| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vyše deväťsto rokov v tisícročnej histórii ovládali Ukrajinu iné národy, od roku 1991 však kráčala vlastnou cestou a vyrovnávala sa s mnohými problémami, až do vypuknutia majdanu, protivládnych protestov nov. 2013 - feb. 2014.
Ukrajina, druhá najväčšia krajina v Európe, získala novú nezávislosť roku 1991. Predtým bola 338 rokov pripojená k Rusku a i v prvých rokoch samostatnosti ju staré putá spojujú dosiaľ s bývalou koloniálnou mocnosťou. Krajina je politicky rozdelená. Západné oblasti vrátane mesta Ľvov sú naklonené západnej Európe, zatiaľ čo východná donecká oblasť je naklonená Rusku. Nezhody sú zvlášť viditeľné v čiastočne autonómnej republike Krym. Tento polostrov bol pripojený k Ukrajine až za vlády N. S. Chruščova v roku 1954. Po rozpade Sovietskeho zväzu zostal Krym súčasťou Ukrajiny ako autonómna republika. Mesto Sevastopoľ, kde kotvila ruská čiernomorská flotila, malo zvláštne postavenie. V marci 2014, ho obsadili ruské jednotky. Krym bol po referende pričlenený do Ruskej federácie a do súčasnosti jeho územie spravuje Rusko ale naďalej si ho nárokuje aj Ukrajina.
Ukrajinské stepi boli osídlené už od doby kamennej. Na tomto území sa vystriedali rôzne národy: Skýti, Sarmati. Na pobreží Čierneho mora, zakladali svoje kolónie Gréci po nich Rimania, ktorých prístavné mestá zničili Huni. Slovania prenikli do srdca Ukrajiny po rieke Dneper, ktorá už od staroveku spojovala sever s juhom. Staroruské kmene vytvorili v 9. storočí na území Ukrajiny prvý štátny útvar východných Slovanov - Kyjevská Rus. V tom období bolo založené nielen hlavné mesto dnešnej Ukrajiny Kyjev, ale aj ďalšie mestá ako napríklad Ljubeč, Černihiv. Keď sa Kyjevská Rus rozpadla, začali sa východní Slovania deliť na Veľkorusov (Rusov), Malorusov (Ukrajincov) a Bielorusov. Ukrajina prijala svoje druhé meno podľa geografickej polohy v oblasti (Okrajina).
Historické ukrajinské územia ovládli v stredoveku vtedajšie silné štáty Litva a Poľsko. Uhorsko zabralo neskôr Zakarpatsko a južné stepi vrátane polostrova Krym, ktoré malo pod nadvládou Turecko, ktoré malo na týchto územiach od 15. do 18. storočia svoj Krymský chanát. Na čelo národného oslobodeneckého boja sa postavili slobodní sedliaci, ktorí sa nazývali kozáci. Opustili svoje majetky na Dnepri, ktorý je národnou riekou Ukrajincov, a vytvorili v 16. storočí vojenský zväz Kozácku Sič.
Zatiaľ čo Ukrajinu na západ od Dnepra postupne ovládli západoeurópske štáty, východnú Ukrajinu získalo Rusko. Bogdan Chmelnyckyj potom roku 1654 pripojil ľavý breh Ukrajiny k Rusku na viac než 300 rokov. Západné územia boli Ukrajine postupne vrátené v priebehu 19. a 20. storočia. Halič a Podkarpatskú Rus získal Sovietsky zväz až po 2. svetovej vojne odtrhnutím od bývalého Československa (bývalé východné Slovensko) a Poľska.
Osídlenie Ukrajiny je nerovnomerné. Najviac obyvateľstva je sústredeného v ťažobných a priemyselných oblastiach, ako sú Donbas, Krivij Rih a tiež vo veľkých mestách, ako Kijev, Charkov, Odesa a Záporožie. Vidiecke osídlenie je najhustejšie v lesostepnej a stepnej zóne, väčšinou pozdĺž riek. Najmenej obývané je severné vlhké Polesie a západné oblasti Karpát.
Prevážna časť Ukrajiny sa nachádza na Východoeurópskej rovine. Väčšina územia je v podstate nížinou, z ktorej vystupujú iba nevysoké kopce, známe ako Ukrajinský kryštalický masív alebo Ukrajinský štít. V miestach, kde sa staré horniny dostali na povrch, rozdelili ich korytá riek na niekoľko menších celkov nazvaných Volyňsko-podolská plošina s najvyšším kopcom 471 m juhovýchodne od Ľvova. Ďalej do tejto skupiny patria pahorkatiny Dneperská, Azovská a Donecká. Všetky tieto výstupy kryštalických hornín sú zároveň bohatými náleziskami najrôznejších rúd.
Základným krajinným celkom Ukrajiny sú rozľahlé nížiny. K najväčším patrí úrodná Dneperská nížina, ďalej zamokrené Polesie a nakoniec suchá Čiernomorská nížina na juhu. Podľa typu pôdy, rastlinstva a osídlenia sa Ukrajina delí na tri prírodné a hospodárske zóny. Na severozápade sa lesná zóna a celý krajinný celok volá Polesie. Strednú časť územia tvorí úrodná čiernozem, ktorej pôvodným porastom bola lesostep. Treťou zónou je teplý a suchý juhovýchod s chudšou a miestami presolenou pôdou. Bola to pôvodne step, ktorá sa spojovala na východe s ruskou stepou.
Ukrajina nieje iba rovina. Na jej územie zasahujú aj dva horské systémy. Na juhu sú to Krymské hory, ktoré sa pozvoľna dvíhajú z Krymského polostrova a potom sa prudkými svahmi zvažujú k Čiernemu moru. Oveľa rozľahlejšie sú Ukrajinské Karpaty, nazývané tiež Poloniny. Pieskovcový masív Čierna hora s vrchom Goverla (2.061 m) je najvyšším miestom Ukrajiny. Karpaty sú z väčšej časti pokryté zmiešanými lesmi, ktorých charakter je daný nadmorskou výškou. Lesné pásmo končí často pod vrcholmi, ktoré sú potom holé, s porastom subalpských lúk, ktoré bývajú využívané ako horské pastviny. Tieto lysé kopce, poloniny, dali Ukrajinským Karpatám ich druhé meno.
Ukrajina bola obilnicou Ruska už v 19. storočí. Po vzniku Sovietskeho zväzu však násilná kolektivizácia poľnohospodárstva spojená so vznikom kolchozov a sovchozov viedla k tomu, že i na úrodnej Ukrajine panoval počas sovietskej vlády hladomor. Veľký rozvoj počas sovietskej vlády dosiahol ťažký a ťažobný priemysel. V povojnovom období potom bolo na Dnepri a jeho prítokoch postavených niekoľko priehrad s vodnými elektrárňami.
Po získaní nezávislosti zahájila ukrajinská vláda postupnú privatizáciu najmä malých a stredných podnikov. Napriek hospodárskej reforme je však priemyselná výroba stále nižšia ako v roku 1990. V roku 1995 sa priemyselný rast znížil o polovicu a inflácia dosahovala 80%. Ukrajina má iba malé náleziská ropy a je silno závislá na jej dovoze. V čase vyhlásenia nezávislosti bola na území Ukrajiny časť sovietskych jadrových zbraní. Ako členský štát Spoločenstva nezávislých štátov si Ukrajina chcela túto vojenskú výhodu ponechať. Došlo však ku sporom s Ruskom, a to ako ohľadne jadrových zbraní, tak o čiernomorské vojnové námorníctvo v Odese. Ukrajinsko-ruské vzťahy komplikoval tiež problém nezávislosti Krymu, na ktorý si robili nárok obe strany.
Problémy nastali po vyhlásení nezávislosti aj vo vzťahoch so Západom, keď Ukrajina odmietla podpísať akúkoľvek zmluvu o jadrovom odzbrojení. Roku 1994 však Ukrajina, Rusko a Spojené štáty podpísali zmluvu o jadrových zbraniach, podľa ktorej mala Ukrajina premiestniť väčšinu jadrových zbraní zo svojho územia do Ruska.
Ďalšími významnými politickými udalosťami na Ukrajine bolo podpísanie obchodnej dohody s Európskou úniou a prekvapivé víťazstvo pokrokového kandidáta komunistickej strany v prezidentských voľbách. Leonid Kučma sa stal prezidentom v roku 1995. Čoskoro po svojom zvolení zahájil hospodársku reformu, ktorá zahrnula rozsiahlu privatizáciu poľnohospodárstva a priemyslu, tá však po sľubnom začiatku pokračovala iba pomaly. Oblasťou záujmu vládnych politikov sa stala Európska Únia, kde hľadá Ukrajina spojenectvo, ale politická scéna je značne nestabilná a jej cesta medzi štáty EÚ váhavá.
Ukrajina sa administratívne člení na oblasti, rajóny a obce. Na najvyššej úrovni sa územie Ukrajiny delí na 27 častí, z toho je 24 oblastí, 1 autonómna republika Krym, a dve mestá so špeciálnym statusom: Kyjev a Sevastopoľ. Tieto celky sa ďalej delia na rajóny (obdoba okresov), ktorých bolo na Ukrajine celkovo 490, ale od 17. júla 2020 sa počet rajónov znížil na 136. Väčšie mestá bývajú samostatnou správnou jednotkou podriadenou priamo oblasti, pričom niektoré sú ďalej rozdelené na mestské rajóny. Obce sa na Ukrajine delia do troch kategórií: mestá, sídla mestského typu a dediny. Zoznam oblastí:
Oblasť | Okresy | Rozloha [km²] | Poč.ob. 2015 | Poč.ob. 2019 | Hustota | Hl mesto |
---|---|---|---|---|---|---|
Čerkaská | 4 | 20 916 | 1 247 296 | 1 203 700 | 59,63 | Čerkasy |
Černihivská | 5 | 31 903 | 1 046 084 | 1 002 900 | 32,79 | Černihiv |
Černovická | 3 | 8 097 | 906 663 | 903 500 | 111,98 | Černovice |
Dnepropetrovská | 7 | 31 923 | 3 271 305 | 3 200 900 | 102,47 | Dnipro |
Donecká * | 8 | 26 517 | 4 281 585 | 4 160 100 | 161,47 | Doneck |
Charkovská | 7 | 31 418 | 2 714 419 | 2 673 300 | 86,40 | Charkov |
Chersonská * | 5 | 28 461 | 1 065 909 | 1 035 800 | 37,45 | Cherson |
Chmeľnycká | 3 | 20 629 | 1 297 404 | 1 262 900 | 62,89 | Chmeľnyckyj |
Ivanofrankivská | 6 | 13 927 | 1 379 845 | 1 371 800 | 99,08 | Ivano-Frankivsk |
Kirovohradská | 4 | 24 588 | 973 472 | 943 400 | 39,59 | Kropyvnyckyj |
Kyjevská | 7 | 28 121 | 1 723 246 | 1 769 300 | 61,28 | Kyjev |
Luhanská * | 8 | 26 683 | 2 214 084 | 2 149 300 | 82,98 | Luhansk |
Ľvovská | 7 | 21 831 | 2 518 556 | 2 519 000 | 115,37 | Ľvov |
Mykolajivská | 4 | 24 585 | 1 163 048 | 1 128 800 | 47,31 | Mykolajiv |
Odeská | 7 | 33 314 | 2 384 466 | 2 379 300 | 71,58 | Odesa |
Poltavská | 4 | 28 750 | 1 440 095 | 1 398 200 | 50,09 | Poltava |
Rivnenská | 4 | 20 051 | 1 160 117 | 1 156 500 | 57,86 | Rivne |
Sumská | 5 | 23 832 | 1 120 331 | 1 079 100 | 47.01 | Sumy |
Ternopiľská | 3 | 13 824 | 1 066 391 | 1 044 300 | 77,14 | Ternopiľ |
Vinnycká | 6 | 26 492 | 1 602 511 | 1 557 200 | 60,49 | Vinnycia |
Volynská | 4 | 20 144 | 1 040 102 | 1 034 600 | 51,63 | Luck |
Zakarpatská | 6 | 12 753 | 1 256 707 | 1 256 100 | 98,54 | Užhorod |
Záporožská * | 6 | 27 183 | 1 764 141 | 1 702 800 | 64,90 | Záporožie |
Žitomirská | 4 | 29 827 | 1 256 068 | 1 217 900 | 42.11 | Žitomir |
Kyjev | 10 | 836 | 2 847 403 | 2 950 900 | 3405,98 | |
Sevastopoľ | 4 | 864 | 547 452 | 448 829 | 513,21 | |
Krymská autonómna republika * | 10 | 26 081 | 1 994 300 | 1 957 801 | 75,42 | Simferopol |
* Od 11. marca 2014 vyhlásená nezávislosť - Krymská republika a mesto Sevastopoľ / Rusko | ||||||
* Od 30. septembra 2022 územia anektované Ruskom - Donecká, Chersonská, Luhanská, Záporožská |
Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa ukázali ako utopistické a nefunkčné po aplikovaní v reálnom polarizovannom svete. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený dobrovolne i násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.
Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov, na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele s Spojenými štátmi, spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského na predovania. V roku 1985 prevzal vyčerpanú svetovú veľmoc Michail Gorbačov, ktorý ako prezident Sovietskeho zväzu zavŕšil perestrojku a glasnosť aby Sovietsky zväz diplomatickým spôsobom "rozviazal" a rozpustil. Tieto udalosti mali významný vplyv aj na zmeny spoločenského zriadenia v ostatných kraji nách sovietskeho bloku: Poľsko, Maďarsko, Československo, Bulharsko, NDR, ktoré za výraznej podpory západu prešli na druhú stranu. Symbolickým dňom procesu zmeny bol 9. november 1989, kedy padol Berlínsky múr. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31. december 1991.
Zväzová republika | Hlavné mesto | Vstup | Ukončenie | Nástupnícka krajina | Rozloha v km2 |
Pošet obyvateľov |
Arménska SSR | Jerevan | 05.12.1936 | 23.09.1991 | Arménsko | 29 800 |
2 976 372 |
Azerbajdžanská SSR | Baku | 05.12.1936 | 30.08.1991 | Azerbajdžan | 86 600 |
7 961 619 |
Bieloruská SSR | Minsk | 30.12.1922 | 26.12.1991 | Bielorusko | 207 595 |
9 784 000 |
Estónska SSR | Tallinn | 06.08.1940 | 06.09.1991 | Estónsko | 45 226 |
1 340 000 |
Gruzínska SSR | Tbilisi | 05.12.1936 | 26.12.1991 | Gruzínsko | 69 700 |
4 662 000 |
Kazašská SSR | Alma-Ata | 05.12.1936 | 16.12.1991 | Kazachstan | 2 724 900 |
15 730 000 |
Kirgizská SSR | Frunze | 05.12.1936 | 31.08.1991 | Kirgizsko | 198 500 |
5 148 000 |
Litovská SSR | Vilnius | 03.08.1940 | 06.09.1991 | Litva | 65 300 |
3 250 000 |
Lotyšská SSR | Riga | 03.08.1940 | 06.09.1991 | Lotyšsko | 64 590 |
2 290 000 |
Moldavská SSR | Kišinev | 02.08.1940 | 27.08.1991 | Moldavsko | 33 840 |
4 264 000 |
Ruská SFSR | Moskva | 30.12.1922 | 26.12.1991 | Rusko | 17 075 200 |
147 740 000 |
Tadžická SSR | Dušanbe | 05.12.1929 | 26.12.1991 | Tadžikistan | 143 100 |
7 321 000 |
Turkménska SSR | Ašchabad | 27.10.1924 | 27.10.1991 | Turkménsko | 488 100 |
5 100 000 |
Ukrajinská SSR | Kyjev | 30.12.1922 | 10.12.1991 | Ukrajina | 603 700 |
? 50 100 000 |
Uzbecká SSR | Taškent | 27.10.1924 | 31.08.1991 | Uzbekistan | 448 900 |
27 400 000 |