fotogaléria Uzbekistan   Oficiálny názov: Republika Uzbekistan Správne členenie: 12 oblastí Politický systém: republika Hlavné mesto: Taškent Rozloha v km2: 448 900 Obyvateľstvo: 27 400 000 (hustota 61 os. / km2) Jazyk: uzbečtina, ruština Mena: uzbecký som ( 1€ -> cca 2470 UZS ) Lokalita: Kajiny sveta - Ázia Časové pásmo: Z + 4:00h Susedia: Afganistan, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: cestovný pas, vízum Pozri tiež: • Uzbekistan   • dovolenka Uzbekistan   • hotely Uzbekistan   • doprava Uzbekistan   • letenky Uzbekistan   • cestovné kancelárie Uzbekistan   • lastminute Uzbekistan   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

UZBEKISTAN

Stredoázijská krajina so starobylou kultúrou a tradíciou závlahového poľnohospodárstva stojí na prahu novej budúcnosti.

Uzbekistan je často nazývaný stredoázijskou Mezopotámiou, pretože jeho staroveké ríše Chorezm, Sogdiana a Baktria sa tiež nachádzali medzi dvomi veľkými riekami Amudar´jou na juhu a Syrdar´jou na severe, ktorá pramení pod štítmi Pamíru a Ťan Šanu. Obidve rieky pretekajú podhorskými oázami a obidve nakoniec ústia do zanikajúceho bezodtokového Aralského jazera. Dnešný Uzbekistan zaberá však menšie územie, než aké vyznačujú obidve rieky. Leží iba v južnej polovici na rozľahlých rovinách, ktoré pokrýva púšť Kyzylkum svojimi piesočnými presypmi a kamennými plošinami.

Prírodné podmienky krajiny

Uzbekistanu patria aj nížinné brehy dolného toku Amudar´je vrátane jej barinatej delty s mnohými živými aj mŕtvymi ramenami. Tretím krajinným celkom je plošina Ustjurt pri Aralskom jazere, ktorá je posiata slaniskami a miestami sa nad ňou dvíhajú krasové plošiny. Iba juhovýchod krajiny má horský charakter. Na uzbecké územie tam vybieha niekoľko chrbtov veľhorského Ťan Šanu s výškami viac ako 2.000 m. Medzi chrbtami v horských údoliach pretekajú dravé ľadovcové rieky a ležia tu významné medzihorské a podhorské kotliny, z ktorých najväčšie sú Ferganská, Taškentská a Zeravšanská. V týchto a ďalších kotlinách žijú štyri pätiny obyvateľov krajiny. Zvyšok sídli pozdĺž Amudar´je a v jej delte.

V podhorských oblastiach sú najvhodnejšie podmienky pre závlahové poľnohospodárstvo, pretože sú tam početné vodnaté rieky, ktoré majú dostatočný spád. Poľnohospodárska pôda siaha až do výšok okolo 1.500 m nad morom. V týchto kotlinách na úpätí veľhôr tiež vyrástli strediská starobylých ríš, ako je Samarkand, Buchara, Kokand, Čiva, ale aj moderné súčasné mestá, ku ktorým patrí predovšetkým hlavné mesto Taškent. Bohužiaľ celá podhorská oblasť leží v tektonicky veľmi živej zóne a ničivé zemetrasenia pustošia tamojšie mestá už od staroveku. Posledné veľké zemetrasenie roku 1966 premenilo Taškent na kopu ruín.

História, obyvateľstvo

Najstaršími predkami dnešných Uzbekov boli obyvatelia starovekých ríš, v ktorých sa hovorilo iránskymi jazykmi. Tí tiež zaviedli tradíciu závlahového poľnohospodárstva. Asi od polovice 1. tisícročia n.l. až do 17. storočia bolo toto územie pod vplyvom rôznych turkotatárskych kmeňov, ktoré sa miesili s domácim obyvateľstvom a zároveň šírili novú vieru, islam. Najväčší rozkvet stredovekých islamských ríš nastal v 9. a 10. storočí a vyvrcholil za vlády Timura (Temerlana), ktorý si zvolil Samarkand za svoje sídelné mesto. Vtedajší kultúrny a hospodársky rozvoj dodnes pripomínajú orientálne stavby (minarety, mešity a medresy).

Poslednú veľkú vlnu prívalu nového obyvateľstva predstavoval v 16. storočí vpád kočovných tureckých kmeňov, ktoré ovládli celú Strednú Áziu a založili niekoľko chanátov a emirátov so strediskami v Čive, Buchare a Kokandu. Títo kočovníci a bojovníci si hovorili Uzbekovia, snáď podľa niektorého svojho významného náčelníka, a tento názov sa neskôr preniesol aj na územie, ktoré ovládli, a tiež na pôvodných obyvateľov. Rozdiely medzi starými usadlíkmi a bývalými bojovnými nomádmi zostávajú dodnes.

Potomkovia pôvodných obyvateľov sa živia poľnohospodárstvom a remeslami a sú štýlom života a tradíciami zviazaní so svojou obcou a pôdou. Bývalí kočovníci stále inklinujú k túlavému spôsobu života medzi zimnými a letnými pastvinami a spoliehajú sa viac na rodové putá než na štát. Takto diferencovaný národ Uzbekov sa dostal v 19. storočí pod nadvládu Ruska a po roku 1921 Sovietskeho zväzu. Za sovietskej vlády boli mnohé staré tradície násilne popretrhané a nahradené komunistickou ideológiou. Sovietska vláda však zaviedla do Uzbekistanu priemysel, započala s ťažbou ropy a zemného plynu, rúd a uhlia. Na rieke Syrdar´ji boli vybudované hydroelektrárne a boli prekopané nové zavlažovacie kanály. Napriek tomu medzi obyvateľstvom pretrvávajú staré tradície a odlišné dialekty.

Hospodárstvo a prírodné zdroje

Hospodárstvo Uzbekistanu sa opiera predovšetkým o poľnohospodárstvo, aj keď krajina má na stredoázijské pomery celkom dobre rozvinutý priemysel. Hlavnými poľnohospodárskymi produktmi sú bavlna, hodváb, perzián z karakulských oviec a v oblasti priemyslu to je ťažba zemného plynu. Bavlník sa pestuje na zavlažovaných poliach vo všetkých kotlinách, oázach aj v podhorskej Hladovej stepi na brehu Syrdar´je. Väčšinu poľných prác obstarávajú ženy, zatiaľ čo muži pracujú na dômyselných systémoch zavlažovacích kanálov. Na brehoch riek a pozdĺž zavlažovacích kanálov potom rastú stromoradia morušovníkov. Predovšetkým pre domácu potrebu sa pestuje kukurica, miestami ryža, u drobných pestovateľov prevláda sadárstvo, zeleninárstvo a vinárstvo. Závlahové poľnohospodárstvo predstavuje úctyhodných 18 % poľnohospodárskej pôdy. Na nezavlažovaných poliach sa pestuje obilie, predovšetkým pšenica.

Púšť zaberá asi 60% krajiny. V zime a po jarných dažďoch poskytuje chudobnú pašu pre kočujúce stáda, ktoré sa postupujúcim letom sťahujú na horské pastviny. Uzbecký priemysel sa sústreďuje na ťažbu a transport zemného plynu, ktorého náleziská sú pri mestách Buchara a Gazli, odkiaľ je transportovaný plynovodom do Ruska. Významná je aj ťažba hnedého uhlia a ropy pod horami u mesta Andižan. Uzbecká energetika je celkom nezávislá a ešte môže elektrinu vyvážať. Ťažba farebných kovov je základom miestneho priemyslu, sústredeného v niekoľkých veľkých mestách. V púšti Kyzylkum sa ťažia aj menšie množstvá zlata.

Po vyhlásení nezávislosti

Uzbekistan vyhlásil nezávislosť na Sovietskom zväze roku 1991. Pri moci však zostala komunistická strana, premenovaná na Ľudovo demokratickú stranu. Roku 1992 bola schválená nová ústava, ktorá uzákonila demokratický pluralitný systém, ale zároveň posílila právomoci prezidenta. Prezident Islom Karimov využil vojnu v susednom Tadžikistane ako zámienku k potlačeniu opozície vo vlastnej krajine. Opozičné strany neboli oficiálne uznané, ich členovia boli prenasledovaní a väznení.

Objavenie ropy vo Ferganskej kotline otvorilo uzbeckému hospodárstvu nové perspektívy. Hospodárske reformy však prebiehajú pomaly. Životná úroveň obyvateľov prudko poklesla v dôsledku rastu cien pšenice, ktorú krajina dováža, a poklesu cien bavlny, ktorú krajina vyváža. Inflácia zostáva vysoká.

Sovietsky zväz - ZSSR

Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa ukázali ako utopistické a nefunkčné po aplikovaní v reálnom polarizovannom svete. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený dobrovolne i násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.

Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov, na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele s Spojenými štátmi, spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského na­ pre­do­va­nia. V roku 1985 prevzal vyčerpanú svetovú veľmoc Michail Gorbačov, ktorý ako prezident Sovietskeho zväzu zavŕšil perestrojku a glasnosť aby Sovietsky zväz diplomatickým spôsobom "rozviazal" a rozpustil. Tieto udalosti mali významný vplyv aj na zmeny spoločenského zriadenia v ostatných kra­ji­ nách sovietskeho bloku: Poľsko, Maďarsko, Československo, Bulharsko, NDR, ktoré za výraznej podpory západu prešli na druhú stranu. Symbolickým dňom procesu zmeny bol 9. november 1989, kedy padol Berlínsky múr. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31. december 1991.

ZSSR 15 zväzových republík