| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Po desaťročiach ignorácie nevídaného útlaku a násilia prináša civilizovaný svet pomocnú ruku a čas pre nový začiatok a obrodu.
Ostrov Timor pôvodne osídlili kmene z Austrálie a Novej Guinei približne pred 40.000 rokmi a rozvinuli tu poľnohospodárstvo, ktoré zabezpečovalo sebestačnosť tunajšiemu obyvateľstvu, ktoré postupne absorbovalo príval Malajzijčanov, Indočíňanov a Číňanov. Ostrov sa stal cieľom obchodníkov s otrokmi, sandálovým drevom, medom a voskom. Neskôr ho objavili aj Európania a od 16. storočia sa stal portugalskou kolóniou. V 19. storočí získali čiastočný vplyv nad východnou časťou ostrova Holanďania, čo postupne viedlo k rozdeleniu ostrova podlhovastého tvaru na západnú a východnú časť. Hranica bola presne určená v roku 1916 počas svetovej vojny.
Obdobím kolonizácie prechádzal Východný Timor relatívne bez väčších zmien, jeho obyvatelia žili skromný spôsob života, v prostých príbytkoch v menších, oddelených dedinských komunitách, živiac sa poľnohospodárstvom.
V roku 1974 sa vo Východnom Timore spustil proces dekolonizácie, ktorý viedol k dlhému obdobiu násilia a genocídy. To začalo vyhlásením nezávislosti Východného Timoru v roku 1975, po ktorom nasledovalo jeho obsadenie Indonéziou, ktorej dovtedy patrila západná polovica ostrova. Rozbuškou konfliktu boli záujmy vtedajšej komunistickej garnitúry Číny, a obavy Indonézie a Západu že by oblasť Východného Timoru mohla spadnúť do komunistickej sféry vplyvu.
Indonézia bola na medzinárodnom poli ospravedlňovaná Spojenými štátmi a 7. decembra (2 dni po návšteve amerického prezidenta Forda) podnikla Indonézia mohutnú inváziu do východnej časti ostrova. Nasledovali dlhé roky partizánskej vojny, počas ktorej indonézske vojská postupovali aj proti civilistom s veľkou krutosťou, systematicky porušovali ľudské práva.
Genocída na civilnom obyvateľstve mala za následok smrť najmenej 200 000 ľudí z celkového počtu 700 000 obyvateľov (takmer jednu šestinu, niektoré zdroje udávajú ešte vyššie číslo). Veľké straty na životoch obyvateľstva spôsobili aj hlad, choroby a povojnový chaos. Zástupcovia Východného Timoru žiadali u Organizácie Spojených národov, aby sa konfliktom zaoberala a prispela k ukončeniu tejto situácie. Nedosiahli však žiadnu relevantnú rezolúciu a ani povedomie v médiách o prebiehajúcej katastrofe Timoranov. Prvá medzinárodná misia dorazila na postihnuté územie až v roku 1999.
Indonézia po celú dobu invázie prijímala dodávky zbraní zo Západu, najmä z USA. Až zosilnenie medzinárodného tlaku a politické zmeny v Indonézii spôsobili, že inváziu ukončila a 20. mája 2002 sa Východný Timor stal nezávislou republikou. Nepokoje neutíchajú ani po oficiálnych podpisoch zmúv, ktoré odmietajú hordy ozbrojencov akceptovať, preto je v oblasti kontrolovaná jednotkami a misiami OSN.
Po rokoch utrpenia prichádza čas návratu k obnove krajiny, poľnohospodárstva zameraného na pestovanie ryže, kukurice, zemiakov pre vlastnú potrebu, ale aj produktov ktoré by krajine mohli priniesť obchodné zisky - káva, čaj, tabak, kokos a kaučukovník. Významným artiklom je ťažba santálového dreva, rybolov a ropné zásoby.
Timoresania sú hrdí na svoju tvrdo vybojovanú nezávislosť. Stoja tvárou v tvár nepriazni osudu, zdokonalení desaťročiami tragédie. Bez spoločného nepriateľa v podobe Indonézanov, súperia o miesto v novom Východnom Timore všetky frakcie. Napriek chaotickým zobrazeniam v novinových správach o Timore sú miestni ľudia z najpriateľskejší ľudí, s ktorými sa stretnete. Za normálnych okolností zdvorilí jednoduchým spôsobom, čoskoro vás unaví mávanie na každého okolo. Jazykové problémy stranou,v Timore sú spoločenskí. Situácia však bude oveľa zložitejšie, pokiaľ ide o tému "Indonézia". Väčšina dospelých v krajine získala vzdelanie v indonézskej škole, takže vlastne hovorí týmto jazykom. A takmer každý mal priateľa zabitého počas okupácie.
Austrália predstavuje tiež zložitú otázku. Obyvateľom sa nepáči vnímané austrálske zasahovania do miestnych vecí, napriek tomu v Austrálii vnímajú svoju vedúcu úlohu v snahe udržať mier z roku 1999 a mnoho Austrálčanov s priamym záujmom a priateľstvom k Východnému Timoru podporuje aby sa stal rovnocenným hráčom.