fotogaléria Barma   Oficiálny názov: Zväz Myanmar Správne členenie: 7 oblastí + 7 štátov Politický systém: vojenská diktatúra Hlavné mesto: Rangún (Nepjito) Rozloha v km2: 678 500 Obyvateľstvo: 49 922 000 (hustota 74 os. / km2) Jazyk: barmčina, domorodé jazyky Mena: kyat ( 1€ -> cca 9,40 MMK ) Lokalita: Kajiny sveta - Ázia Časové pásmo: Z + 6:00h Susedia: Bangladéš, Čína, India, Thajsko     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: cestovný pas, vízum Pozri tiež: • Barma   • dovolenka Barma   • hotely Barma   • doprava Barma   • letenky Barma   • cestovné kancelárie Barma   • lastminute Barma   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

BARMA (MJANMARSKO)

Najväčšia krajina Západnej Indie s nesmiernym prírodným bohatstvom sa stala vplyvom nestabilnej politiky jednou z najchudobnejších v celom regióne. Hlboko zakorenená buddhistická filozofia však vkladá obyvateľstvu na tváre úsmev, napriek vojenskej diktatúre, ktorá vládne v krajine nelegálne aj po demokratických voľbách.

Na jar roku 1989 sa meno štátu zmenilo z Barmy na Zväz Myanmar, ako výraz návratu k národným tradíciám krajiny. Od vtedy sa zaužíva niekoľko verzií názvu krajiny napr. Myanma, Mjanma, Myăma, Burma (angl.), Mjanmarsko (slovensky). Podobne je to s pomenovaním hlavného mesta, ktorým sa od r. 2005 stalo mesto Naypyidaw alebo Nay Pyi Taw. Jeho iné tvary sú Neipyijto, Nepjito alebo tiež Nepyito, ktoré sa nachádza asi 350 km severne od dovtedy hlavného mesta Yangon (Rangún).

Barma je krajinou hôr a pobrežných nížin, ktoré lemujú Bengálsky záliv. Je tiež krajinou s tradíciou najstaršej podoby buddhizmu, ktorá však koncom 20. storočia prešla ťažkým obdobím vplyvu socializmu a izolacionalizmu. Buddhizmus sa tu neberie ako náboženstvo, ale ako svetový názoro, ktorý sa prejavuje v myslení, kultúre aj umení. Do krajiny ho zaviedla pugamská dynastia, ktorá už v 11. storočí ovládala dnešné územie Barmy a na začiatku 19. storočia si podmanili aj susedný Asám a Thajsko.

Od roku 1824 však začali do Barmy prenikať Briti a po troch tzv. barmských vojnách ju roku 1886 anektovali. Posledný barmský kráľ Thibho bol Britmi zosadený v roku 1885. Roku 1886 sa stala Barma provinciou Britskej Indie. Roku 1937 bola od Indie opäť oddelená a stala sa samostatnou kolóniou s voleným parlamentom. Počas 2. svetovej vojny bojovala barmská armáda na strane Japonska, ktoré jej sľúbilo nezávislosť, neskôr prešli na stranu Britov.

Nástup vojenskej diktatúry

Nezávislosť bola vyhlásená roku 1948. Roku 1962 Barma vystúpila zo Spoločenstva a k moci sa dostala vojenská diktatúra. Stranícka ideológia učinila z Barmy jednu z najchudobnejších krajín sveta. Podarilo sa jej to napriek tomu, že disponuje ohromnými prírodnými zdrojmi dreva, uhlia, ropy, zemného plynu, rúd železa, cínu, wolframu, olova, zinku, striebra, medi, niklu, rubínov, zafírov a smaragdov. Výsledkom prísnej hospodárskej politiky bol rozkvet čierneho trhu a naprostý nedostatok všetkého tovaru.

S nástupom San Yua k moci bola uplatňovaná liberálnejšia politika a podporované investície. Následkom toho sa začalo hospodárstvo zmáhať. Nedostatok a čierny trh však pretrvávali, vláda svoje sľuby plnila iba čiastočne, moc v krajine prevzala armáda na čele s generálom So Maunom. Po masových prodemokratických demonštráciách roku 1988 a po voľbách roku 1990 armáda odmietla uznať víťazstvo Národnej ligy pre demokraciu. Nasledovalo obdobie neľútostného potlačovania opozície. Armáda zaznamenala hrozivý rekord v potlačovaní ľudských práv( k etnickým menšinám ), takže Spojené štáty zaviedli proti Mjanmarsku v roku 1991 obchodné sankcie. Svoj postoj potvrdili roku 1997, kedy v dôsledku represívnej činnosti vlády, zakázali akékoľvek investície v krajine.

Vodkyňa opozície Aun Schan Su Tij bola od roku 1989 v domácom väzení, napriek víťazstvu vo voľbách. Roku 1991 jej bola udelená Nobelova cena mieru za úsilie o nastolenie demokracie. Armáda sa jej snažila niekoľko krát ponúknuť slobodu za výmenu žiadala, aby vycestovala do Británie. Keďže bolo isté, že jej návrat do Barmy by bol viac nemožný, Aun Schan Su Ťij tieto ponuky odmietla a podľa vzoru Gándhího filozofie nenásilia znášala príkorie a ostala v domácom vezení. Pod tlakom OSN bola v roku 2002 prepustená, ale o rok na to opať internovaná a na slobodu sa dostala 13.11.2010.

Prírodné bohatstvo krajiny

Mjanmarsko je po Indonézii druhou najväčšou krajinou juhovýchodnej Ázie. Srdcom Mjanmarska je údolie rieky Iravadi, v ktorom žijú Barmánci, ktorí tvoria asi 70% obyvateľov krajiny. Mjanmarsko je hornatou krajinou, ktorá leží medzi Bengálskym zálivom a južnými Himalájami. Horské pásma, ktoré sa na severe spájajú, vytvárajú podkovovitú horskú hradbu, izolujúcu krajinu od okolitého sveta. Iba od juhu je krajina otvorená rozľahlou pobrežnou nížinou, ktorou preteká rieka Iravadi. Dvetisíc kilometrov dlhá rieka Iravadi, tečie na juh do Mandalaje a Rangúnu, kde vytvára široké údolia. Svoj tok končí deltou, ktorá ústi do Andamanského mora a poskytuje ideálnu barinatú pôdu pre pestovanie ryže. Vďaka týmto podmienkam, bolo Mjanmarsko do roku 1964 najväčším svetovým vývozcom ryže a ešte koncom 20. storočia zaisťuje ryža takmer polovicu exportných príjmov krajiny. Ryža a solené ryby sú tiež hlavnou stravou obyvateľov.

Vnútorné horské údolie je chránené pred monzúnmi okolitými kopcami. V tejto “suchej oblasti“ sa pestuje bavlna, sezam a bôb, na zavlažovaných poliach pozdĺž rieky Iravadi a opäť ryža. Pri meste Ťaukme, sa používa zavlažovací systém vybudovaný pred 900 rokmi počas vlády kráľa Anorachtu. Tento panovník založil svoje hlavné mesto Pugam.

Tzv. „Suchá oblasť“ je najhustejšie obývanou časťou krajiny. Sídlila tu spoločnosť Burma Oil, ktorá využívala malé ropné náleziská ropy, vďaka ktorým bola Barma druhým najväčším producentom ropy v Britskom impériu. Ešte dnes poskytuje dostatok ropy a zemného plynu, ktoré pokryjú z väčšej časti domácu spotrebu. V oblasti Mandalaja severne od sútoku riek Iravadi a Čjintwin je známe nálezisko barmánskych drahokamov.

Polovicu Mjanmarska pokrývajú lesy. Mnohé z tamojších stromov sú vzácnou prírodnou surovinou, využívanou celé storočia. Vedľa vzácnych teakových lesov sú tu kaučukové plantáže, palmy olejnaté a iné dreviny. Hory dosahujú maximálnych výšok na severe v masíve, kde sa stretávajú hranice s Čínou, Mjanmarskom a Indiou. Najvyšší vrchol Kchakabhou Yazi dosahuje 5.881 m. Od tohto najsevernejšieho horského uzla sa tiahne k juhu niekoľko horských pásiem, oddelených dolinami a horskými riekami.

Na západnej strane barmských hraníc sa tiahne pohorie Patkwain, Čjin a najjužnejšie Arakanské. Tento horský chrbát sa tiahne v dĺžke 700 km pozdĺž Bengálskeho zálivu. Pri jeho úpätí leží úrodná Arakanská nížina. Nevedie tade žiadna cesta iba k niektorým priesmykom vedú horské chodníky, vhodné na prechod peši alebo na mulici, koni alebo slonovi. V Priesmyku troch pagod bola vojnovými zajatcami vybudovaná „železnica smrti“, dnes je mimo prevádzky.

Barmské lákadlá pre cestovateľov

V údoliach medzi horami sa sústreďuje väčšina obyvateľstva a sú tu najvýznamnejšie barmské mestá. Hlavné mesto Rangún sa však nachádza na juhu v delte rieky Iravadi. Turistovi, ktorý prilieta do Rangúnu lietadlom, sa naskytne pohľad na slnkom zaliatu stometrovú vežu pagody Šweitigoum. V meste sú početné kláštory a svätyne, Rangún sa pýši najväčšou sochou ležiaceho Buddhu na svete, ktorý je 78m dlhý a 17m vysoký. V Mandalaji sa vypína Arakanská pagoda a trosky zláteného paláca kráľa Thibhoa zničeného roku 1945 delostreleckou paľbou. V poslednom období putuje do krajiny množstvo návštevníkov za buddhistickými učiteľmi, ktorí v určených kláštoroch poskytujú kurzy výcviku vlastnej mysle podľa najstarších návodov theravádového buddhizmu aj pre laickú verejnosť zo západu.

V krajine žije asi desiatka etnických skupín. Barmánci, Šanovia, v horách žijúci Karenovia a Kačjinovia. Po vyhlásení nezávislosti sa horské kmene vzopreli nadvláde Barmáncov so zbraňou v ruke. Aj keď kačjinskí partizáni podpísali prímerie s vládou Demokratickej aliancie Barmy (DAB), dosiaľ existujú súkromné armády. Na severe dosiaľ operujú bojové jednotky, aby ochránili svoj výnosný obchod s ópiom. To sa pestuje v "Zlatom trojuholníku", odkiaľ pochádza 70% svetovej produkcie tejto drogy.

Program cesty k socializmu bol založený ako hospodársky systém “urob si sám“, ktorý odmietal akúkoľvek pomoc, napriek tomu, že krajina bola v 2. svetovej vojne spustošená. Poľnohospodárstvo, ktoré hrá v živote krajiny hlavnú úlohu bolo plánované štátom ako aj ceny ryže. Zahraničná politika bola založená na neutralite. Po vojenskom prevrate roku 1962 nasledovalo znárodňovanie baníctva, lesov, priemyslu a obchodu. Tento pokus o socializmus skončil neúspechom. Povstalecké hnutia bránili vláde využívať drevo a nerastné suroviny v hornatých oblastiach.

Vývoz krajiny prudko poklesol takže krajina nemala dostatočné príjmy, aby mohla prekonať následky vojny. Všeobecná bieda donútila vládu hľadať hospodársku pomoc v zahraničí. Nové náleziská ropy a zemného plynu by mohli zaistiť krajine sebestačnosť.

Koncom 20. storočia prešlo reorganizáciou tiež školstvo. Ale obyvateľom Mjanmarska stále chýba väčšia sloboda. Ani hospodársky rozvoj im neprináša žiadny úžitok, nakoľko takmer všetky príjmy pohltí armáda.