ARMÉNSKO

Starobylá krajina v Malom Kaukaze získala po storočiach opäť nezávislosť.

Vzhľadom na svoju strategickú polohu medzi Stredozemím a Strednou Áziou, bojovalo Arménsko postupne so všetkými mocnými krajinami vo svojom susedstve. Jej dejiny začínajú v 9. storočí pr .n .l., vtedy sa arménske kmene spojili a vytvorili štát Urartu. Jeho územie na Arménskej vysočine zaberalo ďaleko väčšiu oblasť ako dnes. Rozkladalo sa okolo hory Ararat, kde podľa legendy pristala Noemova archa a siahalo až k jazerám Van a Sevan.

Ale roku 387 si krajinu rozdelili Rimania a Peržania. Potom Arménsko ovládli na dve storočia Arabi. Nasledujúce dvoj-storočie arménskej samostatnosti ukončili v 11. stor. Turci a potom bola krajina ďalších deväťsto rokov neustále pod nadvládou susedných mocných krajín. V 19. stor. patrilo západné Arménsko Turecku a východné Arménsko najprv Perzii a potom Rusku. V rokoch 1890-1922 boli v Turecku poriadané na Arménov pogromy, kde zahynulo viac ako milión obyvateľov.

V sovietskej časti Arménska boli počas vlády Gruzínca Stalina stovky tisíc Arménov deportovaných na Sibír. Podobne ako Židia žijú dnes aj Arméni po celom svete. Takmer rovnaký počet Arménov žije v Arménsku, ako je dnes rozptýlený v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a na Blízkom východe, vo Francúzsku a v Spojených štátoch.

V ťažkých časoch prenasledovania, deportácií, masakrov a okupácie zohrala arménska kultúra významnú zjednocujúcu úlohu a pomohla udržať národné povedomie. Arméni prijali kresťanstvo roku 301 a ako prvá krajina sveta ho prehlásila za štátne náboženstvo. Arménske písmo vzniklo v 4. stor. z písma byzantského. Arménska ríša bola súčasníkom starovekých národov.

Jazyk, písmo a náboženstvo zohrali dôležitú úlohu v zachovaní kultúrnej a národnej jednoty. Arméni nazývajú sami seba Haj a svoju vlasť Hajkan. V súčasnosti obývajú pomerne malé územie na hornatej Arménskej vysočine. Arménsko je výrazne národným štátom, kde žije iba 10 % obyvateľov inej národnosti, najmä Azerbajdžancov a Rusov.

Priemerná nadmorská výška Arménska je 1.000 m na 90 % územia. Najnižšie leží údolie Araksu ( 400m ), najvyšším bodom je sopka Aragac ( 4.090 m ). Arménsku vysočinu lemujú jednotlivé chrbty Malého Kaukazu, ktoré sa striedajú s nižšími plošinami, ako je Araratská rovina alebo kotlina jazera Sevan. Arménska vysočina má v centrálnej oblasti viaceré sopečné hory a celé toto územie je riedko obývané.

V porovnaní s neúrodnou vysočinou susednej Anatólie a Iránu má Arménsko bohaté zásoby nerastných surovín. Sopečná pôda je úrodná, na horských pastvinách sa darí chovu dobytka. Pestuje sa tu ovocie, ale hlavným poľnohospodárskym odvetvím je vinohradníctvo. Dorábajú sa tu dezertné vína a najmä známy arménsky koňak. Dve tretiny vinohradov sa nachádzajú na úrodnej a husto obývanej Araratskej rovine.

K prírodným zdrojom Arménska patria rudy medi, zinku, molybdénu, bauxitu a v malej miere aj zlato. Krajina má dlhú remeselnícku tradíciu, tkáčske a zlatnícke umenie a najmä koberce, ktoré sú známe aj za hranicami.

Dnešné Arménsko zastáva vedúcu pozíciu v Spoločenstve nezávislých štátov (SNS) v strojárstve a elektronike. Väčšina priemyslu je sústredená v Jerevane, ale niektoré priemyselné podniky sú aj v ďalších veľkých mestách ako Kumairi a Vanadzor.

Roku 1988 zničilo Jerevan silné zemetrasenie, kedy zahynulo 25.000 ľudí. Jadrová elektráreň, ktorá zásobovala energiou takmer celú krajinu, bola uzatvorená. Následných päť rokov sa nachádzala krajina v ťažkej energetickej kríze. Preto napriek kritike západných krajín, ktoré sa obávali možných rizík, obnovilo Arménsko v rokoch 1995-6 činnosť jadrových reaktorov v Medzamore.

Hlavným arménskym exportným artiklom sú priemyselné výrobky, ale krajina je veľmi závislá na dodávkach palív a surovín z ostatných bývalých sovietskych republík. Väčšina dodávok je dopravovaná po železnici cez susedný Azerbajdžán, ale po nezhodách s ním ohľadne Náhorného Karabachu, arménskej enklávy, bolo toto spojenie prerušené. Vojna medzi obidvomi štátmi vypukla krátko potom, čo arménske vojská obsadili roku 1992 Náhorný Karabach. V roku 1994 bolo síce dojednané prímerie, ale spory pokračujú ďalej.

Vo svojej dlhej a pohnutej histórii sa Arméni tešili iba z niekoľkých krátkych období nezávislosti, kedy mohli brániť svoju krajinu proti cudzím mocnostiam, ktoré usilovali o jej ovládnutie. Keď roku 1990 vyhlásilo Arménsko svoju nezávislosť od Sovietskeho zväzu, uverili obyvatelia v mierovú budúcnosť a prosperitu, napriek tomu že sa rodia pomaly.

Sovietsky zväz - ZSSR

Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa ukázali ako utopistické a nefunkčné po aplikovaní v reálnom polarizovannom svete. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený dobrovolne i násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.

Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov, na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele s Spojenými štátmi, spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského na­ pre­do­va­nia. V roku 1985 prevzal vyčerpanú svetovú veľmoc Michail Gorbačov, ktorý ako prezident Sovietskeho zväzu zavŕšil perestrojku a glasnosť aby Sovietsky zväz diplomatickým spôsobom "rozviazal" a rozpustil. Tieto udalosti mali významný vplyv aj na zmeny spoločenského zriadenia v ostatných kra­ji­ nách sovietskeho bloku: Poľsko, Maďarsko, Československo, Bulharsko, NDR, ktoré za výraznej podpory západu prešli na druhú stranu. Symbolickým dňom procesu zmeny bol 9. november 1989, kedy padol Berlínsky múr. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31. december 1991.

ZSSR 15 zväzových republík

Zväzová republika	Hlavné mesto	Vstup	Ukončenie	Nástupnícka krajina	Rozloha v km2	Pošet obyvateľov
Arménska SSR	Jerevan	05.12.1936	23.09.1991	Arménsko	29 800	2 976 372
Azerbajdžanská SSR	Baku	05.12.1936	30.08.1991	Azerbajdžan	86 600	7 961 619
Bieloruská SSR	Minsk	30.12.1922	26.12.1991	Bielorusko	207 595	9 784 000
Estónska SSR	Tallinn	06.08.1940	06.09.1991	Estónsko	45 226	1 340 000
Gruzínska SSR	Tbilisi	05.12.1936	26.12.1991	Gruzínsko	69 700	4 662 000
Kazašská SSR	Alma-Ata	05.12.1936	16.12.1991	Kazachstan	2 724 900	15 730 000
Kirgizská SSR	Frunze	05.12.1936	31.08.1991	Kirgizsko	198 500	5 148 000
Litovská SSR	Vilnius	03.08.1940	06.09.1991	Litva	65 300	3 250 000
Lotyšská SSR	Riga	03.08.1940	06.09.1991	Lotyšsko	64 590	2 290 000
Moldavská SSR	Kišinev	02.08.1940	27.08.1991	Moldavsko	33 840	4 264 000
Ruská SFSR	Moskva	30.12.1922	26.12.1991	Rusko	17 075 200	147 740 000
Tadžická SSR	Dušanbe	05.12.1929	26.12.1991	Tadžikistan	143 100	7 321 000
Turkménska SSR	Ašchabad	27.10.1924	27.10.1991	Turkménsko	488 100	5 100 000
Ukrajinská SSR	Kyjev	30.12.1922	10.12.1991	Ukrajina	603 700	? 50 100 000
Uzbecká SSR	Taškent	27.10.1924	31.08.1991	Uzbekistan	448 900	27 400 000