BENIN

Obchod s otrokmi a ľudské obete náboženskej mágie patria k temnej minulosti, zatiaľ čo krásne pláže a tropická príroda s bohatou faunou priťahujú turistov a prispievajú k súčasnému rozvoju krajiny.

Štát Benin pripomína svojim tvarom kornút zmrzliny, ktorý sa svojou špičkou opiera o západoafrické pobrežie. Je to jedna z najmenších a zároveň najrozmanitejších krajín tejto časti Afriky. Krátke južné pobrežie vyniká krásnymi plážami s bielym pieskom, obmývanými vlnami Beninského zálivu.

Pri pobreží sa nachádzajú kľudné lagúny s kokosovými hájmi ako napríklad jazero Nokoué a Porto Novo, okolo ktorých stoja malebné dedinky, ktorých štvorcové domy sú postavené na vysokých stĺpoch nad vodou. Rady štíhlych kanoe z vydlabaných kmeňov čakajú na pobreží. Ľudia sa tu živia prevažne lovom rýb, lodnou dopravou a v poslednom čase aj cestovným ruchom.

Na sever od lagún sa nachádza úrodný kraj Terre de Barre, kde bola väčšina tropického pralesa vyrúbaná a premenená na polia. V ešte severnejšom vnútrozemí sa nachádza hlboko rozčlenená plošina s plantážami olejnatých paliem, kávovníkov, kakaovníkov a tabaku. Na severozápade krajiny medzi mestami Natitingou a národným parkom Pendjari sa dvíha vysočina Atakora.

Väčšina obyvateľov žije na rovníkovom juhu, kde prevažujú kmene Fonov a Jorubov. Väčšinou sa živia pestovaním sladkých zemiakov, manioku, kukurice, raže, podzemnice olejnatej a zeleniny. Pri deviatich daždivých mesiacoch nehrozí na juhu a juhozápade krajiny neúroda. Na severe prší „iba“ päť- šesť mesiacov. Tam v rozptýlených osadách žijú farmári, ktorí pestujú proso, sladké zemiaky, zeleninu, čiastočne bavlník a podzemnicu olejnatú.

Otrokárstvo a vúdú

V severnom a strednom Benine tvoria hlavné etnické skupiny Baribovia, skvelí jazdci na koňoch. Sombovia, ktorí stavajú štvorcové opevnené domy, a nomádski Fulbovia putujúci po severe. Štát Benin, ktorý sa do roku 1975 nazýval Dahome, bol kedysi hlavným zdrojom otrokov. Bol neslávne známy ľudskými obeťami, ktoré si vyžadovali tradičné animistické náboženstvá, najmä mocný kult vúdú.

Znepriatelené africké kráľovstvá, ktoré prekvitali v tejto oblasti v 18. a 19. stor., dlho odolávali kolonizácii. Nakoniec podľahli a roku 1868 bolo územie obsadené Francúzskom. Roku 1904 sa stala kolónia Dahome súčasťou Francúzskej západnej Afriky. Snaha o nezávislosť na Francúzsku roku 1960 viedla k dlhým bojom o moc. Po niekoľkých štátnych prevratoch zaistil politickú stabilitu Mathieu Kérékou, ktorý sa dostal k moci štátnym prevratom roku 1972. Zaviedol v krajine komunistický systém s vládou jednej strany.

Pod hrozbou hospodárskeho kolapsu, opustil Kérékou marxistickú orientáciu a povolil opozičné strany. Roku 1991 prehral voľby, bolo to po prvý krát v dejinách Afriky, kedy hlava štátu musela opustiť po prehratých voľbách úrad. O päť rokov neskôr však opäť vyhral voľby.

Krajina zostáva chudobná, zaostalá a závislá na poľnohospodárstve, ktoré zamestnáva dve tretiny ekonomicky činného obyvateľstva. Produkuje 35 % hrubého národného dôchodku a zaisťuje väčšinu exportných príjmov. Väčšina zahraničného obchodu prechádza prístavom Cotonou. Úsilie o rozšírenie hospodárskych aktivít sa v minulosti borilo s nedostatkom zahraničných investícií. Jednou z mála bola zahraničná pomoc pri stavbe vodnej elektrárne v Nangbete na hraniciach s Togom.

Cestovný ruch je nové rozvíjajúce sa odvetvie

Z hľadiska beninského hospodárstva patrí k dynamicky sa rozvíjajúcim odvetviam cestovný ruch. S výnimkou pobrežných miest je však v krajine málo hotelov a iných turistických zariadení. Na severe krajiny sa nachádzajú dva z najkrajších západoafrických národných parkov – Pendjari, ktorý Benin zdieľa s Burkinou, a „W“ na hraniciach Beninu, Nigeru a Burkiny. V obidvoch žijú hrochy, krokodíly, slony, levy, gepardy, buvoly a antilopy.