fotogaléria Somálsko   Oficiálny názov: Somálska demokratická republika Správne členenie: 18 krajov Politický systém: republika Hlavné mesto: Mogadišo Rozloha v km2: 637 657 Obyvateľstvo: 10 700 000 (hustota 17 os. / km2) Jazyk: somálčina, arabčina Mena: somálsky šiling ( 1€ -> cca 2.310 SOS ) Lokalita: Kajiny sveta - Afrika Časové pásmo: Z + 3:00h Susedia: Džibutsko, Etiópia, Keňa     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: cestovný pas, vízum Pozri tiež: • Somálsko   • dovolenka Somálsko   • hotely Somálsko   • doprava Somálsko   • letenky Somálsko   • cestovné kancelárie Somálsko   • lastminute Somálsko   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

SOMÁLSKO

Krajinu so starovekou tradíciou a jej kočovné obyvateľstvo ničia kmeňové vojny a sužuje narastajúce sucho.

Bohaté kultúrne dedičstvo Somálska, krajiny strategicky situovanej na východnom pobreží tzv. Afrického rohu, ostro kontrastuje s jej chudobou, ktorá je aj na africké pomery veľká. Krajina patrí k najchudobnejším a najmenej ekonomicky rozvinutým na svete. Priemerná dĺžka života je iba 33 rokov. Väčšina Somálčanov kočuje a často nevlastní nič iného iba pár oviec, kôz a tiav. Keď o zvieratá prídu v dôsledku sucha, hladujú ako sa už stalo v polovici 70. rokov a opätovne začiatkom 80. a 90. rokov. Roky kmeňových vojen priviedli veľkú časť krajiny do stavu anarchie, takže viac ako polovica obyvateľov by bez zahraničnej pomoci neprežila.

Prírodné podmienky

Krajina je vyprahnutá, väčšinu jej povrchu tvoria krovinaté savany. Na severe sa dvíha rozsiahla Somálska vysočina dosahujúca až 2.408 m. Severné svahy prudko klesajú do Adenského zálivu, kde sa nachádzajú dva významné prístavy Berbera a Bosaso. Somálska vysočina sa smerom na juh a k moru znižuje až do pobrežných nížin , cez ktoré tečú dve významné rieky Ganána a Šibelli, ktoré sa využívajú na zavlažovanie polí.

V mieste kde sa Šibelli približuje iba 30 km k Indickému oceánu, vyrástol prístav a hlavné mesto Somálska Mogadišo. Usadlé obyvateľstvo žije v horách, v riečnych údoliach a v niekoľkých mestách na pobreží. V minulosti sa pár priemyselných podnikov zaoberalo spracovaním potravín, ale je pravdepodobné, že boli v dôsledku občianskej vojny zničené alebo skrachovali.

65 % vývozu tvoria živé zvieratá mäso, kože, usne, ktoré smerujú výhradne do arabských krajín. Na vývoz sa na niekoľkých veľkých plantážach pestuje banánovník.

V zavlažovaných oblastiach sa dnes pestujú základné potravinárske plodiny ako čirok, kukurica a cukrová trstina. Poľnohospodárstvo však ohrozuje pôdna erózia, nadmerná pastva a periodické suchá.

Somálsko je jedným z mála afrických krajín s obyvateľstvom hovoriacim jedným jazykom už dlho pred získaním nezávislosti roku 1960. Rôzne kmene už pred storočiami vytvorili islamskú spoločnosť, keď rozvíjali obchodné styky s arabským svetom aj ďaleko cez Indický oceán. V koloniálnom období obsadila Británia sever krajiny a Taliansko juh. Po vyhlásení nezávislosti sa obidve územia spojili.

Nasledujúce roky boli búrlivé a chaotické. Okrem vnútorných sporov došlo k vojne s Etiópiou, ktorá sa postavila proti vpádu Somálčanov do pohraničnej oblasti Ogadenu, kde žijú prevažne Somálci. Boje a suchá vyhnali veľa obyvateľov Ogadenu do Somálska a veľa Somálčanov do susednej Kene.

História

Roku 1969 sa vojenským prevratom dostal k moci Muhammad Siad Barre a jeho Somálska revolučná socialistická strana bola jedinou povolenou stranou v krajine. Samozvaný prezident spravoval krajinu ako tyran. Na konci 80. rokov vyvolalo hnutie Zjednotený somálsky kongres ozbrojené povstanie, ktoré vyústilo do občianskej vojny. Roku 1991 bol Barre zvrhnutý a dočasným prezidentom sa stal Alí Mahdí Muhammad. V krajine sa mali uskutočniť voľby. Medzi rôznymi skupinami však vypukli boje, zahraničná pomoc bola vo veľkom rozkradnutá a došlo aj k únosom a vraždám pracovníkov humanitárnych organizácií.

V máji 1991 vyhlásilo Somálske národné hnutie nezávislosť severného Somálska pod názvom Republika Somaliland. Avšak separátnemu štátu sa nedostalo medzinárodného uznania. Hladomor a pokračujúca občianska vojna viedli k vyslaniu mierových síl OSN do Somálska. Tvorili ich prevažne americkí vojaci a ich poslaním bolo ukončiť občiansku vojnu, odzbrojiť jednotlivé znepriatelené skupiny a dopraviť potravinovú pomoc k hladujúcim Somálčanom. Akcia OSN stála miliardy dolárov a životy 70 zahraničných vojakov. Nakoniec však predsa len viedla k ukončeniu bojov.

Predáci dvoch hlavných skupín Alí Mahdí Muhammad a Muhammad Farah Ajdíd niekoľkokrát podpísali prímerie a opäť ho porušili. Roku 1994 podpísali ďalšie prímerie v Nairobi a väčšina zahraničných vojsk z krajiny bola stiahnutá. Plánovaná konferencia o národnom uzmierení bola niekoľkokrát odložená a v okolí Mogadiša opäť prepukli boje.

Poslední mieroví vyjednávači opustili krajinu roku 1995. Roku 1996 bol generál Ajdíd zabitý a na jeho miesto nastúpil jeho syn. Krajina zostáva rozdelená medzi rôzne klany, nemá medzinárodne uznávanú vládu a panuje v nej anarchia.

Dovolenka, cestovný ruch

Aj napriek rozbrojom a politickým prevratom kvitne cestovný ruch v regióne Somálska. Krajina nedávno začala priťahovať zvýšené počty turistov, čo znamenalo zmenu globálneho vnímania regiónu.

Odvtedy, čo získala svoju nezávislosť po zlúčení dvoch území v roku 1960, Somálska republika prešla mnohými ťažkosťami. V reakcii na občiansku vojnu a absenciu dôveryhodnej centralizovanej vlády sa ľudia zo Somálska museli spoliehať na vlastnú vytrvalosť, aby sa posunuli dopredu a nechali zúfalú minulosť krajiny za sebou.

Kým Somálsko bojuje, jedno územie v krajine dokázalo dosiahnuť niečo, čo bolo považované za takmer nemožné. V somálskom regióne v severozápadnom rohu krajiny sa od roku 2003 odohrávajú mierové, spravodlivé a organizované národné voľby. Keďže Somálske územie nie je uznané ako nezávislé od Somálska, ako si to želá, územie je príkladom nielen pre Somálsko, ale aj pre zvyšok Afriky.