| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Za päťdesiat rokov sa niekdajšie centrum Osmanskej ríše zmenilo na modernú islamskú republiku, ktorá sa stáva turistickým hitom pre Európanov.
Turecko tvorí most medzi Európou a Áziou a jeho územie leží na oboch kontinentoch. Kontroluje jedinú námornú cestu medzi Čiernym a Stredozemným morom, ktorá vedie cez Bospor, Marmarské more a Dardanely. Tisíc rokov bolo Turecko centrom Byzantskej ríše, na ďalších päťsto rokov sa stalo stredom Osmanskej ríše. V súčasnosti ašpiruje na členstvo v Európskej únii.
Turci boli v minulosti známi ako bojovníci. Násilie ovláda vnútornú politiku aj dnes. Od roku 1960 sa armáda chopila moci v krajine trikrát. Naposledy roku 1980, kedy denne padlo za obeť extrémistom 20 – 30 ľudí. Roku 1983 zvíťazila Vlastenecká strana a začala obmedzovať dlhodobú štátnu moc.
V modernom Turecku žije 61 mil. obyvateľov. Je najľudnatejšou krajinou Blízkeho východu. Európske Turecko je iba malou časťou ázijského Turecka. Ázijské Turecko sa tiahne od Egejského mora až k Arménskej vysočine. Tento výbežok Ázie medzi Čiernym a Stredozemným morom sa predtým volal Malá Ázia. Jej jadrom je stará vnútrozemská Anatolská nížina. Táto plošina je suchá, miestami prechádza do púšte.
Z planiny, nazývanej v staroveku Kappadokia, vystupujú priam rozprávkové tufitové kužele, v ktorých ľudia v stredoveku vyhĺbili celé skalné mestá. Na Anatolskej plošine sa dvíha niekoľko sopečných masívov a zo všetkých strán ju obklopujú horstvá. Na západe to sú Západoanatolské hory spadajúce až do Egejského mora. Na juhu Anatolskej nížiny a pri pobreží Stredozemného mora sa tiahne pohorie Tautus, ktoré je prevažne vápencové s mnohými krasovými javmi.
Na sever od Anatolskej plošiny a pri pobreží Čierneho mora sa rozkladá Pontské pohorie s hlbokými údoliami s najvyšším vrcholom Kachar 3.937 m. Na východe sú obidve horstvá ukončené Arménskou vysočinou, kde leží aj najvyššia turecká hora, sopka Ararat 5.165 m, na ktorej podľa biblie pristál Noe so svojou archou. Tu leží aj najvyššie turecké jazero Van vo výške 1.720 m, ktoré má slanú vodu a okolo ktorého sa kedysi rozkladala stará vlasť Arménov ríša Uru.
Podnebie sa mení od stredomorského teplého na pobreží po kontinentálne s horúcimi letami a mrazivými zimami na vnútrozemských plošinách. Zimy sú bohaté na sneh. Turecko leží v seizmicky aktívnej zóne a preto tu dochádza k ničivým zemetraseniam. Takmer štvrtina Turecka je pokrytá zmiešanými lesmi. Okolo Čierneho mora sa rozkladajú subtropické lesy, rozsiahle oblasti na juhu a na západe sa nachádzajú stredomorské kroviny.
Prví Turci prišli na súčasné turecké územie zo stredoázijských stepí, ale behom storočí sa miestne obyvateľstvo stalo bohatou zmesou národov a kultúr. Asi 90% obyvateľov hovorí turecky. Roku 1928 prešli od arabského písma k latinke. Obyvatelia takmer výlučne vyznávajú islam.
Krajina má rozvinutý priemysel, úrodnú poľnohospodársku pôdu a významné náleziská uhlia a rúd chrómu, železa a medi. Pri rieke Tigris sa nachádzajú menšie ložiská ropy, ktoré takmer pokrývajú potreby krajiny. Priemyselné podniky sa rozvíjajú najmä v okolí Istambulu a Ankary, Adany a Iskenderunu blízko západných hraníc Sýrie. Turecko produkuje najmä železo, oceľ, textil, motorové vozidlá, petrochemické výrobky, potraviny, tabak, fajky z morskej peny a turecké koberce.
V Turecku pramenia obidve veľké rieky Blízkeho východu, Tigris a Eufrat, ktoré poskytujú krajine veľké množstvo vodnej energie a tiež vodu pre zavlažovacie systémy. Napriek tomu že je Anatolská nížina značne vyprahnutá, je obilnicou krajiny. Pestuje sa tu ryža, obilniny, bavlník, ovocie a tabak, chovajú sa ovce, kozy a dobytok.
Prví obyvatelia prišli do Anatólie okolo roku 7.000 pred n. l. Stredoázijskí Chetiti tu okolo roku 1.800 pred n .l. založili ríšu. Po nich prišli Peržania, Macedónci a Rimania. Cisár Konštantín I. Veľký presťahoval hlavné mesto Východorímskej ríše do prebudovaného antického mesta Byzantion (dnešný Istambul) a premenoval ho na Konštantinopol. Po rozdelení Rímskej ríše existovala jej východná časť ďalej ako Byzantská ríša. Roku 1453 dobyl Konštantinopol turecký kmeň Osmanov a v 16. storočí už moc ríše siahala od Dunaja k Perskému zálivu a od Krymu po Maroko.
Turci obliehali dokonca aj Viedeň, ale nikdy ju nedobyli. Nato začala Osmanská ríša opäť upadať. V 1. svetovej vojne sa Turecko postavilo na stranu Nemecka a odrazilo útok spojencov v Gelibolu na Dardanelách, ale na Blízkom východe boli turecké vojská porazené. Vinou tohto vojnového spojenectva prišlo Turecko o časť Sýrie, Iráku a Palestiny. To bol koniec Osmanskej ríše.
Nacionalisti pod vedením úspešného generála Mustafa Kemala odmietli mierovú zmluvu, ktorá stranila Grécku, odvekému rivalovi Turecka. Kemal ktorý neskôr prijal prezývku Atatürk, ktorý sa stal prezidentom až do roku 1938. Stal sa otcom moderného Turecka. Priviedol zaostalú islamskú krajinu do 20. storočia a zároveň poeurópčil, pretože oddelil náboženstvo od politickej moci, zrušil tiež mnohoženstvo, zakázal mužom nosiť fez, ženy odložili závoje. Novým hlavným mestom krajiny sa stala Ankara.
Počas 2. svetovej vojny zostalo Turecko neutrálne až do roku 1945, kedy vyhlásilo vojnu Nemecku. Turci tiež bojovali po boku Spojených štátov v kórejskej vojne. Roku 1952 sa Turecko stalo členskou krajinou NATO. Roku 1974 po štátnom prevrate na Cypre, ktorý iniciovalo Grécko, došlo k tureckej invázii na ostrov pod zámienkou ochrany tureckej menšiny. Turecko - grécke vzťahy kalia aj ďalšie spory, najmä nároky na nerastné bohatstvo v Egejskom mori.
Nakoľko krajina je sebestačná vo výrobe potravín, ovocia, zeleniny, mäsa, rýb, svetoznáma je najmä káva, ktorej cena stále rastie. Turistom lačným po dobrodružstve ponúka Turecko more, veľhory a divokú krásu Anatolskej plošiny. Milovníci histórie zasa obdivujú neolitické pamiatky v Catal Hüyük, chetitské v Chattuši, grécke v Tróji a rímskej v Antakyi a Kazseri. Turecko má tiež nádherné mešity a múzeá z čias Osmanskej ríše.
Na rekreáciu ponúka Turecko pobrežie Stredozemného a Egejského mora. Cestovný ruch je významným zdrojom príjmov. Staré mesto Istambul, cieľová stanica známeho Orient expresu z Paríža, bolo postavené na siedmych pahorkoch okolo Zlatého rohu, ktorý je výbežkom do Bosporu. Spoločne s ázijskou časťou má mesto viac ako 6 mil. obyvateľov. Palác Topkapi, bývalé sídlo osmanských sultánov, je dnes múzeom, podobne ako aj chrám sv. Sofie, ktorý nechal vystavať Konštantín I. Veľký a neskôr obnovil cisár Justinián. Kupola chrámu dosahuje výšky 50 m.
V zastrešených bazároch na každej ulici sa predáva iný tovar. V 70. rokoch bol postavený elegantný most cez Bospor, ktorý spája Európu s Áziou. Druhé najväčšie mesto krajiny Ankara malo v 20. rokoch 75.000 obyvateľov, keď z neho urobil Atatürk hlavné mesto. Dnes tu žije 2,5 mil. obyvateľov. Je tu veľa moderných budov, Atatürkovo múzeum a múzeum Anatolskej kultúry s ukážkami chetitského umenia z obdobia okolo roku 6.000 pred n. l.
Smyrna, pravdepodobne rodisko gréckeho básnika Homéra, je dôležitým prístavom a východzím miestom výletov do starých gréckych miest Pergamon a Efes. Tarsus, na pobreží Stredozemného mora, je rodiskom apoštola Pavla. Na pobreží Egejského mora sa nachádza veľa gréckych pamiatok. Najznámejšie sú Trója pri Canakkale. Na pobreží Čierneho mora leží mesto Trabzon s mnohými gréckymi a byzantskými pamiatkami.