 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
SÝRIA
Krajina v juhozápadnej Ázii bola po tisícročia obchodnou a kultúrnou križovatkou, patrí k najstarším kolískam civilizácie.
V rukách Sýrie, ktorá bola v 80. rokoch vyzbrojená ruskými zbraňami a revolučným nadšením, spočíva aj dnes riešenie izraelsko-arabského konfliktu. Aj keď Egypt a Jordánsko uzatvorili s Izraelom mierové zmluvy, Sýria zostáva v tomto ohľade veľmi zdržanlivá. Jej vojská stratili v šesťdennej vojne s Izraelom roku 1967 Golanské výšiny, ale celé roky okupovali časť Libanonu, kde Sýria manipulovala so znepriatelenými politickými a náboženskými skupinami, aby svojich nepriateľov oslabila.
Už v staroveku bola Sýria križovatkou troch kontinentov a prostredníkom medzi severoafrickou, európskou a ázijskou kultúrou. Cudzie mocnosti sa často snažili ovládnuť túto strategicky významnú krajinu, ktorá sa neraz stávala dejiskom krvavých stretov. Sýria, ktorá často bránila svoju nezávislosť za každú cenu, sa od roku 1979 do začiatku 90. rokov potýkala s následkami embarga ktoré proti nej vyhlásili Spojené štáty americké ako odvetu za štátnu podporu medzinárodnému terorizmu. Sýria patrí k najradikálnejším arabským štátom.
Hlavné mesto Damask, osídlené od roku 2500 pred n.l., je tak najstarším trvalo obývaným mestom na svete. Svätý Pavol bol vraj obrátený na kresťanstvo práve na ceste do Damasku a jeho útočisko Hanania ešte stojí v blízkosti Via Recta. Poľnohospodárstvu sa stále darí v sýrskej časti bohatej úrodnej oblasti v povodí riek Orontes a Eufrat, ale dnes sa tam ťaží aj ropa.
Krajina a obyvateľstvo
Veľká časť západnej Sýrie je hornatá. Za úzkou pobrežnou nížinou u Stredozemného mora sa dvíha horský chrbát Nusajrijá. Na východe prudko klesá do riftového údolia, ktoré je súčasťou Veľkej priekopovej prepadliny. Tá sa tiahne na juh až k Červenému moru a ďalej do Afriky. Východná časť krajiny má prevažne púštny alebo polo púštny charakter, predovšetkým s kamenistým povrchom. Sýria nieje priveľmi hornatá, no veľká časť obyvateľov žije práve v horách. Vyprahnutý východ pokrýva step a púšť, iba v údoliach Eufratu a Chábúru sa dá vďaka zavlažovaniu prevádzkovať poľnohospodárstvo. Žije tu preto aj viac obyvateľov.
Na stredomorskom pobreží panujú teplé, suché letá a studené, vlhké zimy. Vo vnútrozemí je výrazné kontinentálne podnebie s horúcimi letami a chladnými zimami a zrážky sú tam vzácnejšie. V horách však v zime sneží. Vegetácia na západe prechádza od stredomorských krovísk k ihličnatým lesom na svahoch hôr.Za horskými chrbtami sa smerom na východ nachádza step, ktorá sa po vzácnych jarných dažďoch zazelená. Na ňu nadväzujú polopúšte so sporadickou vegetáciou. Z divej zveri tam žijú gazely, vlci a divé mačky, v horách orly, kane, jastraby.
Arabi síce tvoria 90 % sýrskej populácie, ale v krajine žije zmes rôznych národnostných, jazykových a náboženských spoločenstiev. História niektorých z nich siaha ďaleko pred príchod Arabov v 7. storočí. Na severe pozdĺž tureckej hranice žijú Kurdi ktorí tvoria 6 % obyvateľov. Majú vlastný jazyk, kultúru aj kroj. V Halabe na severe krajiny žijú Arméni, na juhozápade v horách Čerkesi. V Sýrii však sídlia aj Ajsorovia z Iraku, Turkméni zo Strednej Ázie a kočovní beduíni. Veľa palestínskych Arabov žije v táboroch v okolí Damasku a v hlavnom meste je aj menšia židovská komunita.
Asi dve tretiny Sýrčanov vyznávajú islam. Ortodoxní sunniti sú početnejší ako šiíti, v krajine však pôsobí aj nepočetná alavitská sekta, odnož šíizmu ktorá drží moc v rukách. Na juhu žijú drúzovia, ktorých náboženstvo kombinuje islamské, kresťanské a gnostické prvky. V krajine pôsobí tucet kresťanských spoločenstiev, z nich najpočetnejšou je melkítska cirkev hlásiaca sa ku gréckemu pravosláviu. Aj keď je prezident Háfiz al Asad verným spojencom Iránu, netoleruje islamský fundamentalizmus. Alkohol nieje zakázaný a v mestách chodia bežne muži aj ženy oblečené európsky.
Tretina Sýrčanov pracuje v poľnohospodárstve. Poľnohospodárstvo tvorí 27 % sýrskych príjmov. Na stredomorskom pobreží sa pestuje jačmeň, pšenica, tabak, ovocie, vinná réva, a zelenina, zatiaľ čo v zavlažovaných údoliach vo vnútrozemí je hlavnou plodinou bavlník. Chovajú sa ovce, kozy, dobytok, ako ťažné zvieratá sa používajú muly a ťavy. Asadova priehrada na rieke Eufrat, ktorá bola postavená s ruskou pomocou, umožňuje rozsiahle zavlažovanie a jej hydroelektráreň pokrýva 70 % energetických potrieb krajiny.
Nerastné suroviny, hospodárstvo
Z pohľadu Blízkeho východu sú sýrske zásoby ropy malé. Zisky z ťažby síce nestačia k financovaniu rozsiahlejšieho priemyslového rozvoja, ale zaisťujú sebestačnosť krajiny a polovicu jej devízových príjmov. Väčšina ropy pochádza z polí v okolí Karachuku na severozápade krajiny, zatiaľ čo v oblasti al Džazíra na severovýchode sa nachádza zemný plyn. V krajine sa nachádza taktiež vápenec a mramor, fosfáty, soľ, rudy železa a mangánu, sadrovec a asfalt.
V posledných 30 rokoch rozvíjala Sýria najmä textilný priemysel využívajúci domácu bavlnu , ďalej kožu spracujúci a chemický priemysel a výrobu cementu. Väčšina priemyselných podnikov vyrástla v okolí veľkých miest ako je Damask, Homs a Halab a prilákala pracovnú silu z celej krajiny. Dnes žije polovica Syranov v mestách, časť z nich však iba v núdzových kolóniách, ktoré vyrástli najmä v Damasku a Halabe.
Takmer polovica obyvateľov je mladšia ako 15 rokov, preto je v krajine potrebné veľa škôl. Ročný nárast obyvateľov patrí k najvyšším na svete. Školstvo je bezplatné a tretinu vysokoškolských študentov tvoria ženy. V posledných rokoch sa zlepšila aj zdravotná starostlivosť. Mobilné nemocnice zaručujú lekársku starostlivosť aj v najodľahlejších oblastiach púšte.
Sýria bola od pradávna obchodnou križovatkou . Obývali ju Feničania, obchodníci a moreplavci ktorí sa dostali až do Arábie, Indie a Číny. Dnes sýrski obchodníci pôsobia po celom Blízkom východe aj v časti Afriky. Aj súčasné ropovody vedú po trase niekdajších obchodných ciest. Po Feničanoch ovládli Sýriu Gréci, Rimania a Byzantínci.. Po smrti zakladateľa islamu proroka Muhammada dobyli roku 637 Damask Arabi. Mesto sa stalo na ďalších sto rokov najvýznamnejším politickým a vojenským strediskom islamskej ríše, ktorej v rokoch 661-750 vládla dynastia Umajjovcov. Ale ani v neskoršom čase nestratil Damask na svojom význame.
Križiacke výpravy
Roku 1095 zahájila kresťanská Európa prvú križiacku výpravu. Križiacki rytieri, ktorí prisahali, že oslobodia sväté miesta kresťanstva z rúk moslimov, dosiahli západnú Áziu a roku 1099 dobyli Jeruzalem. Dve storočia zúrili v tejto oblasti vojny a bitky. V tom čase vybudovali križiaci pozdĺž pobrežia obrannú sieť nádherných hradov, z ktorých viacero stojí dodnes. Najznámejším je Kaĺ at al Husn v horách na západ od Homsu.
Dve storočia bola Sýria spojená s Egyptom pod vládou egyptských mamelukov a v 16. storočí sa stala súčasťou Osmanskej ríše. V tm čase patrilo k Sýrii aj územie dnešného Libanonu. Keď Turecko počas 1. svetovej vojny uzatvorilo spojenectvo s Nemeckom, spojenci obsadili Sýriu a po vojne sa Levanta ( Sýria a Libanon) stala mandátnym územím. Roku 1943 sa Libanon s prístavmi Bejrútom a Tripolisom osamostatnil. O tri roky neskôr získala nezávislosť aj Sýria.
Sýrsko-izraelské jednania o navrátení Golanských výšin
Od konca 2. svetovej vojny hrala vedúcu úlohu Sýria v procese arabskej obnovy, ktorý ovplyvnil politiku na celom Blízkom východe. Roku 1958 sa Sýria spojila s Egyptom do Zjednotenej arabskej republiky, ale roku 1961 sa opäť osamostatnila. Nasledovala séria štátnych prevratov. Roku 1970 sa k moci dostal Háfiz al-Asad a jeho strana Baas. V období jeho vlády panuje v Sýrii stabilita napriek vojne s Izraelom, spory s Irakom a nepriateľstvo s Jordánskom a intervenciou v Libanone.
Sýria pociťovala k Izraelu vždy nepriateľstvo. Po šesťdennej vojne nasledovala roku 1973 vojna nová. O tri roky neskôr vyslala Sýrska vláda do Libanonu 20 000 vojakov ako mierové sily, ktoré v krajine zostali celých 20 rokov. Pre sovietska sýrska politika skomplikovala vzťahy so Spojenými štátmi najmä po útokoch sýrskych extrémistov proti veľvyslanectvu USA a americkým námorníkom v Libanone. Po rozpade Sovietskeho zväzu však napätie medzi Sýriou a západnými krajinami slabne.
V polovici 90. rokov prejavil prezident Asad zmierlivejší postoj k Izraelu potom, čo pokročili izraelsko-palestínske mierové jednania. Boli zahájené aj sýrsko-izraelské jednania o navrátení Golanských výšin. Zmena postoja izraelskej vlády však sľubne pokračujúce jednania zmrazila.
Rozvoj cestovného ruchu
Sýria podporuje rozvoj cestovného ruchu a výstavbu nových hotelov, aby prilákala viac turistov. V priaznivých rokoch ich do krajiny prichádza ročne 1,2 milióna, najmä z Blízkeho východu. Láka ich priaznivé podnebie, prírodné krásy, historické pamiatky a ďalšie zaujímavosti. Damask sa uvádza už v v ranných egyptských záznamoch a v biblii ako mesto Šém nazvané podľa Noemovho syna. Opevnené mesto leží v oáze, cez ktorú preteká riečka Baráda prameniaca v pohorí Antilibanonu. Dnes má 1,3 milióna obyvateľov. K najvýznamnejším pamiatkam Damasku patrí Veľká mešita, Citadela a Saladinov hrob. Miesto mešity Umajjovcov je kultovým miestom najmenej 3 000 rokov. Postupne slúžilo Aramejcom, Rimanom, ktorí tu postavili Jupiterov chrám., Byzantíncom a Arabom. Súčasná svätyňa bola postavená roku 379 ako byzantský chrám pre Rimanov v čase Theodosia I., ale po dobytí Damasku Arabmi bola roku 705 prestavaná na mešitu.
Mesto Halab s 1,3 milióna obyvateľov bolo po tisícročie dôležitou obchodnou križovatkou. Má pevnosť, takmer 200 minaretov, kráľovský palác z 13. storočia a najväčší sýrsky trh súk. Turistické strediská vyrástli na pobreží Stredozemného mora blízko prístavu Látakia. Známymi horskými strediskami sú Zabadáni a Blúdan neďaleko Damasku.