| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Najmenší štát na svete sa nachádza v hlavnom meste Talianska - Ríme, je sídlom pápeža a centrom rímskokatolíckej cirkvi a bohatstva.
Tento mestský štát sa nachádza v západnej časti Ríma na pahorku Monte Vaticano na pravom brehu rieky Tibery. Jeho hranica dlhá 2,6 km je z veľkej časti obohnaná kamennými hradbami. Väčšina zo 44 ha tohto štátu je zastavaná veľkolepými budovami, zvyšok patrí záhradám, Svätopeterskému námestiu a niekoľkým uliciam.
Na kopci Vaticano boli za vlády cisára Nerona mučení prví kresťania a podľa tradície tam zomrel a bol pochovaný aj svätý Peter. Nad jeho hrobom bola roku 320 postavená skromná bazilika. Rozkvet cirkvi nastal za rímskeho cisára Konštantína Veľkého, ktorý pochopil význam kresťanstva pre upevnenie štátu a povolil kresťanstvo ako nové náboženstvo. Prví biskupi ktorým patrili najvyššie pocty, sídlili zo začiatku v Jeruzaleme a až o niekoľko storočí neskôr s titulom pápežov presídlili do Ríma.
Roku 765 získal pápež Štefan II. Od Pipina I. Krátkeho tzv. Pipinovu donáciu, ktorou získal moc nad Rímom, Ravennou a stredným Talianskom. Pápeži potom sídlili v Ríme – Večnom meste – počas nasledujúcich storočí, s výnimkou rokov 1309-78, kedy bol ich sídlom francúzsky Avignon.
Po návrate z Avignonu započali rímski pápeži veľkolepú prestavbu Vatikánu v duchu talianskej renesancie. Pápeži Mikuláš V., Pius II. A obidvaja Borgiovci spojili svoje mená s významnými umelcami tej doby, akými boli architekti Alberti a Bramante, prví tvorcovia chrámu sv. Petra, dokončeného Michelangelom, ktorý sa stal architektom proti svojej vôli. Medzi maliarmi a tvorcami fresiek vynikli Angelico, Raffael a opäť Michelangelo, ktorý zanechal svoje nesmrteľné dielo ako v chráme sv. Petra, tak v Sixtínskej kaplnke.
Vatikán dosiahol vrcholu svojej moci v stredoveku, kedy pápeži mali právo korunovať cisárov Rímskej ríše. Keď bola po porážke Napoleona I. Taliansko v rokoch 1860-70 postupne zjednotená, pápežský štát bol pripojený k talianskemu kráľovstvu až do roku 1929, kedy bol medzi Talianskom a Svätou stolicou uzatvorený konkordát. Bol to súbor tzv. lateránskych zmlúv, podľa ktorých bol v rámci Ríma ustanovený mestský štát Vatikán v jeho dnešných hraniciach.
Napriek tomu, že je rozloha Vatikánu malá, má všetky náležitosti štátu: banku a rozhlas, vydáva vlastné noviny, peniaze a známky, na jeho území je železničná stanica. Má aj vlastné vojsko - švajčiarsku gardu, ktorá je pápežovou osobnou strážou a jej atraktívne uniformy navrhol sám Michelangelo.
K architektonickým skvostom patrí predovšetkým chrám sv. Petra. Priamo pod kupolou je hrob svätého Petra a veľká svätcova socha. V jednej z kaplniek je umiestnená aj slávna Michelangelova Pieta. Ďalšou významnou stavbou je Sixtínska kaplnka s nádhernou výzdobou, na ktorej pracovali významní renesanční umelci ako Perugio, Botticelli, Roselli, Cosimo a opäť Michelangelo, od ktorého pochádza stropná výzdoba na námet Stvorenie sveta a oltárna stena symbolizujúca Posledný súd. Toto monumentálne dielo je považované za jedno z vrcholov svetového umenia.
K ďalším významným stavbám patrí palác Belvedere spojený s Pápežským palácom dvomi galériami. Sú tam Raffaelove fresky, ktoré sa stali na niekoľko storočí vzorom dekoratívnej historickej maľby. K významným kultúrnym pokladom patrí Apoštolská knižnica, ktorá obsahuje pol milióna zväzkov a vzácnych dokumentov nazhromaždených od začiatkov existencie cirkvi. Veľkolepé sú aj vatikánske múzeá pohanských kultúr, egyptského a etruského umenia a Obrazáreň (Pinacoteca), ktorá patrí k najkrajším v Európe.
Aj keď je Vatikán najmenším štátom na svete, predstavuje významnú politickú a duchovnú silu, ktorá zasahuje všetky kontinenty a zjednocuje 700 miliónov katolíkov vrátane 430 tisíc kňazov. Pápež Ján Pavol II. Je považovaný za jednu z najvýznamnejších osobností sveta.