 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
VENEZUELA
Juhoamerická krajina na sever od rovníka a pri pobreží Karibského mora sa po nekontrolovanom plytvaní a zlom hospodárení dostala do veľkých hospodárskych ťažkostí.
Keď sa vo Venezuele začala roku 1917 ťažiť ropa, zmenila sa takmer cez noc z hospodársky zaostalej krajiny na najbohatší štát v Južnej Amerike. Mestá rozkvitali, stavali sa cesty a Venezuela skočila do 20. storočia. Jednotlivým vládam sa však nedarilo zaistiť prosperitu pre všetkých a ešte dnes, po viac ako 80. rokoch je chudoba rovnako očividná ako bohatstvo.
Krajina, ležiaca na najsevernejšom výbežku juhoamerického kontinentu, je veľká ako Francúzsko a Nemecko dokopy, ale má iba 20 mil. obyvateľov. Najhustejšou a najrozvinutejšou oblasťou je pobrežie Karibského mora, za ktorým leží pomerne pusté a do značnej miery ešte nepreskúmané vnútrozemie. Na severozápade a severe krajiny sa tiahnú pásma Kordillier. Najvyššia je Méridská Kordilliera s vrcholmi vyššími ako 5 000 m. Pozdĺž pobrežia Karibského mora sa tiahne Pobrežná Kordilliera, ktorá je obrastená tropickým lesom. Pod ňou sa nachádza hlavné mesto krajiny Caracas.
Uprostred krajiny na sever od rieky Orinoko sa rozprestierajú barinaté Orinocké nížiny Ilanos, kde sa pasú čriedy dobytka zebu. Nížiny sa rozprestierajú okolo celého dolného toku Orinoka až po rozbahnenú širokú deltu. Na juhovýchode sa dvíha Guyanská vysočina s najstaršími horami Južnej Ameriky. Táto do veľkej miery nepreskúmaná oblasť zaberá polovicu rozlohy Venezuely. Na rieke Churún, pretekajúcej severnou časťou vysočiny, je najvyšší vodopád sveta Angel (979 m).
Južný výbežok krajiny zasahuje do Amazonskej nížiny husto zarastenej tropickou džungľou v ktorej tu a tam ležia malé pohraničné mestečká, protestantské misijné stanice a malé osady pôvodných obyvateľov.
Zásoby ropy a Indiáni
Cenné ropné polia, ktoré krajine priniesli bohatstvo sa nachádzajú na severozápade v okolí jazera Maracaibo, ktoré sa dnes zmenilo na les vrtných veží. Toto jazero je tektonickou zníženinou do ktorej ústí rieka a vytvára tam široký záliv. Leží tu mesto Maracaibo, stredisko ropného priemyslu. Od 20. rokov sa zmenilo Maracaibo na hospodárske centrum západnej Venezuely. Má vlhké podnebie a rôznorodé obyvateľstvo, skladajúce sa zo zamestnancov ropných spoločností, dobytkárov a kočovných Indiánov Guajirov , ktorí prišli z rovnomenného západného polostrova.
Polostrov Guajira je krovinami zarastená polopúšť, pri pobreží sú lagúny plné plameniakov. Táto oblasť je iba málo preskúmaná a pravdepodobne ukrýva veľké nerastné bohatstvo. Siaha až k hraniciam s Kolumbiou, kde dochádza k častým pohraničným konfliktom. Miestni Indiáni Guajirovia sa považujú za samostatný národ a neberú existujúcu hranicu na vedomie. Chovajú dobytok a kozy, a aj keď prijali od Španielov katolícke náboženstvo, žijú podľa prastarých tradícií. Muži nosia čelenky z peria a ženy dlhé čierne alebo vzorované bavlnené plášte.
Na juhozápad od Maracaiba žijú ďalšie pôvodné indiánske kmene. Patria k nim Motilonovia, ktorí sa preslávili zúrivým odporom proti španielskej kolonizácii. Keď boli ich dediny vypálené, zaútočili šípmi na geológov, ktorí prišli do ich krajiny hľadať ložiská ropy. Až nedávno boli pacifikovaní a žijú napr. u misijnej stanice Tucoco, čiastočne z peňazí zvedavých turistov.
Na sever od mesta Maracaibo pri Venezuelskom zálive žijú v kolových obydliach Paraujanovia. Keď roku 1499 taliansky moreplavec Amerigo Vespucci uvidel túto krajinu, iba rok potom čo ju Kolumbus obsadil pre Španielsko, pripomínali mu kanály medzi obydliami jeho rodné Benátky, preto nazval krajinu“ Malé Benátky“- španielsky Venezuela.
Méridská Kordilliera dosahuje najvyšším vrcholom v krajine Pico de Bolívar výšku 5 007 m a oddeľuje ropné náleziská v okolí Maracaiba od zvyšku Venezuely. Z koloniálneho mesta Mérida vedie na horu Espejo najdlhšia (12 km) a najvyššie položená (4 765 m) lanovka na svete.
Pobrežie Karibského mora je veľmi členité. Tvoria ho malé zálivy s čarovným podmorským svetom koralových útesov, 1 700 km pláží, rušné turistické strediská u Caracasu a bludiská ostrovov v delte Orinoka, kde v kolových obydliach žijú lovci a zberači Guaraunovia. Obľúbeným letoviskom je ostrov Margarita iba štyri hodiny cesty trajektom z mesta Cumaná. Je známy svojimi loviskami perál, podľa ktorých sa tiež volá ( margarita je po španielsky perla).
Hlavné mesto Caracas sa rozprestiera na úzkom úrodnom páse krajiny medzi horami a pobrežím. Je kultúrnym, priemyselným a hospodárskym strediskom krajiny s výnimkou ropného priemyslu, ktorý je sústredený do Maracaiba. Početná komunita chudobných žije v bludisku tehlových a plechových chatrčí, ktoré si postavili na strmých svahoch v okolí hlavného mesta. V týchto tzv. barrios žije rovnaký počet obyvateľov ako v bytoch samotného hlavného mesta. Rodinné domy si môžu dovoliť iba bohaté rodiny, alebo si ich stavajú vlastnoručne tí najchudobnejší. Počet obyvateľov hlavného mesta za posledných 50 rokov prudko vzrástol. Dnes žije v Caracase toľko obyvateľov, koľko ich žilo predtým v celej Venezuele. Každý rok sa sem sťahujú ďalšie tisíce ľudí. V Caracase je sústredeného 75% priemyslu krajiny a mzdy sú osemkrát vyššie ako v poľnohospodárstve.
Venezuela, rodisko slávneho bojovníka za slobodu Simóna Bolívara, má demokratickú vládu, aj keď v rokoch 1821-1958 mala moc v rukách armáda. V čase objavenia ropy bol u moci krvilačný diktátor Juan Gómez, ktorý stál v čele krajiny nepretržite od roku 1908 do roku 1935. Dnes sa mu pre jeho nenásytnosť a bezohľadnosť ironicky hovorí El Benemérito (Zaslúžilý).
Armáda zostala pri moci až do roku 1945 a po krátkom demokratickom intermezze sa roku 1948 vrátila. Nasledovali roky pokusov o štátny prevrat, nepokojov a občianskej vojny. Posledný vojenský diktátor Marcos Jiménez bol zvrhnutý roku 1958 a v krajine bola nastolená demokratická vláda, ktorá je u moci dodnes. Účasť na voľbách je povinná, takže sa ich pravidelne zúčastňuje 90% voličov. Napriek demokratickému usporiadaniu krajiny je priepastný rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Všadeprítomná bieda komplikuje situáciu, vyvoláva trvalé sociálne napätie a pravidelné pokusy o štátny prevrat.
Väčšina problémov paradoxne pramení z ropného bohatstva Venezuely. Celé dlhé roky ovládali priemysel mnohonárodné spoločnosti, ktoré väčšinou zamestnávali cudzincov. Veľká časť ziskov odchádzala do zahraničia najmä do Spojených štátov. V snahe zamedziť úniku peňazí z krajiny bol venezuelský ropný priemysel znárodnený. Nasledoval hospodársky rast a vláda sa rozhodla financovať veľa projektov v oblasti poľnohospodárstva, stavby komunikácií, železníc a bytovej výstavby.
Neschopná administratíva a nekontrolované vládne výdavky však vyvolali finančnú krízu, ktorú ešte prehĺbila hospodárska recesia vyvolaná poklesom cien ropy. Závislosť na rope je veľká (80%) všetkých vládnych príjmov totiž pramení z ropného priemyslu, ktorý zamestnáva iba 3% obyvateľov. Preto tiež z ropného bohatstva má zisk tak málo obyvateľov. Poľnohospodárske reformy neboli uspokojivo ukončené. Doteraz viac ako polovica venezuelských roľníkov obrábala iba 2,5 % pôdy a preto krajina nieje schopná vypestovať dostatok potravín pre vlastnú obživu a musí ich za vysokú cenu dovážať.
Príjmy z ropy boli v minulosti ľahko dosiahnuteľné, takže ďalšie nerastné zdroje neboli využívané. Suroviny ako bauxit, rudy železa, uhlie sa začali ťažiť iba nedávno. Nevyužité zatiaľ zostáva veľké množstvo dreva. Finančná kríza v 80. rokoch prinútila vládu zmeniť svoje privatizačné zákony a podporila zahraničné investície do ropného priemyslu. Keď sa hospodársky rast vinou poklesu cien ropy a vysokej inflácie znížil na 2,3%, bola vo Venezuele po prvý raz zavedená daň z pridanej hodnoty. Od tých čias sa hospodárstvo stabilizovalo vďaka vyšším príjmom z predaja ropy a v dôsledku úsporných opatrení vlády, ktoré však vyvolali nepokoje medzi pracujúcimi, najmä vo verejnom sektore.
Obyvatelia
Demokratický systém v krajine prispel aj k rozvoju venezuelských diplomatických vzťahov. Spoločne s Kolumbiou, Mexikom a Panamou je Venezuela členom skupiny Contadora, ktorá má veľkú autoritu v regionálnych záležitostiach. Iba so susednou Kolumbiou Guayanou sú vzťahy komplikované, najmä vinou dlhodobých hraničných sporov. Vnútorná stabilita bola otrasená roku 1993, kedy bol odvolaný z úradu prezident Carlos Andrés Pérez, obvinený z korupcie. V prezidentských voľbách bol zvolený bývalý prezident Rafael Caldera Rodríguez. Ďalšia vážna rana prišla, keď zlé riadenie, politická korupcia a sprenevery v peňažnom ústave krajiny Banco Latino stáli vládu 4 mld. dolárov a dôveru voličov.
Za veľmi perspektívnu oblasť Venezuely sú považované nížiny llanos medzi zaľudneným severným pobrežím a dažďovým lesom na juhu a východe. Táto oblasť zaisťuje sebestačnosť krajiny v produkcii mäsa. Divokým západom Venezuely, kde miestni kovboji, ktorým sa tu hovorí llaneros, pasú stáda na obrovských pastvinách. Odtiaľ pochádza aj národný tanec joropo, ktorý sa tancuje v špeciálnej obuvi a sprevádza sa hrou na harfu.
Mnohí llaneros sú indiánskeho pôvodu. Na rozdiel od iných juhoamerických krajín niesu vo Venezuele pozostatky veľkých predkolumbovských kultúr, ale indiánske vplyvy sú zjavné v kultúre, náboženstve aj folklóre. V horách medzi Maracaibom a Caracasom sa praktikuje náboženstvo, ktoré je zmesou katolicizmu a pohanských zvykov.
Venezuelčania nie sú iba miešanci Európanov a juhoamerických Indiánov. V koloniálnych časoch privážali obchodníci na pobreží Karibského mora čiernych otrokov, ktorí boli využívaní na prácu na kávovníkových a tabakových plantážach. Veľa Venezuelčanov má aj afrických predkov. Miešanie rás sa vyhlo iba tým indiánskym kmeňom, ktoré žijú v odľahlých oblastiach dažďového lesa na hornom toku Orinoka. Ich životný štýl sa od doby kamennej veľmi nezmenil, ale v súčasnosti pre nich predstavujú hrozbu plány na energetické využitie tejto mohutnej rieky. Jedna veľká hydroelektráreň už bola postavená nad sútokom riek Orinoko a Caroní.
Na východe v oblasti Orinoka boli objavené rozsiahle náleziská ropy a rýchlo sa tam vytvára aj nové po Caracase a Maracaibe tretie priemyselné stredisko krajiny. S veľkými oblasťami neobývaného dažďového lesa a rozľahlými barinatými nížinami je Venezuela najredšie osídlenou juhoamerickou krajinou. Ale ako priemyselné, tak aj odľahlé oblasti majú spoločnú záľubu v oslavách, ktoré v krajine prebiehajú pri príležitosti početných náboženských sviatkov.