 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
VIETNAM
Krajinu po desaťročiach vojny zjednotili komunisti, začína hospodárske oživenie.
V tejto krajine juhovýchodnej Ázie, ktorá sa skôr delila na dve republiky- Vietnamskú demokratickú republiku na severe a na Vietnamskú republiku na juhu, prehrali Spojené štáty prvý krát v dejinách vojnu. Americká armáda bojovala 8 rokov v Južnom Vietname s komunistickým partizánskym hnutím, podporovaným severovietnamskou vládou.
Američania zhodili na krajinu 7 mil. ton bômb, postriekali chemickými defoliantmi 16.200 km2 územia, aby ho zbavili vegetácie a obetovali životy 56.000 amerických vojakov. Moderná vojenská mašinéria však nič nezmohla proti odhodlaniu vietnamských partizánov. V rokoch 1965-73 sa vojny vo Vietname zúčastnilo 2.800.000 amerických vojakov. Snažili sa uchrániť nezávislosť prozápadne orientovaného Južného Vietnamu pred komunistami zo severu. Predpokladalo sa totiž, ak padne Južný Vietnam, komunizmus postupne zaplaví aj ostatné krajiny juhovýchodnej Ázie.
V jatkách, ktoré nasledovali, našlo smrť viac ako 1 milión Vietnamcov z obidvoch republík. S rokmi bojov stratili chuť zvíťaziť. Po dočasnom prímerí a dva roky po stiahnutí amerických vojsk Južný Vietnam roku 1975 kapituloval. Roku 1976 sa krajina zjednotila pod komunistickou vládou. Keď sa komunisti ujali vlády, ušli z krajiny z hospodárskych aj politických dôvodov stotisíce Vietnamcov na malých člnoch. Mnohí z utečencov zahynuli na mori alebo rukou pirátov ale mnohí sa dostali do utečeneckých táborov a odtiaľ do Austrálie, Kanady, Francúzska a Spojených štátov, ale desiatky tisíc ďalších stále zostávali v utečeneckých táboroch OSN rozosiatych po celej Ázii.
Nekonečná vojna
Vo Vietname sa bojovalo takmer pol storočia. Roku 1940 keď bol farancúzskou kolóniou, vtrhli do krajiny Japonci. Roku 1945 boli porazení a nacionalisti pod vedením Ho Či Mina sa chopili zbraní, aby zabránili obnovenie francúzskej nadvlády. Francúzsko zo začiatku uznalo nezávislosť Vietnamu, ale čoskoro sa pokúsilo celú Indočínu opäť kolonizovať. Roku 1946 tam vypukla vojna, ktorá trvala až do francúzskej porážky u Dien Bien Phu, po ktorej sa Francúzi stiahli z krajiny. Krajina bola rozdelená demarkačnou čiarou na 17. rovnobežke.
V Južnom Vietname sa dostala k moci antikomunistická vláda podporovaná Spojenými štátmi. Nedarilo sa jej však presadiť hospodárske reformy, ktoré krajina nutne potrebovala, a preto na začiatku 60. rokov začala narastať nespokojnosť. 20 rokov trvali miestne zrážky, ktoré prerástli roku 1964 do skutočnej vojny, do ktorej sa zapojili aj Američania. Po ich porážke a po zjednotení Vietnamu, začala komunistická krajina presadzovať agresívnu zahraničnú politiku.
Roku 1979 obsadili vietnamské vojská susednú Kambodžu, kde zosadila vodcu Červených Khmérov Pol Pota a dosadila vlastnú vládu. Koncom 70. rokov zaútočila na sever Vietnamu Čína, ale jej vojská zaznamenali veľké straty.
Tento prehľad bojov zároveň poukazuje na dva charakteristické rysy súčasného Vietnamu. Všade prítomnosť armády a trpezlivosť a húževnatosť a trpezlivosť celej generácie, ktorá nikdy nežila v mieri.
Vietnam patrí k najchudobnejším krajinám sveta. Dlhodobá prítomnosť armády v susednej Kambodži vyčerpala posledné vietnamské hospodárske zdroje. Hladomor v Kambodži ukázal aj na podvýživu vo Vietname, ktorá ohrozovala najmä mladú generáciu.
Veľká časť ťažkého aj ľahkého priemyslu bola zničená počas vojny . Ku všetkému sa pridali dôsledky amerického embarga, ktoré bolo zrušené až roku 1994. Až do polovice 80.rokov bolo možné väčšinu spotrebného tovaru zohnať iba v mestách a v Saigone, bývalom hlavnom meste Južného Vietnamu, ktoré bolo po vojne premenované na Ho Či Minovo Mesto.
Takmer do konca 80. rokov bol Vietnam krajinou dvoch veľkých miest. Ho Či Minovo mesto na juhu si čiastočne uchovalo atmosféru z čias pred rokom 1975. Vtedy sa zmenilo na rušné mravenisko plné lákadiel západnej civilizácie. V 80. rokoch boli jedinými cudzincami niekoľkí novinári a občasní turisti. Moped, ktorý do krajiny priviezli Američania zostal typickým dopravným prostriedkom. V rovnakom čase bolo mesto Hanoj na severe sivé a puritánske a veľmi sa líšilo od južného Saigonu. Vtedy sa tu dalo nakupovať iba na čiernom trhu a hlavným dopravným prostriedkom bol bicykel.
Vietnam sa nachádza na východnom okraji polostrova Zadná India, nazývaného Indočína. Viac ako 75% územia tvoria hory ktoré sú súčasťou rozsiahleho Tonkinského masívu. Najvyšší vrchol na severe je hora Phan Si Pan ( 3 142 m). Smerom k pobrežiu sa severovietnamské hory znižujú . Cez stredný a južný Vietnam sa tiahne pásmo Annamských hôr. Ich maximálna výška je 2 598 m. Smerom k východu klesajú prudkými svahmi a až pri pobreží ich lemuje úzky pás pobrežných nížin. Annamské hory tvoria predel Medzi severným a južným Vietnamom, medzi jeho dvomi veľkými nížinami s najhustejším osídlením a dvomi odlišnými kultúrami.
Prvá nížina aj čo do hospodárskeho významu pre život krajiny leží na severe pozdĺž Červenej rieky a jej prítoku Čiernej rieky. Druhá veľká nížina leží na juhu na dolnom toku a v mohutnej delte veľtoku Mekong. Miestami barinatá delta je prepojená sieťou umelých kanálov aj prírodných ramien. Na jej začiatku leží mesto Ho Či Min.
Podnebie Vietnamu je vlhké a tropické. Dažde prinášajú dva monzúny- letný, juhozápadný, je výdatný, zatiaľ čo zimný je suchší. Na jeseň celé pobrežie ohrozujú tajfúny.
Pôvod Vietnamcov žijúcich na území dnešného severného Vietnamu sa dá odvodiť od mongolskej rasy, ktorá na toto územie prišla z juhočínskej provincie Guangdong. Pred viac ako 2 000 rokmi sa Vietnamci usadili v údolí Červenej rieky, v oblasti nazývanej Tonkin. V rovnakom čase žili v časti Trung Bo a v Nam Bo Čamovia a Khméri. O mnoho storočí neskôr začali Vietnamci prenikať na juh, pohltili zvyšky čamskej ríše a väčšinu Khmérov zatisli na západ do okolia jazera Tonlesap. Migrácia zostala obmedzená až do príchodu Francúzov v polovici 19. storočia. Roku 1867 sa stal juh francúzskou kolóniou Kočinčinou a roku 1884 severný Tonkina Annman francúzskymi protektorátmi.
Základnou surovinou je ryža
Nížina pozdĺž Červenej rieky je skutočným srdcom Vietnamu. V minulosti museli Vietnamci čeliť mnohokrát záplavám Červenej rieky a jej prítokov, ale jej naplaveniny sú požehnaním pre poľnohospodárstvo a umožňujú v mnohých častiach severného Vietnamu ročne dva zbery úrody ryže.
Nížina Tonkinu je husto osídlená. Pri pestovaní ryže sa využívajú intenzívne spôsoby hospodárenia. Intenzívne sa obrábajú aj pobrežné nížiny v strednom Vietname, kde sa pôda zavlažuje vodou z horských potokov stekajúcich z Annadamského pohoria. V niektorých miestach sa ryža zberá 5krát za dva roky.
Južná delta Mekongu má celkom iný charakter ako severná tonkinská nížina. Keď Mekong priteká do južného Vietnamu, je už mohutnou riekou. Vyššie položené oblasti delty boli vysušené Francúzmi a nová pôda bola rozdelená medzi veľké statky, na ktorých sa pestovala ryža pre severné oblasti a na vývoz. Na polovici pôdy hospodária súkromní roľníci.
Od roku 1975 sa vláda snaží riešiť ľudnatosť severu sťahovaním ľudí do hornatých centrálnych oblastí. Podobné plány však vyžadujú finančnú pomoc zo zahraničia. Poľnohospodárstvo dnes predstavuje polovicu hrubého národného produktu, čo je výrazne menej ako v 80. rokoch, kedy dosahovalo 70%. Na severe sú tiež lepšie podmienky na rozvoj priemyslu, pretože sa tam nachádzajú bohaté ložiská uhlia a rúd železa. Ďalšími významnými priemyselnými odvetviami sú dnes textilný a drevospracujúci priemysel.
Aj keď Vietnam zostáva komunistickou krajinou jednej strany, vláda pristúpila k hospodárskej liberalizácii, postupne uvoľňuje centrálne riadenie a zavádza tržné princípy. V 90. rokoch prilákal rozvoj priemyslu zahraničných investorov, najmä z Taiwanu, Japonska, Nemecka, Spojených štátov a Francúzska. V dôsledku toho sa zrýchlil rast hrubého národného produktu, ktorý dosahuje 10 % a tak radí Vietnam medzi ekonomických tigrov juhovýchodnej Ázie.