú z ropy, ktorá sa ťaží na Sahare, blízko alžírskych hraníc a z fosfátov. Tieto nové zdroje odsunuli na vedľajšiu koľaj poľnohospodárstvo, ktoré patrilo po stáročia k hlavným zdrojom príjmov.
Tunisko bolo pod francúzskou vládou od roku 1881 do vyhlásenia nezávislosti r. 1956. O rok neskôr bol zvrhnutý kráľ Sidi Lamine a Tunisko bolo prehlásené republikou. Prezidentom sa stal Habib Burgiba, ktorý stál na čele od 30. rokov. R. 1987 bol zvrhnutý nenásilným štátnym prevratom.
Život Tuniska sa sústreďuje najmä do severovýchodných oblastí pri Stredozemnom mori. Do severného Tuniska prenikajú od západu výbežky Malého Atlasu a od juhovýchodu pásmo Saharského Atlasu, ktorého pokračovaním je Tuniský Atlas s najvyššou horou krajiny Šambí (1.544 m). Hornatý a relatívne vlhký sever je vhodný pre poľnohospodárstvo, ktoré prosperuje najmä v údoliach. Rastú tu duby vrátane dubu korkového. Severnú a východnú hranicu štátu tvorí morské pobrežie s hlbokými zátokami a početnými ostrovčekmi. Pobrežná nížina na juhu a smerom do vnútrozemia prechádza do sústavy plošín, ktoré sa v zime menia na slané jazerá. Počas horúceho letného počasia a sucha ich pokrývajú hrubé soľné kôry. Horúci juh Tuniska vypĺňa piesčitá a kamenistá Sahara. Monotónnu krajinu oživujú iba oázy s artézskou vodou, ktorá vyviera v skalných puklinách.
Malebné tuniské pobrežie láka turistov niekoľkými modernými kúpeľnými a rekreačnými strediskami, ako sú mestá Tunis, Bizerta, Nabeul, Hammamet, Súsa, Monastir a Sfax. Mimoriadne veľkému záujmu sa teší mys Bon, považovaný za záhradu krajiny, kde rastú pomarančovníky citróny, pestuje sa tam mimóza, magnólie, jazmín a ruže. Južnejšie pozdĺž východného pobrežia v okolí kúpeľného mesta Sús a prístavu Sfax sa nachádzajú sady a olivové háje. Tunisko je piatym najväčším svetovým producentom olivového oleja. Jedno z najväčších rekreačných stredísk leží na ostrove Džerba
Vnútrozemské horské oblasti oddeľujú pobrežnú oblasť od centrálnych náhorných plošín ktoré klesajú do oblastí šottov. Šotty sú biele panvy, niekedy sa nachádzajú aj pod hladinou mora, ktoré sa po daždi menia na bariny, ale v lete sú vyprahnuté a žiaria zvláštnym leskom. Úrodné oázy sa zelenajú palmovými hájmi. Odtiaľ vychádzajú turisti na Saharu, ktorá zasahuje do južnej časti Tuniska.
Väčšinu obyvateľstva tvoria arabsky hovoriaci moslimovia. Úradným jazykom je arabčina, no veľa obyvateľov hovorí francúzsky. Viac ako polovica obyvateľov žije v mestách, ktoré ležia pozdĺž východného pobrežia. V tejto oblasti leží aj hlavné mesto Tunis. V krajine žije malá skupina Grékov, Španielov a Sicílčanov. Židia (1%) sú sústredení najmä okolo Tunisu a Džerby. V horách v strede a na juhu žijú pôvodní africkí obyvatelia.
Aj keď je Tunisko moslimské, nieje fanatické a fundamentalistická strana stojí mimo zákony. Po získaní nezávislosti, sa tuniské ženy zbavili závoja. Veľká mešita v Kajruvane z 9. storočia však patrí k najvýznamnejším moslimským svätyniam a jej návšteva sa rovná púti do Mekky. Tunisko sa pýši bohatou islamskou architektúrou a krásnymi mešitami v Tunise, Súse, Sfaxu a Kajruvane. Na severe krajiny v mestách Dugga, Al-Džem, Utika a Maktar, nájdete veľa významných rímskych pamiatok. Turistov tiež priťahuje bájne Kartágo.
Prírodné zdroje Tuniska zaručujú obyvateľstvu dobrú životnú úroveň. V posledných rokoch sa zlepšila zdravotná starostlivosť. Je tu jeden z najlepších vzdelávacích systémov v Afrike, ktorý zaručuje bezplatné vzdelanie od základných škôl po univerzity.
Priemysel sa rozvíja a využíva miestne zdroje rúd železa, olova, zinku, ropy a zemného plynu. Tradičné remeslá majú v Tunisku tradíciu. Viazanie kobercov je organizované v súkromných a družstevných dielňach. Iným tradičným remeslom je keramika. Jedným zo stredísk je mesto Nabeul. Známe sú najmä kachle, obľúbené najmä v arabskom svete.
Tunisku sa už pred rokmi podarilo prekonať hospodársky útlm, takže v 90. rokoch hospodárstvo zaznamenalo pravidelný rast. Hlavným obchodným partnerom je Európska únia.