AZERBAJDŽAN

Táto bývalá Sovietska republika s prevahou moslimského obyvateľstva má veľké nerastné bohatstvo, ale aj veľké územné spory so svojimi susedmi.

To, čo zostáva dnes z Azerbajdžanu je iba nepatrná časť historického územia, ktoré bolo v 19. stor. rozdelené medzi Perziu ( dnešný Irán ) a Rusko. Rovnako ako veľa Arménov žije aj veľa Azerbajdžancov ďaleko od domova v kľudnejších krajinách.

Nepriateľstvo medzi Azerbajdžanom a susedným Arménskom trvá od čias bojov medzi Osmanskou ríšou a Ruskom. Hlavnou spornou oblasťou je Náhorný Karabach, územie ležiace v Azerbajdžane, ale s arménsky hovoriacim obyvateľstvom, ktoré usiluje o pripojenie k Arménsku. Začiatkom roka 1992 vypukla medzi obidvomi krajinami vojna, ktorá sa rozšírila aj do Nachičevanskej autonómnej republiky na hraniciach s Tureckom. Hrozilo nebezpečenstvo, že do bojov na strane Azerbajdžanu sa zapojí aj Turecko. Nachičevanská autonómna republika, kde viac ako 90 % obyvateľstva hovorí azerbajdžansky, je od zvyšku Azerbajdžanu oddelená arménskym územím.

Vojnový konflikt pokračoval viac ako dva roky a prímerie sa podarilo dojednať až roku 1994 za pomocoi Moskvy. Skutočnosť že Arméni sú kresťania a Azerbajdžanci moslimovia, uzmierenie veľmi skomplikovala. Vojna pripravila krajinu o viac ako 25 % finančných zdrojov. Pre Azerbajdžan je prechod od plánovaného k tržnému hospodárstvu veľmi zložitý. Nezamestnanosť je vysoká a životná úroveň nízka.

Meniaci sa charakter krajiny bohatej na suroviny

Azerbajdžan sa nachádza medzi Kaspickým morom a výbežkami Veľkého a Malého Kaukazu. Preto sa tu pomerne na malom území rýchlo striedajú nadmorské výšky aj celkový charakter krajiny. Medzi obidvomi horstvami leží rozľahlá a úrodná Širvanská nížina, cez ktorú pretekajú horské rieky Kura a Araks. Pobrežie Kaspického mora je potom rozsiahlou preliačinou, ktorá vybieha do veľkého Apšerónskeho polostrova.

Značná časť Širvanskej nížiny je zavlažovaná. Pestuje sa tam bavlna, ryža, hrozno a ovocie, čaj a tabak. Na svahoch sa pasú ovce a kozy, chovajú sa prasce a hovädzí dobytok. V poľnohospodárstve pracuje 32 % azerbajdžanskej pracovnej sily.

Mierne zvlnený Apšerónsky polostrov leží na západnom pobreží Kaspického mora. Na jeho južnom brehu sa nachádza jeho hlavné mesto Baku, ktoré je hospodárskym centrom celej krajiny. Z Baku tiež tečie ropovodom do mesta Batumi na pobreží Čierneho mora hlavný exportný artikel ropa.

Bohaté ropné polia pri Baku sú známe už od antiky. Okolo roku 1900 tamojšia veľmi kvalitná ropa pokrývala polovicu svetového dopytu. Dnes sú ložiská v okolí Baku takmer vyčerpané, ale mesto má stále veľké rafinérie a naftárske veže, závody na výrobu chemikálií a cementu. Rozvinutý je aj textilný priemysel a vedľa prístavu sú aj lodenice.

V Kaspickom mori boli nedávno objavené dve nové ropné polia. V dôsledku vojny v Náhornom Karabachu však do Azerbajdžanu prišlo veľmi málo zahraničných investícií. V minulosti zaisťovala ropa celej oblasti relatívne bohatstvo a od vyhlásenia nezávislosti aj nádej na zahraničné investície. Nešetrná ťažba ropy však spôsobila aj značné znečistenie krajiny. Počas sovietskej vlády sa na ochranu životného prostredia nehľadelo, a tak si priemyselné predmestie Baku vyslúžilo prívlastok “čierne mesto“, ktoré ekológovia považujú za najviac zdevastovanú oblasť sveta.

Aj Azerbajdžanskí rybári pociťujú znečistenie Kaspického mora - ich úlovky sú stále menšie. Azerbajdžan má však okrem ropy aj iné nerastné bohatstvo. Na svahoch Malého Kaukazu sú bohaté ložiská rúd železa, medi, kobaltu a mangánu.

Sovietsky zväz - ZSSR

Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa ukázali ako utopistické a nefunkčné po aplikovaní v reálnom polarizovannom svete. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený dobrovolne i násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.

Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov, na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele s Spojenými štátmi, spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského na­ pre­do­va­nia. V roku 1985 prevzal vyčerpanú svetovú veľmoc Michail Gorbačov, ktorý ako prezident Sovietskeho zväzu zavŕšil perestrojku a glasnosť aby Sovietsky zväz diplomatickým spôsobom "rozviazal" a rozpustil. Tieto udalosti mali významný vplyv aj na zmeny spoločenského zriadenia v ostatných kra­ji­ nách sovietskeho bloku: Poľsko, Maďarsko, Československo, Bulharsko, NDR, ktoré za výraznej podpory západu prešli na druhú stranu. Symbolickým dňom procesu zmeny bol 9. november 1989, kedy padol Berlínsky múr. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31. december 1991.

ZSSR 15 zväzových republík

Zväzová republika	Hlavné mesto	Vstup	Ukončenie	Nástupnícka krajina	Rozloha v km2	Pošet obyvateľov
Arménska SSR	Jerevan	05.12.1936	23.09.1991	Arménsko	29 800	2 976 372
Azerbajdžanská SSR	Baku	05.12.1936	30.08.1991	Azerbajdžan	86 600	7 961 619
Bieloruská SSR	Minsk	30.12.1922	26.12.1991	Bielorusko	207 595	9 784 000
Estónska SSR	Tallinn	06.08.1940	06.09.1991	Estónsko	45 226	1 340 000
Gruzínska SSR	Tbilisi	05.12.1936	26.12.1991	Gruzínsko	69 700	4 662 000
Kazašská SSR	Alma-Ata	05.12.1936	16.12.1991	Kazachstan	2 724 900	15 730 000
Kirgizská SSR	Frunze	05.12.1936	31.08.1991	Kirgizsko	198 500	5 148 000
Litovská SSR	Vilnius	03.08.1940	06.09.1991	Litva	65 300	3 250 000
Lotyšská SSR	Riga	03.08.1940	06.09.1991	Lotyšsko	64 590	2 290 000
Moldavská SSR	Kišinev	02.08.1940	27.08.1991	Moldavsko	33 840	4 264 000
Ruská SFSR	Moskva	30.12.1922	26.12.1991	Rusko	17 075 200	147 740 000
Tadžická SSR	Dušanbe	05.12.1929	26.12.1991	Tadžikistan	143 100	7 321 000
Turkménska SSR	Ašchabad	27.10.1924	27.10.1991	Turkménsko	488 100	5 100 000
Ukrajinská SSR	Kyjev	30.12.1922	10.12.1991	Ukrajina	603 700	? 50 100 000
Uzbecká SSR	Taškent	27.10.1924	31.08.1991	Uzbekistan	448 900	27 400 000